Hodnotenie finančného zdravia miest – viac info na portáli www.hospodarenieobci.sk
Rok 2021 – ďalší rok pandémie koronavírusu – zhoršil finančnú kondíciu slovenských miest. Priemerné skóre finančného zdravia za všetky mestá na Slovensku predstavuje hodnotu 4,35 z maximálnych 6,00, čo je o 0,07 bodu menej ako rok predtým. Mestá boli na vrchole svojho finančného zdravia počas rokov 2017 až 2020 a aktuálny pokles znamená pomyselný návrat k stavu z roku 2016.
Hodnotenie finančného zdravia poskytuje komplexný pohľad na hospodárenie samospráv, ktoré INEKO zostavuje na základe vlastnej metodiky. Zahŕňa viaceré kľúčové parametre hospodárenia s rôznou váhou za ostatné štyri roky (celkový dlh, dlhová služba, bilancia bežného účtu, záväzky po lehote splatnosti, záväzky po splatnosti 60 a viac dní). Samosprávy môžu dosahovať pri ukazovateli finančného zdravia hodnoty v intervale 0 až 6 (čím vyššie skóre, tým lepší výsledok).
Pre všetky mestá vyšlo finančné zdravie v hornej polovici škály. Presnejšie, 59 miest získalo hodnotenie „výborné finančné zdravie“ (skóre nad 5 bodov). Na špici evidujeme Nové Mesto nad Váhom (5,90), Tvrdošín (5,86) a Svätý Jur (5,85).
Ďalších 78 miest dosiahlo „dobré finančné zdravie“ (medzi 4 a 5 bodmi).
Hodnotenie medzi 3 a 4 bodmi zaznamenali mestá Bratislava, Zlaté Moravce, Levoča a Myjava. To signalizuje ich relatívne nižšiu finančnú stabilitu a potenciálne problémy v budúcnosti. Prislúchajúce slovné hodnotenie pre tieto mestá znie: „dostatočné finančné zdravie“.
Pri Bratislave sa jedná o agregovaný údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. Ak by však doňho nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, ktorá je už roky v nútenej správe, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme, keďže ani magistrát, ani žiadna ďalšia mestská časť nemajú hodnotenie nižšie ako 4 body.
Zoznam 5 miest s najlepším a 5 miest s najhorším finančným zdravím možno nájsť v tab. 1 spolu s najdôležitejšími údajmi o ich hospodárení za 2 najnovšie dostupné roky.
Tab. 1: Mestá s najlepším a najhorším finančným zdravím
Medziroční skokani
Pokiaľ ide o medziročný vývoj, najvýznamnejšie zlepšenie zaznamenali v Myjave, Senici, Giraltovciach, Trstenej a v Martine – tieto mestá dokázali počas roka 2021 najviac zvýšiť svoje skóre finančného zdravia (viď tab. 2).
Naproti tomu, najviac sa za uplynulý rok zhoršilo finančné zdravie miest Vysoké Tatry, Galanta, Zlaté Moravce, Spišské Vlachy a Lipany – k poklesu ich bodového hodnotenia došlo vo väčšine prípadov najmä v dôsledku významného nárastu hodnoty dlhu, resp. záväzkov po lehote splatnosti.
Tab. 2: Zoznam miest, ktoré za rok 2021 najviac zvýšili/znížili svoje finančné zdravie
Zadlženosť miest mierne stúpla
Napriek koronakríze zatiaľ dokázali mestá udržať svoju percentuálnu mieru zadlženia pod kontrolou – priemerné zadlženie miest v SR počas roku 2021 síce stúplo, no iba mierne. Presnejšie, došlo k nárastu z 20,99 % na 21,56 %.
Je však potrebné dodať, že v nominálnom vyjadrení dlh miest narástol o vyše 8,5 % z 580 na 630 mil. eur (porovnanie údajov k 31.12.2020, resp. 31.12.2021). K relatívne miernemu nárastu zadlženia v pomerovom vyjadrení teda došlo najmä vďaka súčasnému nárastu príjmov miest (z 2,77 na 2,92 mld. eur).
Aj za rok 2021 platí, že žiadne mesto v SR neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka a takisto ani prvé sankčné pásmo dlhovej brzdy pre samosprávy (50 %).
Mestá s relatívne vysokým dlhom sú Zlaté Moravce (48,6 %), Leopoldov (42,8 %), Myjava (42,6 %) a Veľký Krtíš (41,9 %). Agregovaný údaj o dlhu za celú Bratislavu predstavuje 32,4 %, no dlh samotného bratislavského magistrátu je na úrovni až 45,1 % a štatistiku vylepšilo započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení miest v roku 2021.
Tab. 3: Zoznam 10 miest s najvyšším zadlžením v SR (2021)
Najvyšší prebytok dokázali vytvoriť v Novom Meste nad Váhom
O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedajú aj ďalšie ukazovatele, hoci ich konkrétne plnenie na nejakej úrovni zákon nevyžaduje. Najzaujímavejším je bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových a nedaňových príjmov).
V roku 2021 zaznamenali kladnú bilanciu bežného účtu všetky mestá na Slovensku okrem dvoch – Zlaté Moravce mali deficit -1,0 % a deficitne hospodáril aj bratislavský magistrát (-0,7 %).
Ostatné mestá s vykrývaním bežných výdavkov zo svojich bežných príjmov problém nemajú. Najvyšší prebytok dosiahli v Novom meste nad Váhom (+20,2 %), Svätom Juri (+17,4 %), Tvrdošíne (+17,2 %), Krásne nad Kysucou (+16,4 %) a v Starej Turej (+16,3 %).
Sumárna (resp. priemerná) bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla +6,33 %, čo je relevantné medziročné zhoršenie oproti hodnote +8,40 % z roku 2020. Koronakríza sa tak prejavila aj na poklese prebytkov miest a vo výsledku sa jedná o najmenej dobrú hodnotu spomedzi uplynulých siedmich rokov.
Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na zveľaďovanie svojho majetku. Práve tento prebytok totiž predstavuje prostriedky, ktoré samospráve každý rok ostanú, a o ktorých môže vedenie samosprávy ďalej rozhodovať, či nimi splatí časť dlhu, alebo či budú použité na kapitálové výdavky (investície), resp. môžu byť ešte aj čiastočne alebo úplne presunuté do ďalšieho obdobia (tvorba rezerv).
Portál www.hospodarenieobci.sk
Na portáli je možné nájsť podrobné informácie o hospodárení všetkých miest, obcí a samosprávnych krajov, ako aj bratislavského a košického magistrátu a mestských častí. Údaje sa dajú zobraziť aj graficky v časových radoch, pri ktorých možno pozorovať trendy. Návštevník portálu si môže rozkliknúť aj štruktúru príjmov (odkiaľ prichádzajú) a výdavkov (kam idú) v jednotlivých samosprávach. K dispozícii sú tiež viaceré zaujímavé účtovné údaje o rozpočtových, príspevkových a dcérskych organizáciách samospráv, medzi ktoré patria napríklad základné školy, domovy sociálnych služieb či podniky verejnoprospešných a technických služieb.
Cieľom projektu je zlepšiť verejnú informovanosť, a tým prispieť k zvýšeniu tlaku občanov na zlepšovanie hospodárenia samospráv. Snahou INEKO je podpora stability verejných financií ako celku.
Viac informácií o metodike a výsledkoch hospodárenia miest nájdete vo voľne prístupnej podrobnejšej analýze hospodárenia miest v SR.
Matej Tunega
analytik INEKO
Projekt podporujú spoločnosť PosAm, spol. s r. o. a Nadácia Konrada Adenauera.
Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.
