Hrozí Rusku kolaps ekonomiky? Koľko ho stojí vojna a z čoho tieto náklady ruský štát financuje? Čo sa môže v budúcnosti zmeniť? Na tieto a ďalšie otázky nájdete odpovede v tomto texte. O téme ekonomiky Ruska sme sa pred pár týždňami rozprávali v podcaste SME. Tento text je širším rozpracovaním témy. Nepredstavuje však komplexnú analýzu ruskej ekonomiky, ale skôr rozcestník pre záujemcov o detailnejšie informácie.
Čo je to kolaps
„Krach ruskej ekonomiky môže byť bližšie, než si mnohí myslia, tvrdia britskí experti“ – podobné tvrdenia v médiách už neraz zazneli. Nie šťastne zvolené slová v mnohých vyvolali mylné očakávania. Skolabovať môže vojenský front. V prípade ekonomiky však ide o silne metaforické vyjadrenie s nie úplne jasným obsahom. „Ekonomika“ je suma ľudskej hospodárskej činnosti a ľudia svoje ekonomické aktivity väčšinou nezastavujú ani v extrémnych podmienkach. Veď aj nacistické továrne vyrábali lietadlá a tanky až do momentu, kým na ich brány nezabúšili spojenecké bomby a vojaci.
Najbližšie k naplneniu metaforickej podstaty kolapsu mal za ostatnú generáciu ekonomický vývoj v štátoch ako Zimbabwe, či Venezuela. Ani tam však neprišlo k totálnemu zastaveniu ekonomiky a návratu do doby kamennej, ale „iba“ k prudkému prepadu ekonomickej produkcie a životnej úrovne. Iným príkladom „kolapsu“ je rozpad ZSSR v roku 1991. Viedol k drastickej redukcii konvenčných ozbrojených síl, ale nezabránil Rusku viesť dve rozsiahle čečenské vojny.
Najlepším dnešným prirovnaním pre možnú trajektóriu ekonomiky Ruska je Irán. Ten je v ekonomickej polo-izolácii už 45 rokov. No aj vďaka príjmom z ropy sa nezmenil na prvotnopospolnú spoločnosť, ale je viac-menej stále fungujúcou krajinou, hoci s nízkou životnou úrovňou (napríklad celú túto zimu sa trápil s rozsiahlymi výpadkami prúdu).
Výsledkom spomaleného ekonomického rastu je, že Irán má ekonomiku priviazanú k cenám ropy a nominálne menšiu ako Izrael, od ktorého je 10-krát väčší. Aj vďaka tomu predstavuje Irán z hľadiska konvenčných vojenských síl pre región podstatne menšie nebezpečenstvo, než keby mal HDP Saudskej Arábie cez bilión dolárov.
Aj schopnosť Ruska prezbrojiť svoje konvenčné sily bude silne závislá od jeho budúcej ekonomickej výkonnosti. A rovnako ako v Iráne, pokles životnej úrovne môže v budúcnosti vyvolať vnútorné pnutie ohrozujúce režim.
Koľko stojí vojna
Vojnový konflikt generuje veľký dopyt po vojenských spotrebných aj kapitálových statkoch. Predstavuje tak obrovský fiškálny stimul. Výroba bomby a jej následný výbuch sa prejaví ako kladný zápis v štatistikách HDP. Je to však podobné, ako keby si štát objednal vykopávanie a zakopávanie jám za stovky miliárd eur. Nemalo by nás preto prekvapovať, že ruské HDP rastie. Pre porovnanie, nemecké HDP, ale aj reálne mzdy rástli pri nulovej nezamestnanosti takmer až do konca druhej svetovej vojny.
Makroekonomické indikátory nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny. Zdroj: Zdenka Johnson 2017.
Koľko Rusko stojí takýto stimul? Na úvod dajme bokom zničený skladový materiál, ktorý pochádza z minulej výroby. Aktuálne nezávislé odhady hovoria minimálne o 21 000 kusoch techniky, tá však už z veľkej časti bola zaplatená v minulosti. Reálnym ekonomickým nákladom sa stane až v nasledujúcich rokoch, keď sa Rusko bude snažiť nahradiť ju.
