Píše Grigorij Mesežnikov.
Slovensko: Od eurovolieb 2019 k eurovoľbám 2024
V júni 2024 sa na Slovensku konali voľby do Európskeho parlamentu (EP). Zo 14 slovenských poslankýň a poslancov, ktorí pôsobili v EP vo funkčnom období 2019–2024, v týchto voľbách kandidovali 11. Miera ich úspešnosti oproti predchádzajúcim voľbám bola vyššia: v roku 2024 boli opätovne zvolení šiesti slovenskí úradujúci poslanci EP, čo predstavuje 40% z celkového počtu zvolených poslancov EP z SR. Vo voľbách v roku 2019 bola úspešnosť úradujúcich europoslancov oveľa nižšia – osoby zvolené na ďalšie funkčné obdobie predstavovali iba 14,3% z celkového počtu zvolených poslancov EP z SR. V zastúpení slovenských politických strán v EP sa tak v roku 2024 presadila tendencia výraznejšej personálnej kontinuity.
Po eurovoľbách 2024 sa však významne zmenilo zastúpenie slovenských politických síl v európskych straníckych zoskupeniach. Silnejšie zastúpenie v európskej liberálnej skupine (RE – Obnovme Európu) získal subjekt zo Slovenska (Progresívne Slovensko). Slovenské zastúpenie v európskej skupine umiernených konzervatívnych a kresťansko-demokratických síl (EPP – Európska ľudová strana) sa znížilo na minimum (KDH). Oproti roku 2019 Slovensko stratilo zastúpenie v dvoch ďalších mainstreamových frakciách v Európskom parlamente – v S&D (Socialisti a demokrati) a v ECR (Európski konzervatívci a reformisti). Pritom zatiaľ čo v prípade ECR to spôsobil volebný neúspech členskej strany zo Slovenska (SaS), v prípade S&D samotná frakcia odmietla prijať do svojich radov zvolených zástupcov dvoch slovenských strán pre zjavné programové a hodnotové renegátstvo vo vedení týchto strán (Smer-SD a Hlas-SD). Vstupom zástupcov slovenskej pravicovo-radikálnej strany (Republika) do novovytvorenej skupiny podobne orientovaných subjektov (ESN) sa v EP posilnili pozície radikálnej pravice.
Takmer polovica – 7 z 15 – slovenských europoslancov zostala v roku 2024 stranícky nezaradená. Títo poslanci (5 za Smer-SD, 1 za Hlas-SD a 1 za Republiku) sa nestali členmi nijakej straníckej skupiny v EP. Ich bezprostredný vplyv na činnosť EP bude oproti europoslancom-členom straníckych skupín oveľa nižší.
Otázky demokracie: typológia hlasovania slovenských poslancov
Po júnových eurovoľbách 2024 EP v novom zložení začal svoju štandardnú aktivitu. Jej výsledky sa prejavia na zložení inštitúcií EÚ, na prijímanej legislatíve únie a postojoch k významným medzinárodným udalostiam.
V predchádzajúcom funkčnom období sa poslanci EP často zaoberali udalosťami vo svete, vrátane tých, ktoré súviseli s demokraciou, slobodou a ľudskými právami. Ako hlasovali slovenskí europoslanci práve o týchto udalostiach? Naznačilo ich hlasovanie niečo čo by sa mohlo prejaviť v ďalšom funkčnom období?
Dobrým podkladom pre spätný pohľad na aktivity EP v otázkach demokracie a ľudských práv vo svete sú výsledky spoločného medzinárodného výskumného projektu, realizovaného v rokoch 2019 – 2024. V rámci tohto projektu Inštitút pre verejné otázky (IVO) a ďalšie partnerské organizácie z Česka, Maďarska, Poľska, Rakúska, Rumunska a Bulharska (vedúcim partnerom bol think-tank Politicl Capital Institute, Budapešť) mapovali hlasovania poslancov Európskeho parlamentu (EP) v otázkach demokracie, odporu voči autoritarizmu a kritiky autoritárskych mocností s osobitným dôrazom na politiku Ruska a Číny.
