Realita sankcií voči Rusku

Aké ekonomické sankcie voči Rusku existujú a aký je ich dopad na slovenskú ekonomiku?

Štyri typy sankcií

1. Osoby

Sankcie EÚ voči Rusku môžeme rozdeliť na štyri skupiny. Prvou skupinou sú sankcie na zhruba 2 400 konkrétnych ľudí, od politikov cez oligarchov až po propagandistov. Tí majú zmrazený majetok nachádzajúci sa v Európe a zakázaný vstup. Z pohľadu slovenskej ekonomiky je táto časť sankcií úplne bezvýznamná.

2. Finančné sankcie

Druhá skupina sú sankcie na finančný systém a finančné aktíva ruského štátu. Väčšina ruských finančných inštitúcií stratila prístup k eurovému finančnému systému. V praxi to znamená, že priame finančné transakcie z a do Ruska buď musia prejsť prísnym filtrom výnimiek, alebo pretiecť okľukou cez prostredníka v tretích krajinách. Je to prekážka, no po troch rokoch sú „obchádzky“ už vcelku dobre zabehané. Finančné sankcie sťažujú možnosť ruských investícií na Slovensku a naopak (opäť je nutné zakryť takéto aktivity cez tretiu krajinu), no priame zahraničné investície medzi našimi krajinami boli za posledných 20 rokov veľmi malé a už v období pred rokom 2022 prichádzalo k čistému odlivu ruského kapitálu. Dopady na slovenskú ekonomiku sú preto veľmi limitované.  

Podstatne väčšou palicou je zmrazenie eurových aktív Ruskej centrálnej banky v hodnote 210 miliárd eur. Ich blokácia veľmi zúžila rezervný vankúš ruského finančného systému, ktorý teraz tvoria už len čínske juany a zlato. Rýchle odčerpávanie rezerv a silné inflačné tlaky sú aktuálne jeden z najvážnejších ekonomických problémov Ruska. Z pohľadu slovenskej ekonomiky ale blokácia finančných ruských aktív nemá priame dopady.  
   
3. Export

Treťou časťou sankcií je zákaz vývozu niektorých tovarov a služieb z EÚ do Ruska. Jedná sa o tovary, ktoré by mohli byť využité na výrobu zbraní priamo (chemikálie, vyspelá elektronika, optika), alebo nepriamo (obrábacie stroje, ale aj cement a podobne). Okrem toho sankcie dopadajú na tovary, ktoré slúžia energetickému priemyslu (pumpy, turbíny) s cieľom znížiť príjmy ruského štátu a na niektoré luxusné tovary s cieľom strpčiť život ruskej oligarchii. Sankcie aktuálne pokrývajú obchod v potenciálnej hodnote 48 miliárd eur, pričom v roku 2021 štáty EÚ vyviezli do Ruska tovar v hodnote 257 miliárd eur. Sankcie uvalené po februári 2022 na export tak zasahujú necelých 20 % dovtedajšieho vývozu. 

Pozrime sa na vývoj slovenských exportov. V roku 2021 vyviezlo Slovensko do Ruska tovar v hodnote 1,75 miliardy eur, čo bolo zhruba 2 % celkového slovenského exportu. Z veľkej časti sa jednalo o autá a ich súčiastky (54 %), zvyšok tvorili najmä stroje a elektronika (23 %).

V roku 2023 sa do Ruska vyviezol zo Slovenska tovar za 370 miliónov eur, čo bolo 0,35 % celkových slovenských exportov (s hodnotou cez 100 miliárd eur). Pokles vývozu do Ruska dosiahol 1,4 miliardy eur, čo sa rovná 1,4 % celkových exportov. Pre ilustráciu, v roku 2013, teda ešte v čase pred úplne prvými európskymi sankciami (tie prišli v roku 2014 po útoku na Krym), mal slovenský export do Ruska hodnotu 3,3 miliardy eur, čo vtedy predstavovalo 4,5 % celkového exportu.

Slovenský vývoz do Ruska v porovnaní s EÚ hral tretie husle už pred rokom 2014 a odvtedy klesal. Zďaleka nie všetok pokles exportu za posledných 10 rokov je pritom možné pripísať sankciám. Mnohé spoločnosti sa dobrovoľne rozhodli ukončiť export a opustiť ruský trh z ekonomických, bezpečnostných alebo morálnych dôvodov. Najznámejším príkladom je Volkswagen, ktorý pred rokom 2022 vyvážal zo Slovenska do Ruska tovar v hodnote stoviek miliónov eur. Dôvodom dlhodobého poklesu obchodu bola aj slabnúca ruská ekonomika, keď rubeľ medzi rokmi 2014 – 2021 stratil voči euru viac ako polovicu hodnoty, čo znížilo schopnosť Ruska importovať západné tovary. Pohľad na prudký nárast slovenských exportov do krajín ako Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia či Turecko za ostatné 2-3 roky naviac vedú k podozreniu, že časť exportov do Ruska naďalej pokračuje okľukou cez tretie krajiny.

Dopady sankcií na slovenskú ekonomiku z pohľadu obchodu sú preto opäť limitované. Negatívne mohli postihnúť malú skupinu firiem, pre ktoré bolo Rusko pred rokom 2022 významným partnerom, no z pohľadu celkových slovenských exportov sa jedná o pokles menej než 2 %.