Hlavnou položkou dnešných nákladov sú preto výdavky ministerstva obrany. To malo na rok 2022 rozpočet zhruba 74 miliárd eur, ktorý následne každý rok rástol. Na rok 2025 je rozpočtovaná suma 13,5 bilióna rubľov, čo je zhruba 150 miliárd eur, alebo 6,3% ruského HDP, alebo tretina federálneho rozpočtu. Za roky 2022 – 2025 sa celkovo jedná o sumu zhruba 400-450 miliárd eur.
Ďalšie položky sú hmlistejšie. Aktivity naviazané na vojnu vykonávajú aj bezpečnostné zložky ministerstva vnútra, najmä Rosgvardia. Pri ročnom rozpočte 30 – 40 miliárd eur musíme uvažovať aspoň o vyšších jednotkách miliárd ročne. Za vyplácanie neustále rastúcich náborových príspevkov sú zase zodpovedné regióny, ktoré platia vlastný bonus k federálnemu základu 400 000 rubľov (4 400 eur) za hlavu. Povinné regionálne minimum je ďalších 400 000 rubľov. Aktuálne najviac platí Samara – dodatočných 3,6 milióna rubľov, čo je 40 000 eur na každého nového regrúta. Odhady hovoria o cca 700 – 1 000 regrútoch denne v celom Rusku. To by znamenalo niekoľko miliárd eur ročne na výdavkoch regiónov.
Ranení vojaci a vdovy dostávajú platby z penzijného fondu (obdoba našej Sociálnej poisťovne). V roku 2023 boli stanovené sumy 5 miliónov rubľov (55 000 eur) za smrť a 3 milióny (33 000 eur) za zranenie. Presné výdavky sú utajované, ale pri konzervatívnom odhade 100 000 – 200 000 mŕtvych a dvojnásobku ranených sa jedná o 10 – 20 miliárd eur za tri roky. Prirátajme aj náklady zdravotného systému, kde ranení vojaci tvoria významnú časť „klientov“. Ročný federálny rozpočet na zdravotníctvo je zhruba 20 miliárd eur, podiel na liečenie vojakov bude predstavovať aspoň stovky miliónov.
Poslednou nemalou výdavkovou položkou sú výdavky na okupáciu. Územie okupované v období 2014 – 2022 bolo maličké a prakticky nepoškodené, napriek tomu jeho udržiavanie stálo Rusko zhruba 3-4 miliardy eur ročne. Aktuálne okupuje oveľa väčšiu časť oveľa viac zdevastovaného územia. Snaží sa tam vytvárať zdanie verejnej správy, vypláca dôchodky, opravuje infraštruktúru. Jeden odhad hovorí o náklade 7 miliárd eur v roku 2023. Oficiálne ruský rozpočet hovorí o transfere 1,3 bilióna rubľov (cca 14 miliárd eur) pre okupované územia v rokoch 2025 – 2028.
Celkovo tak v roku 2025 môžeme hovoriť o priamych nákladoch verejných financií na vojnu vo výške do 200 miliárd eur ročne, teda zhruba 10 % HDP. Pre porovnanie, v slovenskej realite by to znamenalo presmerovať na vojnu rozpočty ministerstiev spravodlivosti, obrany, zdravotníctva, dopravy, vnútra, kultúry a životného prostredia naraz.
Nepriame náklady vojny nedokážeme vyčísliť. Z krajiny odišla veľká časť západného kapitálu a know-how, z pracovného trhu ubudlo 1-1,5 milióna mužov, ktorí sú na fronte, zranení, mŕtvi, alebo utiekli z krajiny. Sankcie pripravili ruské firmy o množstvo zákazníkov a dodávky tovarov pre ľudí a firmy, alebo ich predražili o „prirážku“ prestupných krajín, využitých na obchádzanie sankcií. Pracovná sila aj dostupný kapitál boli nasmerované do zbrojárskej výroby a chýbajú v ostatných sektoroch.
Ako Rusko za vojnu platí
Ruský federálny rozpočet bol vďaka príjmom z ropy a plynu dlhé roky prebytkový, pričom prebytok sa ukladal do špeciálneho štátneho investičného fondu (NWF). Po rozhorení hlavnej fázy konfliktu sa však udiali tri veci:
Rusko už v lete 2022 v dôsledku sankcií (zablokovanie devízových transakcií) defaultovalo na svoj dlh vedený v zahraničných menách. Aktuálne vie predávať len rubľový dlh, viac-menej len domácim entitám.
Sankcie spôsobili zmrazenie devízových rezerv centrálnej banky aj NWF. Likvidné v ňom ostali len zlato a čínske juany.