Analýza hlasovacích vzorov slovenských europoslancov v otázkach spojených so vzťahom k autoritárskym praktikám nedemokratických režimov vo svete sa odvíjali predovšetkým od pozícií (ideologických profilov) národných strán, na kandidátkach ktorých sa do EP dostali, resp. strán, ktorých členmi sa stali ku koncu funkčného obdobia. Na zaujatie konkrétnych postojov tiež vplývali dlhodobé ideovo-politické preferencie europoslancov a ich osobné skúsenosti.
Projekt sa sústredil na mapovanie hlasovania poslancov pri schvaľovaní rezolúcií, v ktorých sa EP vyjadroval k udalostiam v rôznych krajinách sveta v súvislosti s politikou nedemokratických režimov, vrátane Ruska a Číny.
Na základe vyhodnotenia výsledkov hlasovania slovenských europoslancov pri schvaľovaní spomínaných rezolúcií sa dali identifikovať tri základné vzorce.
Prvým vzorcom bola akceptácia (často faktická podpora) protidemokratických krokov autoritárskych režimov, priame alebo nepriame schvaľovanie ich geopolitických excesov. Takéto postoje zaujímali dvaja zástupcovia pravicovo-extrémistického prúdu, ktorí boli zvolení na kandidačnej listine ĽSNS. Ku koncu funkčného obdobia EP boli títo poslanci, Milan Uhrík a Miroslav Radačovský, členmi strán Republika a Slovenský Patriot (od svojho zvolenia do EP obaja poslanci mali status „nezaradených“, neboli členmi nijakej straníckej frakcie). Slovenské radikálno-nacionalistické strany zaujímali pro-ruské pozície v zahraničnej politike, útočili na EÚ a NATO (ĽSNS svojho času dokonca iniciovala petičnú akciu v prospech referenda o vystúpení z obidvoch organizácií), navrhovali také kroky a opatrenia, ktoré boli v zjavnom v rozpore s normami liberálnej demokracie.
Druhým vzorcom bola jednoznačná podpora pre demokratický vývoj v Európe a vo svete, solidarita so zápasom demokratických síl proti autoritárskym režimom a ostro kritický vzťah k politike autoritárskych štátov. Takéto postoje zastávali slovenskí členovia troch frakcií v EP – Renew Europe, EPP a ECR. Išlo o členov slovenských strán PS, Spolu, KDH, OĽaNO, SaS (ku koncu volebného obdobia aj dvoch malých strán Demokrati a Jablko).
Tretím vzorcom bol hybridný postoj, v ktorom síce prevažoval kritický vzťah k autoritarizmu, zároveň však bola zaznamenaná častejšia neúčasť alebo zdržanie sa pri príslušných hlasovaniach a (i keď zriedkavo) aj hlasovanie proti pro-demokratickým rezolúciám. Tento hlasovací vzorec uplatňovali traja poslanci zvolení za Smer-SD, pôvodne členovia frakcie S&D, v ktorej ku koncu volebného obdobia zostal členom zo Slovenska iba jeden poslanec, formálne nečlen Smeru-SD Jozef Hajšel.
Individuálne hlasovanie
Pre kategorizáciu hlasovaní medzinárodní experti vypracovali tri indexy – CAI (Counter-authoritarian Index), KCI (Kremlin-critical Index) a CCI (China-critical Index). Pri prvom indexe išlo o hlasovania o politikách a praktikách autoritárskych režimov ako takých, pri druhom a treťom išlo o hlasovania o politikách a praktikách režimov v Rusku a Číne. Vyhodnocovalo sa to na škále od 0 do 100 bodov.
