Róbert Bezák má vo vyhnanstve strach!Je to zásah do ľudských práv?

Keď budem parafrázovať jeho slová, tak je to tak, že mu bolo oznámené, že ak neurobí, čo mu bolo nariadené tak mu to prikáže pápež a keď ani jeho neposlúchne tak ho vylúčia z Cirkvi.Pre odvolaného arcibiskupa by jeho vylúčenie znamenalo stratu všetkého, pretože svoje kňažstvo nežije ako náhodu. Je to pre neho bytostné ako uvádza aj vo svojej knihe "Vyznania", ktorú som si kúpila. Ak by som o to mal prísť za týchto podmienok, bolo by to ako keby celá obloha spadla.Takto zhodnotil svoju situáciu pred odchodom do Talianska v knihe Vyznania.Začiatkom decembra v roku 2013 odišiel tento vysvätený biskup do rehole a podriadil sa kláštornému poriadku a začal rozjímať. Zvláštna metóda príjimania rehoľníha a vskutku stojí za povšimnutie. Pre spoločenského a aktívneho človeka,ktorý mohol Slovensku ešte veľa dať to znie ako vyhnanstvo. Vypadá to teda ako odsúdenie na doživotie na nečinnosť. Povedala, by som, že je to fakt jednoznačný fakt. Do príchodu Bezáka v kláštore bolo kňazov len 9. Bezák má však jedno šťastie v tomto nešťastí. Bussolengo leží na polceste medzi talianskou Veronou a známym jazerom Di Garda. A teda od Bazileje ho oddeľuje 5 hodín cesty autom.Tam práve býva jeho sestra Gabriela, vedkyňa. Takže sa v prípade ťažkostí môže k nej uchýliť. Od Slovenska ho oddeľuje 8 hodín cesty autom. Čo sa týka kláštora, tak pre prípad je tu pre starších kňazov k dispozícii nemocnica hneď vedľa. Podľa encyklopédie má Bussolengo 20 tisíc obyvateľov. Malebné uličky tohoto mestečka bývajú prázdne a to aj pred Vianocami. Kláštor redemptoristov z jednej strany lemuje záhrada s olivovníkmi, z ktorej je nádherný výhľad na blízky kanál, rieku a široké okolie. Je to pôvodne františkánsky kláštor a za jeho múrmi sa život radikálne spomalí. Do budovy s červenou fasádou sa vstupuje cez masívne drevené dvere. Stačí zazvoniť a príjime Vás po taliansky hovoriaci vrátnik, ktorý cez kamerový systém sleduje všetko, čo sa pri vstupe do kostola i kláštora deje. Kúpiť si u neho môžete knižky o svätcoch aj pátričky, dokonca ak máte záujem, zavolá Vám sprievodcu kláštorom. Ten je spojený s kostolom, čo môže byť celkom praktické. Uprostred kláštora je efektný arkádový dvor so studňou zo 17.storočia takže obyvateľ nemusí ani vyjsť von na ulicu ako je týždeň dlhý. Na stenách kláštora vyobrazili talianski umelci celý život svätého Františka, ktorý bol mimochodom, Róbertovi Bezákovi vždy veľmi blízky. Zvonku vypadá komplex ako rozsiahle sídlo. Kedysi tu vraj sídlila škola,ale presťahovala sa už inam. Po deťoch zostali ihriská na basketbal, tenis i futbal. Dá sa povedať, že je to starobinec pre duchovných kam Bezáka zavreli. Redemptoristom šéfuje asi 50 ročný padre Luis Perez. Druhý najmladší člen kláštora mal do Bezákovho príchodu okolo 70 rokov. Zvyšok sú osemdesiatnici. Predstavený kláštora pochádza z Chile. Rozpráva po anglicky a nemecky, a slovensky ku podivu taktiež. Okrem celebrovania omší a spovedania veriacich toho veľa na práci nemajú. Majú tu tichšie prostredie a pokoj mestečka. Žijú tu kňazi, ktorí predtým pôsobili v Ríme i v severnom Taliansku. Čo sa týka jazykovej bariéry, tak sa Róbert Bezák trápiť nemusí, pretože po revolúcii tri roky študoval v