Efekt iluzórnej pravdy je psychologický fenomén, kedy pri opakovanom vystavení sa tvrdeniu začnú ľudia veriť, že tvrdenie je pravdivé. Len preto, že ho počuli dostatočne často.
Jedným z príkladov je výrok o „vyjedaní hrozienok“ v nemocničnom sektore. Nemocnice nižšej inštancie – tu sa často implikuje, že najmä súkromné – si vyberajú ľahkých a profitabilných pacientov a ostatných posielajú väčším štátnym nemocniciam. Tie na nich následne robia dlhy.
Argument znie uveriteľne, ale je s ním jeden problém. Roky sa ho nikto nepokúsil dokázať. Či už na makrodátach, alebo aspoň na reálnych casestudies. Mali sme len anekdoty a niekedy ani to.
Až donedávna. V posledných mesiacoch sa v diskusii konečne začína pracovať s dátami. Loptu v decembri vykopli odborári. Bol to skôr pokus o analýzu plný chýb, ako upozornil napríklad aj Úrad pre dohľad. Práve Úrad vo svojej reakcii sľúbil vlastnú analýzu efektívnych základných sadzieb nemocníc.
Tú začiatkom tohto februára naozaj aj dodal, hoci sa ňou do momentu písania tohto komentáru nijak nepochválil. Nechcem sa na tomto mieste pokúšať o detailnú interpretáciu cudzej práce. Je voľne prístupná a pomerne krátka, čitateľovi odporúčam prelistovať si ju. Snáď ÚDZS jej výsledky predstaví čoskoro aj detailnejšie.
No jeden záver zdôrazním. Z práce rozhodne nevychádza, že malé a/alebo súkromné nemocnice sú plošne lepšie platené, ako veľké štátne.
Štátne, verejné a súkromné
Analýzu finančnej efektívnosti nemocníc sme pred časom pripravili aj v INESS. Analýza zahŕňala vzorku 55 všeobecných nemocníc a 301 dátových pozorovaní z obdobia 2017 – 2022. Sledovali sme ziskovosť (pomocou rentability aktív a ziskovej marže) a prevádzkové náklady. Nemocnice boli rozdelené na súkromné a verejné, v detailnejšej analýze boli verejné nemocnice ďalej rozdelené na štátne a neštátne (mestské, regionálne).
Výsledky hlavnej analýzy ukázali, že súkromné vlastníctvo znižuje prevádzkové náklady o 20 % v porovnaní s verejným vlastníctvom. Hlbšia analýza, ukázala, že neefektívnosť verejných nemocníc je spôsobená hlavne nemocnicami v štátnom vlastníctve. Regionálne vlastníctvo znižuje prevádzkové náklady o 34 % a súkromné vlastníctvo o 41 % v porovnaní so štátnym vlastníctvom. Typ vlastníctva tak pozitívne ovplyvňuje nákladovú efektívnosť v prospech súkromných a regionálnych nemocníc v porovnaní so štátnymi nemocnicami.
Ako práca ÚDZS tak naša práca naznačujú, že štátne nemocnice nemajú nevýhodu v príjmoch a naopak, majú problém v nákladoch. Áno, nemocničný sektor je príliš veľký vesmír, aby som na základe dvoch prác postavených na limitovaných dátach vyniesol definitívny rozsudok. No smer ďalšieho skúmania je jasný. Dúfajme, že audit vyjednaní s odborármi sa neudeje len „pro forma“, ale spraví sa naozaj poctivo a príde s dôležitými – aj keď možno nepríjemnými - dátami.
Martin Vlachynský
