riaditeľov, potom knihu s názvom Implementácia do podmienok kvality do praxe poskytovateľov sociálnych služieb – metodické východiská, od Doc.PhDr. Kvetolava Repková. Ďalej z Zákon NR SR č.448/2008 z.z.o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455/1991, Zb.o Živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon v znení neskorších predpisov).
Pokúsim sa urobiť stručný súhrn najpodstatnejších výziev pre manažment v sociálnych službách na Slovensku, podľa môjho názoru, nakoľko sama už v sociálnych službách pracujem 2,5 roka ako opatrovateľka seniorov a mám osobne, prax v Domove pre seniorov v dĺžke 2 týždne na území Slovenska.
Niekoľko zásadných výziev pre manažment kvality sociálnych služieb na SR :
Prvá výzva
Počas mojej praxe v Domove seniorov na Sliači som si povšimla niekoľko podstatných vecí, ktoré iste stoja za zmienku.
V prvom rade, nedostatok personálu. Výzvou pre personál mladšieho veku by bolo, keby štát resp.Ministerstvo práce soc.vecí a rodiny zvýšilo zdravotným sestrám a opatrovateľkám mzdy, prípadne im poskytlo iné benefity. Nakoľko hlavne ide o spokojnosť prijimateľov sociálnych služieb, ale aj o zamestnancov. Platová motivácia je v dnešnej náročnej dobe, pre mladého človeka v mnohých prípadoch rozhodujúca.Osobne poznám niekoľko kolegýň zo Slovenska, pracujúcich v sociálnych službách výhradne v zahraničí, z finančných dôvodov.
Avšak každé jedno opatrenie, či výzva na zlepšenie prevádzky určitého sociálneho zariadenia je osobité, nakoľko každé sociálne zariadenie má svoje špecifiká.
Druhá výzva
Manažér musí získať podporu zo strany štátu t.j. Zákonov a ďalších inštitúcii, a preto je potrebné vyjednávať, robiť správnu sociálnu politiku. Predovšetkým správny manažér/ka sociálneho zariadenia nesmie rezignovať na túto výzvu, musí mať v sebe túžbu zmeniť svet k lepšiemu.
Tretia výzva
Vždycky uspokojovať primárne potreby klientov a aj zamestnancov a to od základných a až po tie najvyššie. Na tomto by mala byť postavená funkcia manažéra akéhokoľvek sociálneho zariadenia. Avšak sa táto výzva stáva utópiou, nereálnou, nakoľko sa ponúka otázka :"Kedy je človek spokojný?". Vtedy, keď sú uspokojované všetky jeho potreby, nie potreby iných ľudí. Na toto uspokojovanie je však potrebné si stanoviť istú stratégiu, či viacero stratégií.
Faktom však vždycky zostáva, že manažér musí uspokojovať aj potreby štátu, zriaďovateľa, externých dodávateľov a celej verejnosti.
To je veľmi ťažká úloha na funkcii manažéra sociálneho zariadenia.
Štvrtá výzva
Správny a schopný manažér v sociálnom zariadení musí byť pre svojich zamestnancov a spolupracovníkov, tímovým hráčom a zároveň aj kolegom. A pre ostatných musí zostať hlavne človekom. O tejto výzve by som si dovolila tvrdiť, že je najzásadnejšia zo všetkých výziev, nakoľko sa jedná v sociálnych službách o pomáhajúcu profesiu.
Predovšetkým každý manažér musí využívať všetky svoje dosavadné skúsenosti a vedomosti , zvoliť si isté stratégie pre zlepšenie funkčnosti systému.
Napr. :
Jasne definovať cieľ.
Nastaviť správnu personálnu politiku.
Pripraviť zamestnancov pre nové plnenie úloh.
Vytvoriť empatické prostredie.
Získať podporu a uznanie zvonku.
Efektívne využívať verejné zdroje a nastaviť systém financovania tak, aby bolo možné využiť aj ďalšie zdroje
Urobiť analýzu súčasného stavu t.j. nájsť v systéme pozitívne veci a aj negatívne veci, vedieť ich pomenovať a ak bude potrebná zmena, vedieť zvážiť aj jej riziká.
V tejto súvislosti si dovolím zacitovať Alberta Einsteina : " Aká zvláštna je situácia nás pozemských detí! Každý sme tu, len na krátkej návšteve. Nevieme na čo, len niekedy si myslíme, že to tušíme.V každodennom živote sa však presviedčame o tom, že sme tu pre druhých ľudí, najma pre tých, od ktorých úsmevu a spokojnosti závisí naše vlastné šťastie. Ale aj pre neznámych, s ktorých osudom nás spája puto spolupatričnosti..."
Piata výzva
Je nevyhnutne potrebné prijať novelu zákona o sociálnych službách, ktorá by mala byť spravodlivým vyústením zrovnoprávniť všetkých poskytovateľov sociálnych služieb v otázke financovania. Nie je rozhodne potrebné strašiť klientov sociálnych zariadení vyššími poplatkami a určite to nie je na mieste, nakoľko dôchodky seniorov na Slovensku sa pohybujú od 300-400Eur/mes.
Šiesta výzva
Je potrebné si v tejto sociálnej sfére uvedomiť fakt, že starostlivosť o starších ľudí je dlhodobou starostlivosťou. Žiadny manažér sociálneho zariadenia by nemal dopustiť, aby sa to stalo marginalizovanou záležitosťou a ani záležitosťou krátkodobého charakteru. Myslím tým kategóriu seniorov. A manažeri nesmú dopustiť, aby sa táto sociálna starostlivosť stala iba formálnou záležitosťou, ale aby sa neformálna stránka tejto sféry prelínala s formálnou stránkou.
