Ministri neplnia sľuby o transparentnom výbere šéfov štátnych firiem

Písmo: A- | A+

Pri nástupe do funkcií ministri sľubovali najtransparentnejšie výberové konania. Výberov je síce veľa, čo sa týka transparentnosti, vláda zatiaľ za svojimi sľubmi zaostáva.

Po vlaňajšom hodnotení otvorenosti výberových konaní v regulačných a justičných inštitúciách sme sa tento rok pozreli na priebeh výberu vrcholných predstaviteľov v 21 firmách a organizáciách patriacich štátu či mestám. Organizácie sme primárne vyberali na základe tržieb a počtu zamestnancov, ale aj na základe ochoty a schopnosti orgánov zodpovedných za organizáciu výberových konaní odpovedať na otázky. Spoločnosti patriace pod Hlavné mesto Bratislava sme zahrnuli do hodnotenia vzhľadom na vzorovú exekúciu výberových konaní do ich štatutárnych orgánov.

Naším cieľom je poukázať na najlepšie skúsenosti, ktoré sa dajú aplikovať v praxi pri organizácii výberových procesov na verejné funkcie, a zvyšovať tak ich transparentnosť ako aj odbornosť a kvalitu kandidátov.

Kvalitné vedenie verejných inštitúcií považujeme za kľúčovú podmienku ich výkonnosti ako aj odolnosti voči zneužívaniu moci a korupcii. Dôveryhodné inštitúcie, ktoré pracujú vo verejnom záujme, sú nevyhnutné pre dobré fungovanie demokracie. Podniky verejného sektora hospodária s desiatkami miliárd eur, zamestnávajú desaťtisíce ľudí a poskytujú produkty pre všetkých občanov. Od ich dobrého fungovania preto závisí kvalita života každého z nás.

V ostrom kontraste s významom verejných firiem je vo väčšine prípadov nízka transparentnosť, s akou jednotlivé ministerstvá vyberajú ich šéfov. Spomedzi 21 organizácií, ktoré sme hodnotili, väčšina nezískala ani polovicu z plného počtu bodov. Až na dve výnimky výbery prebehli bez verejného vypočutia najlepších kandidátov s možnosťou klásť otázky. Medzi bežné nedostatky patrí tiež utajovanie mien členov výberových komisií či dokumentov, ktoré predložili uchádzači ako aj krátke termíny na prihlasovanie kandidátov.

Príkladom zlej praxe sú najmä výbery šéfov Železníc Slovenskej republiky a Slovenskej pošty, a.s., ktoré organizovalo ministerstvo dopravy a ktoré v našom hodnotení dostali minimálny počet bodov. V oboch prípadoch sa neuskutočnilo výberové konanie a minister kandidátov menoval do funkcií priamo. Naproti tomu príkladom dobrej praxe sú výbery organizované bratislavským magistrátom, ktoré od nás dostali plný počet bodov za zverejňovanie dokumentov o kandidátoch, organizáciu verejného vypočutia a transparentnosť pri hodnotení kandidátov.

Mesto Bratislava dodržuje pri výberových konaniach štandardizované zásady schválené mestským zastupiteľstvom, čo vedie ku plošnému zavedeniu vysoko transparentných výberových konaní do najvyšších pozícií sebe podriadených organizácií a firiem. Zavedenie podobných štandardov na štátnej úrovni by významne prispelo k výberu čo najlepších uchádzačov aj do vedenia štátnych firiem.

Rebríček otvorenosti výberových konaní vo vybraných verejných firmách a organizáciách

Obrázok blogu

Zdroj: INEKO

Najlepšími výberovými konaniami boli podľa nastavených kritérií výbery do bratislavských firiem, konkrétne do akciovej spoločnosti OLO a. s. a do príspevkovej organizácie MARIANUM. Oba výbery sa uskutočnili v prvej polovici tohto roka a boli organizované magistrátom hlavného mesta. Obom organizáciám chýbali len štyri body z 26 do plného počtu bodov. Najmarkantnejším rozdielom medzi víťaznými výberovými konaniami a ostatnými procesmi, ktoré sme hodnotili, je absolútna transparentnosť pri zverejňovaní dokumentov kandidátov, verejnom vypočutí, zapojení verejnosti ako aj zverejňovaní výsledkov. Ako jediné zároveň mesto vysielalo výberové konania naživo a umožnilo klásť doplňujúce otázky kandidátom okrem komisie aj verejnosti.

S odstupom takmer 20 percentuálnych bodov nasledovalo výberové konanie do nemocnice v Banskej Bystrici organizované ministerstvom zdravotníctva. S podobným ohodnotením skončili aj zvyšné dve nemocnice, Fakultná nemocnica v Prešove a Univerzitná nemocnica v Košiciach. Príčinou výrazného odstupu od bratislavských spoločností bola najmä nedostatočná transparentnosť pri pohovoroch. V prípade nemocníc, ako aj Letových prevádzok, Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), či letiska Bratislavy bol výberový proces otvorený verejnosti, účasť však bola podmienená podpísaním záväzku mlčanlivosti. Taktiež sa nemohlo nahliadať do dokumentov uchádzačov. V ostatných prípadoch sa verejnosť výberového procesu zúčastniť nemohla vôbec.