4. Import energií

Konečne posledná oblasť sankcií sú sankcie na import niektorých ruských tovarov. Okrem veľmi špecifických položiek, ako sú diamanty, sa jedná najmä o energetické nosiče.

A teraz pozor – na ruský potrubný plyn nie sú uvalené žiadne sankcie. Sankcie nie sú dokonca uvalené ani na ruské LNG, len na transfer ruského LNG do krajín mimo EÚ. Európske štáty môžu nakupovať ruský plyn teoreticky podľa ľubovôle, tak ako to naďalej robí Slovensko a Maďarsko. Jediný sankčný problém vznikol pred dvoma rokmi ohľadom platobného mechanizmu (zavedenie povinnej platby cez Gazprombanku), ten však vyvolala cielene ruská strana a nakoniec od tejto požiadavky ustúpila.

Skutočnou prekážkou nie sú sankcie, ale technické možnosti prepravy. Poľsko znárodnilo podiel Gazpromu na svojom plynovode a prepravu ruského plynu ukončilo. Ukrajina ukončila prepravu cez svoje územie po uvalení vlastných národných sankcií na Gazprom. Sabotáž zničila tri zo štyroch potrubí Nord Stream, pričom ostávajúce štvrté nie je skolaudované zo strany Nemecka a nová vláda sa na to ani nechystá. Možný je tak len dovoz južnou trasou s obmedzenou kapacitou.

Dovoz ruského plynu výrazne poklesol už v druhej polovici roku 2021, kedy Gazprom jednostranne znížil zazmluvnené dodávky plynu do EÚ s cieľom vystrašiť Európu pred nadchádzajúcou inváziou. K obmedzeniam dodávok prišlo opätovne v lete 2022, kedy bol z ruskej strany zastavený tok cez Nord Stream, opäť s cieľom vytlačiť európske ceny maximálne nahor. V čase výbuchu preto tento plynovod ani nebol používaný. Práve pre toto svojvoľné krátenie dodávok plynu z ruskej strany vyhrali v nedávnej dobe Rakúsko, Česko a Nemecko arbitrážne súdy, podľa ktorých im má Gazprom uhradiť škody v sumárnej hodnote zhruba 15 miliárd eur. Podľa vyjadrení niektorých analytikov by takúto žalobu mohol podať aj SPP. Takéto správanie ruského dodávateľa a celkovo zvýšená neistota dodávok kvôli vojnovému stavu viedla mnohých európskych zákazníkov k intenzívnemu hľadaniu alternatívnych dodávateľov plynu, čo sa im vo veľkej miere podarilo.

Cena ruského plynu je aj v prípade dlhodobých zmlúv viazaná na európske burzové ceny. Preto aj krajiny, ktoré naďalej  pokrývajú väčšinu spotreby ruským plynom – teda napríklad Slovensko – sú vystavené zvýšeným cenám plynu. Jedinou výhodou ruského plynu je relatívne lacnejšia doprava najmä oproti LNG. Jedná sa však o rozdiel v nákladoch v rádoch jednotiek eur pri aktuálnych cenách komodity okolo 40 €/MWh. Pre porovnanie, aktuálna cena plynu je nižšia, ako bola v auguste 2021, teda pol roka pred inváziou! 

Existujú sankcie na dovoz ruského uhlia. Jeho ceny na globálnom trhu sú však pomerne priaznivé (aktuálne na úrovni roka 2018) a jediným významným slovenským spotrebiteľom uhlia je US Steel. Najdiskutovanejšie sú sankcie na ruskú ropu, ktoré reálne znemožňujú jej dovoz do EÚ, s niekoľkými výnimkami na domáce použitie. Aj v prípade ropy však pomáha priaznivá situácia na trhu, keďže tá je aktuálne najlacnejšia od mája 2021. Väčším ekonomickým výzvam tak v budúcnosti môže čeliť najmä jeden konkrétny podnik – Slovnaft, kvôli potrebe nákladných investícií do úpravy technológií a drahšej preprave ropy alternatívnou trasou z Jadranu.

Záver

Skutočný rozsah sankcií EÚ voči Rusku je oveľa menší, než by sa z verejnej diskusie mohlo zdať. Najsilnejším nástrojom sú sankcie na finančný systém, ktoré však ovplyvňujú slovenskú ekonomiku len nepriamo, cez absenciu nových investícií alebo potlačovanie obchodu. Bavíme sa však o znižovaní niečoho, čo v slovenskej ekonomike nehralo veľmi veľkú úlohu už pred sankciami. Oblasti, v ktorých dianie mnohí mylne pripisujú sankciám – najmä v prípade zemného plynu – sú v realite zasiahnuté zložitými vzťahmi na trhu. Prudký rast ceny plynu vyvolalo ešte pred inváziou správanie najväčšieho dodávateľa plynu – Gazpromu.

Európska aj slovenská ekonomika dnes čelia komplexným a nepríjemným problémom. Tie sú však spôsobené rokmi zlej rozpočtovej, monetárnej a energetickej politiky na úrovni Bruselu aj Bratislavy. Predstava, že úprava sankcií voči Rusku zásadne zmení ekonomickú situáciu na Slovensku a v Európe, je mylná.