Verejné financie sa v dôsledku vojnových výdavkov a sankcií od roku 2022 prepadli do trvalého deficitu.
Ruský rozpočet bol dlhodobo závislý (30 – 50 % príjmov) od exportu ropy a plynu. Exportné príjmy sa však prepadli. Pri cenovom boome v lete 2022 dosahovali zhruba 1,2 miliardy eur denne, no od roku 2023 dosahujú menej ako 750 miliónov denne. Z toho takmer ¾ tvorí ropa a ropné produkty - pri ruských fosíliách platí pravidlo „ropa je o peniazoch, plyn o vplyve.“
Hodnota exportu fosílnych palív z Ruska, v miliónoch eur denne. Zdroj: CREA
Ruský rozpočet však nemá príjmy priamo z predaja surovín, ale zo zdanenia tohto predaja. Zvýšením tohto zdanenia znížilo vplyv klesajúceho exportu na rozpočet, no za cenu vytvárania kapitálovej diery v ropnom a plynárenskom priemysle. Ropný priemysel odkladá nové projekty a plynárenský gigant Gazprom zaznamenal v rokoch 2023 - 2024 straty cez 1,7 bilióna rubľov (19 miliárd eur).
Vo výsledku je však v donedávna prebytkovom v ruskom rozpočte veľká diera. V rokoch 2022 – 2024 mal rozpočtový deficit výšku zhruba 10 biliónov rubľov (110 miliárd eur), na rok 2025 je plánovaný ďalší mínus bilión (11 miliárd eur). Už po prvých mesiacoch je však jasné, že realita bude oveľa vyššie.
Túto dieru Rusko nevie zaplátať tak, ako západné štáty, teda predajom štátnych dlhopisov na medzinárodnom trhu. Preto sa ruský rozpočet spolieha na dva zdroje financovania deficitu – rozpúšťanie NWF a predaj dlhopisov na domácom trhu.
NWF mal v lete 2022 hodnotu zhruba 133 miliárd eur. Jeho hodnota na začiatku roka 2025 bola už len okolo 35 miliárd eur. Fondu pritom výrazne pomohol nárast ceny zlata, ktorý v tomto období dosiahol skoro 50 %.
Vývoj ruského štátneho fondu – likvidné aktíva. Zdroj: Tochnyi
Druhým spôsobom je spomínaný predaj rubľových dlhopisov (OFZ). Len 4 % vlastnia nerezidenti, drvivú väčšinu kupujú ruské banky a iné inštitúcie. Najväčším vlastníkom dlhopisov je aktuálne Sberbank. A najväčším vlastníkom Sberbank je... NWF, teda ruský štát.
Vidíte ten opísaný kruh? Dostávame sa k jadru ekonomického problému. Ruská centrálna banka pod dlhoročným vedením Elviry Nabiulliny bola vždy vnímaná ako jedna z najschopnejších verejných inštitúcií v Rusku, ktorej aj samotný Putin nechával voľnú ruku. Do istej miery za to môže skúsenosť s katastrofálnou finančnou krízou v krajine z roku 1998. No v slepej uličke deficitov, sankcií na finančné transakcie a chýbajúcich rezerv už aj centrálna banka stráca manévrovací priestor. Financovanie ruského rozpočtu sa čoraz viac stáva inflačným.
Inak napísané, deficity pokrýva aj „tlačenie peňazí“. Tie sa do ekonomiky dostávajú nielen priamo cez štátny rozpočet, ale aj cez prudký nárast korporátneho úverovania. Miera komerčných pôžičiek v Rusku od februára 2022 poskočila o 71 %, teda o 380 miliárd eur, čo je 20 % ruského HDP.
Úverový boom v korporátnom sektore. Zdroj: Craig Kennedy
Tento úverový boom je možný aj napriek aktuálnej základnej úrokovej sadzbe 21 % (pôvodne 8,5 % v decembri 2021). Vybrané sektory (najmä zbrojárska výroba) majú štátom zaručený prístup k úverom v bankách bez otázok. Celý mechanizmus detailne popísal Craig Kennedy.
Výsledkom je nielen vytrvalá inflácia okolo 10 % ročne, ktorú neskrotilo ani spomínané prudké zvýšenie úrokových sadzieb, ale aj rýchlo sa nafukujúca úverová bublina v jednej časti ruskej ekonomiky a klesajúca dostupnosť kapitálu vo zvyšku.
