Inštitút INEKO uskutočnil prostredníctvom agentúry Focus začiatkom apríla 2021 na vzorke 1001 respondentov reprezentatívny prieskum verejnej mienky o vnímaní kvality demokracie na Slovensku. Prieskum s rovnakými otázkami prebehol na vzorke 1020 respondentov aj v novembri 2016, čo umožňuje sledovať niektoré zmeny názorov počas uplynulých 5 rokov.
Cieľom prieskumov je zistiť názory ľudí na kvalitu demokracie na Slovensku, na súvis medzi kvalitou demokracie a kvalitou života, na hlavné nedostatky demokracie a tiež možné riešenia. Výsledky môžu podnietiť verejnú diskusiu a slúžiť ako podklady pre vzdelávanie o význame demokracie pre kvalitu života, o možnostiach ako zlepšiť kvalitu demokracie na Slovensku a tiež ako znížiť riziko prijímania nedemokratických riešení.
Medzi dobré správy patrí, že v roku 2021 v porovnaní s rokom 2016 významne stúpol podiel ľudí, ktorí:
veria, že kvalita demokracie výrazne ovplyvňuje kvalitu života,
podporujú posilňovanie a dozrievanie demokracie, ktorá síce nie je dokonalá, ale lepšiu možnosť nemáme,
podporujú väčšiu decentralizáciu, to znamená presun väčších kompetencií i zdrojov do rúk samosprávnych krajov a obcí,
podporujú väčšiu angažovanosť slušných ľudí pri spravovaní verejných záležitostí,
podporujú posilnenie nezávislosti a odbornosti policajných vyšetrovateľov, prokuratúry, súdnictva, kontrolných a regulačných orgánov, aby sa znížilo riziko zneužitia moci.
Horšou správou je, že s kvalitou demokracie na Slovensku vyjadrilo v roku 2021 nespokojnosť 45,6 % (39,8 % v roku 2016) a spokojnosť 29,3 % občanov (25,9 % v roku 2016). Zvyšní respondenti (24,6 % v roku 2021 a 33,3 % v roku 2016) nepovažujú kvalitu demokracie ani za dobrú ani za zlú.
Za posledných 5 rokov sa kvalita demokracie skôr zhoršila podľa 49,9 % občanov (43,1 % v roku 2016) a skôr zlepšila podľa 20,8 % občanov (17,8 % v roku 2016). Podľa zvyšných respondentov (27,6 % v roku 2021 a 36,4 % v roku 2016) sa kvalita demokracie „ani nezlepšila ani nezhoršila“.
Spokojnosť s kvalitou demokracie vyjadrujú najmä mladší ľudia, ľudia s vysokoškolským vzdelaním, vyšším príjmom, slovenskou národnosťou, priaznivci vládnej koalície resp. pravicových strán, ľudia s liberálnou orientáciou a eurooptimisti. Rovnaké skupiny obyvateľstva si myslia, že sa kvalita demokracie za posledných 5 rokov skôr zlepšila. Nespokojní sú najmä ľudia s nižším vzdelaním a príjmom, maďarskou národnosťou, priaznivci opozičných strán a euroskeptici.
Kvalita demokracie „zásadne“ ovplyvňuje kvalitu života podľa 18,6 % respondentov (10,5 % v roku 2016) a „dosť výrazne“ podľa 49,7 % respondentov (41,8 % v roku 2016). Spolu tak viac ako dve tretiny respondentov (68,3 % v roku 2021) vyjadrili názor, že kvalita demokracie „zásadne“ alebo „dosť výrazne“ ovplyvňuje kvalitu života ľudí na Slovensku. Častejšie sú medzi nimi zastúpení obyvatelia miest nad 100-tisíc obyvateľov a príslušníci maďarskej národnosti. V roku 2016 mala rovnaký názor mierne nadpolovičná väčšina respondentov (52,3 % v roku 2016). Nárast podielu je dobrou správou, pretože pokiaľ ľudia vidia súvis medzi kvalitou demokracie a kvalitou života, dá sa predpokladať, že budú vyvíjať väčší verejný tlak na riešenia vedúce k vylepšovaniu demokracie.
Najviac ľudí je nespokojných s demokraciou z nasledovných dôvodov:
Politici nepracujú vo verejnom záujme (neriešia naozajstné problémy ľudí) ale v záujme vlastnom alebo spriaznených podnikateľov (s výrokom súhlasilo 80,7 % respondentov v roku 2021 a 79,8 % v roku 2016).
Nehospodárne nakladanie s majetkom a peniazmi štátu sa netrestá, lebo je v záujme mocných (80,2 % v roku 2021 a 77,6 % v roku 2016).
Ľudia si nie sú rovní pred zákonom a vymožiteľnosť práva je slabá (78,8 % v roku 2021 a 77,6 % v roku 2016).
Vznikajú nespravodlivé majetkové rozdiely medzi ľuďmi (77,6 % v roku 2021 a 75,8 % v roku 2016).