Ríme. Podľa článku v Plus 7 dní, číslo 51-52, str.8-12 kde Kristína Dugovičová uvádza detailné informácie o jeho pobyte v kláštore nikto takmer nič nevedel.Na otázku novinárky či je možné sa s Bezákom stretnúť predstavený kláštora redemptoristov padre Luis Peréz odpovedal, že nie je možné sa s Bezákom stretnúť.Jeho prítomnosť naznačovalo len so slovenským éčevéčkom, zaparkované pod kláštorom na zozname 9 redemptoristov, ktorý kláštor obývajú jeho meno uvedené stále nebolo. Tým pádom ani nehrozilo, aby Bezák slúžil omše v talianskom prostredí. Otázka, ktorá sa tu naskytuje sa týka toho, či sa jedná o zásah do ľudských práv. Bezák vždy považoval Taliansko za svoj druhý domov. Páčila sa mu tamojšia krajina, architektúra a mentalita ľudí. Bussolengo po prvý krát navštívil v roku 2012, keď sa tu zastavil cestou z Ríma s priateľmi.To ešte vtedy netušil, že ho sem pošlú do "vyhnanstva". V Bussolengu by mal Bezák stráviť rok. Musím konštatovať, že to musí byť pre neho osobné poníženie a padanie na dno.Podľa Bezákových slov deň predtým ako abdikoval pápež Benedikt XVI. sa vraj na popud prefekta kongregácie pre biskupov stretol v Ríme s generálnym predstaveným redemptoristov Michaelom Brehlom. Pokúsil sa mu vysvetľovať svoju situáciu, ale zistil, že tá už nikoho nezaujíma.Stal sa pre nich len problémom, pre KBS(Konferencia biskupov Slovenska), ktorý treba vyriešiť. Preto vedel, že budú chcieť, aby sa vrámci rehole niekde ukryl a teda v zahraničí. Tá kauza sa skončí podľa Bezákových slov až vtedy, keď sa ho zbavia.Tento scénár bol podľa jeho slov pripravený už pri jeho odvolaní.Chcel sa ešte stretnúť i s pápežom, ale táto cesta už pre neho zostala uzavretá.Podľa jeho slov sa koncom septembra 2013 zastavil v Bussolengu znovu a všetci ho vraj privítali a očakávali,že tam zostane.Natrvalo sa však vrátil až v decembri a to počas Vianoc, kedy tam bolo vraj najrušnejšie v roku. Podľa zvyku redemptoristi v tomto období cestujú po vlastných komunitách, ktorých je v Taliansku 8.Počas roka, ktorý by tam mal stráviť je v skúšobnej lehote, pretože sa jedná o novica. Je to každodenný život rehoľníka, hoci v minulosti trebárs pôsobil ako predseda konferencie vyšších predstavených na Slovensku a tento práve on nikdy nezažil. To jednoznačne nie je pre spoločensky angažovaného Bezáka.To ho tam psychicky deptá.Aj keď v areáli je park určený na prechádzky pre kňazov penzistov. Bezák nie je samotársky typ človeka. Od neho si tento pobyt bude vyžadovať veľkú dávku energie a trpezlivosti. Pretože sa od neho očakáva, že sa podriadi kláštornému poriadku. Aj keď predtým viedol biskupstvo a Teológiu vyučoval, tak v Bussolengu by mal dostať duchovného sprievodcu. Tento akt nazval pred odchodom zo Slovenska "demonštráciou moci". Bezák hovorí, že už dosiahol svoje hranice a to má byť zrejme pre neho skúška koľko toho ešte vydrží. Takto to popisuje vo svojej knihe Vyznanie. Bezák sa však zároveň bojí, že ešte nie je na dne, že ešte to môže byť horšie.Že ešte nedosiahol hranicu toho, čo znesie. Že kalich poníženia ešte nebol naplnený.Nuž, ostáva nám len veriť, že jeho situácia, nezávidenia hodná sa niekam ďalej posunie. Ale otázka znie kedy už? Po tom roku istotne. A čo s ním urobia potom? Podľa mňa to už sám dobre vie. Je natoľko múdry.