Za zásadný problém považujeme aj keď sa od uchádzačov nepýta súhlas so zverejnením dokumentov. V našom hodnotení bolo len šesť tendrov, ktoré súhlas pýtali, následne to viedlo k ich vyššiemu hodnoteniu aj v ostatných bodoch.

Odlišnosti v hodnotení spôsobil aj prístup organizátorov výberových konaní ku zverejňovaniu zoznamu členov komisií. Mená hodnotiteľov zverejňovalo okrem mesta Bratislava napríklad ministerstvo zdravotníctva (všetky tri nemocnice) a ministerstvo financií (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, Slovenská záručná a rozvojová banka), pri iných výberových konaniach sa k takémuto údaju verejnosť nedostala.

Najnižšie sa umiestnili výbery predstaviteľov Slovenskej pošty a Železníc Slovenskej republiky. V prípade pošty došlo ku dočasnému menovaniu generálneho riaditeľa ešte v júni minulého roka, no odvtedy ministerstvo nezorganizovalo výberové konanie, aby potvrdilo svoju snahu dosadzovať šéfov kľúčových podnikov transparentne. Železnice, rovnako ako Slovenská pošta, patria ministerstvu dopravy. Ani na túto pozíciu minister nevyhlásil oficiálne výberové konanie, namiesto toho akceptoval nomináciu správnej rady železníc a generálneho riaditeľa vymenoval v apríli 2020 bez transparentného procesu.

Otvorenosť výberových konaní sme hodnotili podľa nasledovných kritérií:

  1. Otvorenosť pri prihlasovaní kandidátov

V prvom rade sme sa zameriavali na to, či sa uchádzači mohli do výberového konania prihlásiť sami, alebo musia byť nominovaní iným subjektom. Medzi ďalšie kritériá patrilo aj umožnenie kandidatúry občanom iných krajín. Za najväčšiu prekážku v tejto kategórii považujeme krátke termíny na podanie prihlášok.

  1. Základné kritériá pre uchádzačov

Hodnotili sme, či sú stanovené špecifické kritériá, ktoré musia kandidáti spĺňať a aké dokumenty musia predložiť, ak majú záujem uchádzať sa o funkciu. Išlo o kritériá a dokumenty preukazujúce odbornosť, pripravenosť, motiváciu, skúsenosti a bezúhonnosť. V takmer všetkých prípadoch sa od uchádzačov vyžadoval životopis a bezúhonnosť. Výnimkou bola Slovenská pošta a Železnice SR, kde sme sa k tejto informácii nedopracovali. Za dôležité sme považovali tiež skúmať, či výberové procesy obsahujú kritériá, ktoré zamedzujú priamemu prechodu uchádzačov z politických funkcií, a vyžadujú schopnosť ovládať aspoň jeden svetový cudzí jazyk. Nastavenie adekvátnych kvalifikačných kritérií má zásadný vplyv na kvalitu uchádzačov, nemenej dôležitá je aj miera transparentnosti. Pod ňou rozumieme zverejňovanie zoznamu kandidátov a priložených dokumentov k ich kandidatúre. Vystavenie informácií o uchádzačoch verejnej kontrole pred výberovým konaním pomáha eliminovať kandidátov s konfliktami záujmov.

  1. Verejné vypočutie a hodnotenie uchádzačov

Verejné vypočutie považujeme za veľmi silný nástroj smerom k zvyšovaniu úrovne výberových procesov. Ak z výberu vzíde viditeľne horší kandidát, ktorému chýbajú skúsenosti, má problém s prezentovaním svojej vízie riadenia, tak takáto nominácia sa verejne obhajuje zložitejšie. Napriek tomu v našom hodnotení 19 z 21 výberových konaní prebehlo bez verejného vypočutia, resp. bez možnosti verejnosti klásť otázky.

Sledovali sme aj spôsob, akým prebieha verejné vypočutie, či je dostupné online, či kandidát prezentuje svoj projekt alebo víziu riadenia. Účinným nástrojom na preverenie kandidátov sú spontánne otázky od členov vypočúvacej komisie, prípadne iných aktérov, akými môžu byť napríklad zástupcovia médií alebo verejnosti.

Dôležitým prvkom pri hodnotení uchádzačov je zloženie komisie. Ak je zverejnené zloženie komisie a zároveň je takáto komisia zložená zo zástupcov viacerých inštitúcií, vytvára to predpoklad vyššej objektívnosti posúdenia kvality uchádzačov. Ak vydáva komisia hodnotiace stanovisko, považujeme za dôležité zverejniť hodnotenie každého člena spolu s odôvodnením, najmä pokiaľ sa jeho názor nestotožňuje s názorom komisie. Kvalite práce komisií by tiež prospelo adekvátne finančné odmeňovanie ich členov, ktorí dnes často pracujú zadarmo. Obe bratislavské organizácie získali za túto kategóriu plný počet bodov, sú preto dobrým príkladom, ako robiť verejné vypočutia.

Alžbeta Tibenská, Peter Goliaš, INEKO

Kompletné výsledky hodnotenia vrátane odporúčaní zverejňujeme v samostatnej analýze. Projekt, v ktorom INEKO monitoruje otvorenosť výberových konaní vo verejných firmách a organizáciách, podporuje v roku 2021 Nadácia Konrada Adenauera v Bratislave.

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.

Skryť Zatvoriť reklamu