Inštitút pre verejné otázky
Ako hlasovali slovenskí europoslanci o demokracii v rokoch 2019 – 2024
V období 2019-2024 sa europoslanci zaoberali udalosťami vo svete súvisiacimi s demokraciou, slobodou a ľudskými právami.
Občianske združenie Inštitút pre verejné otázky je nezávislým mimovládnym think tankom. Presadzujeme hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
V období 2019-2024 sa europoslanci zaoberali udalosťami vo svete súvisiacimi s demokraciou, slobodou a ľudskými právami.
Výsledky medzinárodného výskumu ukazujú, že kým stranícky mainstream v EP sa stavia kriticky voči autoritárskym režimom a podporuje demokraciu a ľudské práva, radikálna pravica a radikálna ľavica koketujú s Kremľom a Pekingom.
Slepá viera, že Čína sa bude meniť ekonomickým rozvojom z totalitného režimu na slobodný sa nepotvrdila a otáča sa proti nám, hovorí v rozhovore pre IVO poslankyňa Európskeho parlamentu Miriam Lexmann (KDH).
S poslancom Európskeho parlamentu Ivanom Štefancom sme sa rozprávali o zahraničnopolitických súvislostiach v kontexte dodržiavania ľudských a občianskych práv. V rozhovore pre IVO hovoril o vzťahoch EÚ s Ruskom a Čínou.
Národy štátov susediacich s Ruskom nesúhlasia, aby ich osud určoval Kremeľ dohodnutý s miestnymi agentmi. Tieto národy nežijú v „zóne privilegovaných záujmov“ Ruska, ale vo vlastných štátoch s vlastnými predstavami o budúcnosti.
Rusko v karabašskom konflikte nechalo iný štát, ktorý bojoval na svojom vlastnom území a bol zjavne silnejší, aby uštedril formálnemu spojencovi Moskvy s problematickým lídrom na čele ťažkú porážku a tým ho významne oslabil.
Politika krajnej pravice sa zhoduje s cieľom Kremľa, ktorý sa snaží vrátiť Európu do 19. storočia, keď imperiálne Rusko malo do činenia s rozvadenými európskymi štátmi, a nie so zjednoteným blokom, presadzujúcim spoločnú líniu.
Ak zámerom Vladimíra Putina je v maximálnej miere Bielorusko „integrovať“ (čo v jeho chápaní znamená pohltiť), potom jedinou reálnou silou, ktorá mu môže tento postup skomplikovať resp. znemožniť, sú samotní Bielorusi.
V súčasnom Rusku dochádza k plazivej revízii „jeľcinovského“ pohľadu na sovietsku inváziu do Československa, mnohí ľudia sú stále v zajatí mýtov o „bratskej pomoci“.
Po 2. svetovej vojne je Rusko jediným štátom na svete, ktorý odmieta uznať zodpovednosť za zostrelenie cudzieho civilného lietadla (či úmyselné alebo náhodné) vlastnými ozbrojenými silami. Jeho správanie je absolútnou deviáciou.
Spoločnou charakteristikou čekistov je konfrontačný prístup k Západu, USA, EÚ a NATO, kombinovaný so zreteľným revizionizmom a revanšizmom vo vzťahu k tzv. „blízkemu zahraničiu“.
Každý kto sleduje súčasnú zahraničnú politiku Ruska si nemôže nevšimnúť, že popri bežnej agende, ktorú „vybavuje“ ruská diplomacia, sa do popredia teraz dostávajú napäté bilaterálne vzťahy s niektorými stredoeurópskymi krajinami.
Ako reagujú na súčasnú pandémiu také odlišné krajiny ako Rusko, Čína a Taiwan na medzinárodnej aréne? Čo ich vedie k tomu, že podnikajú zvláštne zahranično-politické kroky?
Vzťahy medzi susednými suverénnymi štátmi ovplyvňuje množstvo faktorov, vrátane spoločných historických skúseností.
Prečo zatiaľ nedošlo k integrácii Ruska a Bieloruska? Ako vzájomné vzťahy týchto dvoch štátov formujú Vladimir Putin a Aleksandr Lukašenko?
Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji.
Aké sú hlavné zámery troch krajín – Ruska, Číny, Turecka – pri presadzovaní svojho vplyvu v strednej Európe?
Na kvalitu prostredia, potrebného pre demokratickú politiku v slobodnej spoločnosti, pôsobí celý komplex faktorov – od miery efektivity pôsobenia štátnych inštitúcií cez postoje a praktické kroky politických aktérov v oblasti výkonu moci a dodržiavania princípov právneho štátu až po rozvíjajúci sa verejný diskurz v otázkach ľudských práv a spolužitia rôznych skupín občanov. Dôležité sú aj hodnotové orientácie občanov – úroveň podpory pre základné normy demokracie (resp. princípy „tvrdej ruky“), schopnosť vnímať problémy iných ľudí a zaujatie aktívneho postoja pri ich riešení, dostatočná miera znalostí o tom, ako sa vyvíja krajina a svet.
V tomto texte sa zaoberáme ľuďmi s udelenou medzinárodnou ochranou na Slovensku. Blog vznikol ako súčasť projektu Tajomstvá z denníkov migrantov na okraji: viac inklúzie pre ľudí s medzinárodnou ochranou, ktorý reaguje na pretrvávajúce bariéry a problematickú participáciu migrantov s udelenou medzinárodnou ochranou v spoločnosti.
Nedávno sa uzavrelo prvé štvrťstoročie od Nežnej revolúcie. Posledné týždne sa niesli v znamení intenzívneho bilancovania cesty, ktorú sme odvtedy prešli. Výrazy ako „sklamanie“ či „nenaplnené očakávania“ patrili vo verejných diskusiách azda k tým najfrekventovanejším. Vyjadrovali sa politici, komentátori, verejne známe osobnosti. Ich pohľad na kvalitu života ľudí, ktorú prinieslo dosiaľ najdlhšie trvajúce obdobie politickej slobody a demokracie, sa neraz značne rozchádzali.