Manažér sociálneho zariadenia to takto musí koordinovať svojimi vlastnými nastavenými stratégiami.
Predovšetkým musia byť sociálne služby pre občanov z hľadiska ceny dostupné. Podľa môjho subjektívneho názoru a aj z objektívneho hľadiska by tomu tak u nás na Slovensku malo vždycky byť. Avšak netreba stavať v tomto smere žiadne vzdušné zámky.
Všeobecne povedané pre spoločnosť sú takto nastavené sociálne služby z dlhodobého hľadiska efektívnejšie a lacnejšie. Je to v podstate istý model fungovania sociálnych zariadení všetkého druhu od Rehabilitačných zariadení, cez Domovy dôchodcov, po Denné stacionáre, až po Zaiadenia pre špecializovaných klientov atď. Toto je však nová kategorizácia podľa autora prvej knihy, z ktorej som čerpala.
Pre seniorov má tento model veľkú výhodu vo variabilite možností ich rozhodovania sa v akom prostredí a za akých podmienok, vlastne chcú, aby im bola poskytovaná starostlivosť. Každopádne z našich seniorov na Slovensku sa nesmie stať marginalizovaná skupina občanov.
Siedma výzva
Za výzvu možno pokladať aj Diferenciáciu úhrad klientov na Slovensku cez diferenciáciu služieb, nakoľko je úhrada za sociálne služby v 90% účtovaná paušálne. Toto je pre klientov demotivujúce, ale práve preto je to potrebné legislatívne zmeniť a tu nastáva táto výzva pre sociálne služby. Je však potrebná efektívne fungujúca zmena hlavne v praxi.
V tomto smere je to cenovo zvýhodnené pre skupiny klientov v stupňoch odkázanosti V. a VI. a znevýhodnené pre stupne I., II.,III. a IV.
Klientom, ktorí sú čiastočne mobilní umožňuje diferenciácia v nastavení služieb zníženie úhrad, avšak po prijatí novely Zákona o sociálnych službách. Názorný príklad, predstavme si veľkokapacitné sociálne zariadenie pre seniorov s 250 lôžkami. V rámci deinštitucionalizácie by sa mohlo zmeniť po novelizácii zákona o sociálnych službách na :
Po prijatí Zákona o sociálnych službách na Slovensku boli na základe stupňa odkázanosti klientov na sociálnu službu stanovené rôzne výšky úhrad klientov, ale znova v 90% paušálne, čo je pre relatívne samostatných klientov demotivujúce. (napr. Všetci klienti v stupni odkázanosti VI.320Eur, v V.stupni to činí 290Eur, v IV.stupni to činí 260Eur). Zo zariadení sociálnych služieb sa tak stávajú akési "hotelové ubytovacie zariadenia s osobitným režimom."
Toto je však , len návrh autora tejto knihy Ako efektívne riadiť zariadenie pre seniorov. Tieto druhy sociálnych služieb nezodpovedajú aktuálnej legislatíve.
1.) Penzión pre seniorov.- umiestnení samoplatcovia so stupňom odkázanosti I.až III.bez dotácie štátu
2.) Denný stacionár.- umiestnení samoplatcovia so stupňom odkázanosti I.až III., bez dotácie štátu
3.) Zariadenie pre seniorov – umiestnení seniori so stupňom odkázanosti, IV.až VI.s dotáciou od štátu.
4.) Špecializované zariadenie pre seniorov– so stupňom odkázanosti IV. Až VI.s dotáciou od štátu
5.) Hospic – terminálne štádium s dotáciou od štátu
Záverom by som chcela všetko sumarizovať tým, že aktuálny zákon o Sociálnych službách je plne nevyhovujúci pre klientov a rovnako i pre opatrovateľky, zdravotné sestry, či ošetrovateľky. Okrem toho tento zákon umelo vytvára zdanie, že opatrovateľská, či ošetrovateľská služba v sociálnych zariadeniach absolútne neexistuje a to je zásadne zle. Alebo v horšom prípade, jej rozsah je zanedbateľný, že ho nemožno viacej vlastne v tomto zákone ani špecifikovať, podľa slovenskej sociálnej politiky. A to je veľmi špatne. Mimochodom to je tiež dôvod odchodu opatrovateliek, či zdravotných sestier do zahraničia, a tak vznikajú na Slovensku novodobí emigranti. Čo pri koncentrácii klientov v stupňoch odkázanosti IV.a VI.je nezmyselný zákon. Bohužiaľ sa k tomu nedá nič pozitívneho konštatovať. A tak sa umelo spája sociálny a opatrovateľský úsek, aby sa potláčala dôležitosť zdravotného personálu, ktorý zastrešuje vo vačšine sociálnych zariadení opatrovateľskú a zdravotnú činnosť. Je v tomto prípade potrebné snahu politikov orientovať v prospech zlepšenia podmienok pre ošetrovateľky a zdravotné sestry. t.j.na zmenu legislatívy v prospech týchto profesií. Predovšetkým, aby ich práca adekvátne odmenená.
Ak sa Vám článok páčil dajte podporu tu:
https://ingridahaskova.blog.sme.sk/c/483187/aktualne-vyzvy-pre-manazment-kvality-v-socialnych-sluzbach-na-slovensku.html