Tabuľka 1 znázorňuje individuálne hlasovanie slovenských europoslancov. Ukazuje tri skupiny poslancov so zhodným (dovnútra) a rozdielnym (navonok) prístupom. V hornej časti tabuľky sa umiestnili poslanci so skóre v CAI od 88 do 100. V druhej skupine situovanej nižšie sa nachádzajú poslanci so skóre v CAI od 68 do 83, v tretej, najnižšej, skupine sú poslanci so skóre od 16 do 38.
V rámci dvoch prvých skupín boli v prípade niektorých europoslancov zaznamenané isté (možno aj celkom nečakané) vychýlenia od priemerného skóre. Tieto vychýlenia však menej súviseli (alebo nesúviseli vôbec) so samotným hlasovaním a mali procedurálne vysvetlenie.
Napríklad znížené skóre Michala Šimečku oproti iným poslancom patriacim do skupiny jednoznačných podporovateľov demokracie nesúviselo s jeho hlasovaním, ale s faktom jeho častej neprítomnosti na hlasovaniach. Táto neprítomnosť bola spôsobená tým, že po zvolení v máji 2022 za predsedu PS musel značnú časť svojho pracovného času tráviť na Slovensku. V októbri 2023 M. Šimečka prestal vykonávať funkciu europoslanca po tom, čo bol zvolený za poslanca NR SR. Vo všetkých bez výnimky hlasovaniach, na ktorých M. Šimečka bol prítomný, hlasoval za pro-demokratické rezolúcie, ani raz sa nezdržal a ani raz nehlasoval proti. Neprítomnosť na hlasovaniach mu však znížila celkové skóre. Jozef Mihál, náhradník za M. Šimečku, mal spomedzi všetkých slovenských europoslancov najvyššie skóre v CAI, ten sa však zúčastnil iba na troch hlasovaniach, v ktorých vždy hlasoval za, pričom na hlasovaniach bol prítomný vždy, nevynechal ani jedno.
Podobný vzorec hlasovania ako M. Šimečka a J. Mihál (vždy hlasovali za) uplatnil aj Martin Hojsik, jeho občasná neprítomnosť na hlasovaniach však mu znížila celkové skóre o niekoľko bodov.
Nikdy nehlasovali proti pro-demokratickým rezolúciám ďalší štyria slovenskí europoslanci – Michal Wiezik, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Vladimír Bilčík a Ivan Štefanec, pri malom počte rezolúcií sa však zdržali, čo tiež ich skóre o niekoľko bodov znížilo.
Na zníženom počte hlasovaní počas svojho funkčného obdobia sa kvôli ťažkej chorobe mal možnosť zúčastniť Miroslav Číž (zomrel v decembri 2022), čo ovplyvnilo jeho celkové skóre smerom k nižším hodnotám. Na výrazne menšom počte hlasovaní mala možnosť sa zúčastniť Katarína Roth Neveďalová, náhradníčka za M. Číža, tá sa však na rozdiel od jej kolegov zvolených na kandidátke Smeru-SD ani raz nehlasovala proti pro-demokratickým rezolúciám, čo jej zvýšilo skóre oproti iným poslancom v tejto skupine.
Veľavravným bolo hlasovanie poslancov zvolených za pravicovo-extrémistickú ĽSNS – M. Radačovského a M. Uhríka. Obaja mali skóre hlboko pod priemerom ostatných poslancov. Obaja neskrývali svoju proruskú orientáciu, najčastejšie hlasovali proti rezolúciám kritickým voči Rusku, často sa zdržiavali alebo sa na hlasovaniach nezúčastňovali. Iba raz každý z nich podporil jednu z takýchto rezolúcii. Podobný vzorec uplatňovali pri hlasovaniach o rezolúciách kritických voči Číne. Väčšinou hlasovali proti (častejšie tak robil M. Uhrík), iba výnimočne (raz M. Uhrík a trikrát M. Radačovský) takéto rezolúcie podporili. O čosi vyššie skóre M. Radačovského v CAI bolo výsledkom jeho hlasovaní v otázkach týkajúcich sa iných krajín než Rusko a Čína, pri týchto hlasovaniach bol voči praktikám autoritárskych režimov o čosi kritickejší.