V porovnaní s rokom 2016 sa najviac zvýšila nespokojnosť ľudí s demokraciou z týchto dôvodov:
V spoločnosti sa rozširuje chudoba (75,8 % v roku 2021 a 71,5 % v roku 2016).
Slušní ľudia sa verejne neangažujú, nie sú aktívni pri spravovaní verejných záležitostí (65,7 % v roku 2021 a 61,6 % v roku 2016).
Nespokojnosť vyjadrovali najmä voliči strán Republika, Kotlebovci – ĽSNS, Aliancia, Hlas-SD a Smer-SD. Naopak najmenšiu nespokojnosť vyjadrovali voliči strán vládnej koalície, najmä Za ľudí, Oľano a SAS, v niektorých otázkach aj Sme rodina a Progresívne Slovensko.
Najmenej a najviac nespokojní občania podľa volebných preferencií
V rokoch 2016 až 2021 sa zvýšila podpora pre demokratizačné zmeny, ktoré tiež majú najvyššiu podporu. Najviac ľudí by chcelo demokraciu zmeniť podľa nasledovných možností:
Väčšia angažovanosť slušných ľudí pri spravovaní verejných záležitostí (76,6 % v roku 2021 a 66,2 % v roku 2016).
Posilnenie nezávislosti a odbornosti policajných vyšetrovateľov, prokuratúry, súdnictva, kontrolných a regulačných orgánov, aby sa znížilo riziko zneužitia moci (75,3 % v roku 2021 a 65,2 % v roku 2016).
V porovnaní s rokom 2016 sa najviac zvýšil podiel ľudí, ktorí by chceli demokraciu zmeniť podľa nasledovných možností:
Posilňovanie a dozrievanie demokracie – nie je dokonalá, ale lepšiu možnosť nemáme (64,9 % v roku 2021 a 52,0 % v roku 2016)
Väčšia decentralizácia – presun väčších kompetencií i zdrojov do rúk samosprávnych krajov a obcí (62,3 % v roku 2021 a 50,0 % v roku 2016)
Naproti tomu, najviac sa znížila podpora nedemokratických riešení, ktoré majú súčasne najnižšiu podporu ľudí:
Zrušenie parlamentného systému a nastolenie diktatúry (s výrokom súhlasilo 15,3 % v roku 2021 a 23,9 % v roku 2016)
Návrat k socialistickému zriadeniu spred roka 1989 (24,7 % v roku 2021 a 27,6 % v roku 2016)
Vystúpenie Slovenska z Európskej únie a uplatňovanie vlastného modelu nezávislého od medzinárodných záväzkov (28,9 % v roku 2021 a 34,8 % v roku 2016)
Príchod silného politického vodcu a posilnenie jeho právomocí pri riadení štátu (37,7 % v roku 2021 a 40,3 % v roku 2016)
Kto podporuje nedemokratické riešenia:
Zrušenie parlamentného systému a zavedenie diktatúry podporujú častejšie ľudia s priemerným príjmom a voliči strán Smer-SD, Kotlebovci – ĽSNS, Republika, Hlas-SD a tiež nevoliči.
Návrat k socialistickému zriadeniu spred roka 1989 podporujú najmä starší ľudia, manuálni zamestnanci, ľudia s nižším vzdelaním, z východného Slovenska a voliči strán Smer-SD, Kotlebovci – ĽSNS, Republika a Hlas-SD.
Vystúpenie z EÚ podporujú častejšie starší ľudia, ľudia s nižším vzdelaním aj príjmom, ďalej voliči strán Republika, Kotlebovci – ĽSNS, Smer-SD, Hlas-SD a tiež nevoliči a nerozhodnutí.
Príchod silného politického vodcu a posilnenie jeho právomocí pri riadení štátu podporujú najmä starší ľudia a voliči strán Kotlebovci – ĽSNS, Republika a Smer-SD.
Pri otázke o možnostiach na zmenu demokracie sme zisťovali názory respondentov prostredníctvom reprezentatívnych prieskumov verejnej mienky v novembri 2016, januári 2017, decembri 2019 a apríli 2021. V nasledujúcom grafe preto uvádzame súhlasné odpovede zo všetkých prieskumov. Od roku 2016 je zreteľný nárast podpory demokratických a pokles podpory nedemokratických riešení. Od roku 2019 vidieť pri viacerých odpovediach stagnáciu, varovný je mierny nárast podpory nedemokratických riešení. Na druhej strane, pozitívnou zmenou je výrazný nárast podpory pre decentralizáciu a tiež posilňovanie a dozrievanie demokracie, hoci nie je dokonalá.
Zdroj: INEKO podľa prieskumov agentúry Focus
Peter Goliaš, INEKO
Kompletné výsledky prieskumu si môžete pozrieť tu. Prieskum aj tento blog vznikol vďaka finančnej podpore Konrad Adenauer Stiftung v Bratislave.
Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme.