Možná budúcnosť
Len za január a február tohto roka bol rozpočtový deficit 2,7 bilióna rubľov (30 miliárd eur), čo je 2,7-násobok celoročného plánu. Číslo je síce skreslené skorším vyplácaním niektorých vojenských kontraktov, no i tak je zjavný jeho značný nárast. Pripomíname, že v NWF bolo v januári už len okolo 35 miliárd eur vysokolikvidných aktív. Rozpočtová situácia v krajine je na rok 2025 veľmi povážlivá.
Ešte viac zhoršiť by ju mohol pokles cien ropy. Rozpočet počíta s cenou v pásme 60 – 70 dolárov za barel, aktuálne sa ropa Urals predáva za zhruba 65 dolárov. Pridruženým rizikom sú výpadky exportu v dôsledku ukrajinských útokov na ruský ropný priemysel, ale aj potenciálne sprísnenie sankcií. Americký prezident Trump nechal v marci vypršať ropnú výnimku z finančných sankcií svojho predchodcu, čo napríklad viedlo k okamžitému ukončeniu dovozu ruskej potrubnej ropy do Česka, a začal verbálne koketovať s ďalším sprísnením ropných sankcií.
Naopak, zlepšiť situáciu by mohlo zjemnenie sankcií vo finančnom systéme a najmä uvoľnenie zmrazených devízových rezerv. Ich hodnota sa odhaduje na 300 miliárd eur, viac ako dve tretiny z toho sú však pod kontrolou EÚ, kým pod kontrolou USA je menej ako štvrtina.
Na svoj zahraničný dlh Rusko už technicky defaultovalo v roku 2022 a domáci rubľový dlh môže s pomocou centrálnej banky navyšovať ešte dlho. Takáto politika však nebude zadarmo. Rusko ju zaplatí infláciou, finančnou krízou a ekonomickým spomalením. Ako sme spomínali v úvode, nebude to scenár mýtického „kolapsu“, ale zníženia schopnosti financovať vojnu v požadovanej kvantite aj kvalite. Miera tohto zníženia závisí aj od miery tolerancie populácie voči poklesu životného štandardu. Nastavením politických priorít je možné armádu ekonomicky udržiavať za cenu o to prudšieho poklesu životnej úrovne.
Z dlhodobejšieho hľadiska nie je možné nájsť pre Rusko scenár, ktorý by neobsahoval hlbokú ekonomickú krízu. Skôr alebo neskôr bude musieť prísť k demobilizácii a prudkému poklesu príjmov obyvateľov, k potrebe zlikvidovať obrovské množstvo „vojnových“ úverov v ekonomike (úvery spoločnostiam, ktoré ich nedokážu dlhodobo splácať) a k nedostatku kapitálu v krajine. Obrovské a nezvratné straty práceschopných mužov prehĺbia už tak veľmi zlú demografickú situáciu.
No ako ukazuje príklad Severnej Kórey, dokonca ani hladomor nemusí byť dostatočným argumentom na zastavenie zbrojenia.
Záver
Skolabuje ruská ekonomika, alebo si vojnu ani nevšimla? Obe otázky sú naivné. Stovky miliárd eur utopené na bojisku sú drastické náklady pre krajinu, ktorej ekonomika je menšia ako ekonomika Talianska. Tieto straty však na hospodárstvo nepôsobia ako odpadnuté koleso na aute, ktoré celý stroj zastaví na mieste. Je to skôr defekt. Ekonomika sa trasie, dymí, zle zatáča, ale hýbe sa vpred.
Brookings Institute k téme ruskej ekonomiky už v roku 2014 napísal: „ Neefektívnosť, ktorá rozhodne charakterizuje ruskú ekonomiku, však nie je to isté ako krehkosť.“ No bola to nakoniec nízka ekonomická efektívnosť štátom riadenej ekonomiky, ktorá kedysi Sovietskemu zväzu prehrala studenú vojnu. Dnešný ekonomický nepomer medzi západom a Ruskom je väčší, ako bol v časoch ZSSR.
Miesto kolapsu môžeme použiť podobné slovo, aké sa používa pri hodnotení bojov – opotrebovanie. Vojna opotrebováva potenciál ruskej ekonomiky vyrábať, vrátane vojenskej výroby. Poznanie tohto opotrebenia je dôležitý dielik do skladačky v otázke bezpečnosti Európy, no stále len dielik.