Hlasovania podľa príslušnosti k národným stranám
Tabuľka 2 znázorňuje hlasovanie slovenských europoslancov podľa straníckej príslušnosti. Vidíme tu tri podobné vzorce ako v tabuľke 1 – skupinu zástupcov stredových a stredopravých strán (PS, Spolu, SaS, KDH, OĽaNO, Demokrati, Modrá koalícia), zástupcov strany Smer-SD a zástupcov pravicovo-radikálnych síl (ĽSNS, Republika, Slovenský Patriot).
Tabuľka obsahuje aj údaje za štvrtú skupinu, označenú ako „nezávislí“. Táto skupina je však umelou konštrukciou, vytvorenou na čisto formálnom základe. Obsahuje agregované údaje o hlasovaniach troch politicky vzájomne vzdialených europoslancov – J. Hajšela, formálneho nestraníka (nezávislého), zvoleného na kandidátke Smeru-SD, L. Ďuriš Nicholsonovej, ktorá bola ako členka strany SaS zvolená do EP na jej kandidátke, ale v roku 2021 z SaS vystúpila a stala sa nezávislou, a J. Mihála, ktorý nastúpil namiesto M. Šimečku (PS-Spolu) ako nezávislý. J. Hajšel na jednej strane a L. Ďuriš Nicholsonová a J. Mihál na druhej strane hlasovali odlišným spôsobom (pozri tabuľku 1), v tabuľke 2 ich spája predovšetkým to, že patria k „nezávislým“.
Určitou zvláštnosťou v tejto tabuľke sú najvyššie (dokonca maximálne) hodnoty v CAI, zaznamenané politickou formáciou Modrá koalícia. Tie nie sú ničím iným než výsledkom krátkodobej dočasnej zmeny formálnej straníckej príslušnosti poslanca Vladimíra Bilčíka, zvoleného za stranu Spolu, keď táto strana rokovala pred voľbami 2023 o vytvorení spoločnej volebnej formácie s inými stredopravými stranami. Napokon tieto rokovania neboli úspešné a strana Spolu sa fakticky transformovala na stranu Demokrati, do ktorej V. Bilčík vstúpil.
Vyhliadky pôsobenia slovenských poslancov vo funkčnom období 2024 - 2029
Šesť z 15 slovenských europoslancov a europoslankýň, zvolených v roku 2024, budú vykonávať svoju funkciu už druhýkrát. V rokoch 2019 – 2024 sa zapísali do hlasovacích štatistík ako nositelia a nositeľky troch vzorcov hlasovania. M. Hojsík, M. Wiezik a M. Lexmann hlasovali ako zástancovia demokracie, M. Uhrík ako zástanca autoritárskych štátov a ich praktík a M. Beňová s K. Neveďalovou (táto v menej výraznej miere) ako nositeľky hybridných postojov.
Prvé hlasovania v pléne EP v roku 2024 v otázkach podpory demokracie a odporu proti autoritarizmu ukazujú, že – zjednodušene povedané – slovenskí demokrati aj naďalej zostávajú demokratmi, zástancovia autoritárskych režimov zostávajú aj naďalej rovnako autoritársky založení. Nový trend sa však prejavuje v prostredí nositeľov/nositeliek hybridných postojov: svojimi hlasovaniami sa čoraz viac blížia k zástancom autoritarizmu.
Či sa táto polarizujúca tendencia zachová resp. prehĺbi a hybridný vzorec pri hlasovaniach splynie s autoritárskym – to ukáže nasledujúci vývoj v Európe, vo svete a v strane Smer-SD.
Autor: Grigorij Mesežnikov
