V rokoch 2019–2021 sa Inštitút pre verejné otázky zúčastnil na výskumnom projekte s partnerskými organizáciami zo 6 stredoeurópskych krajín (Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Rakúsko, Bulharsko a Rumunsko). Koordinátorom a lídrom projektu, podporeného americkou Národnou nadáciou pre demokraciu (NED), bol maďarský think-tank Political Capital Institute. Zhrnutie výsledkov tohto jedinečného medzinárodného analytického projektu bolo publikované pod názvom The Specter of Authoritarian Regimes Is Haunting Europe. Populist Friends Seek to Help Lowering the EU’s Guard. Podrobnejšie dáta a hodnotenia budú prezentované v súhrnnej projektovej publikácii, ktorá bude sprístupnená verejnosti v priebehu krátkeho času.
Stredoeurópski analytici skúmali postoje a hlasovania poslancov Európskeho parlamentu (EP) v tých otázkach zahraničnej politiky, ktoré súviseli s vplyvom cudzích autoritárskych štátov v Európe, s formovaním spoločnej zahraničnej politiky EÚ, s podporou slobody a demokracie vo svete, s odporom proti šíreniu dezinformácií, prichádzajúcich zvonku. Analýze boli podrobené hlasovania v piatich tematických oblastiach – politika nedemokratických režimov, autoritárske praktiky Ruska a jeho agresívna zahraničná politika, autoritárske praktiky čínskeho režimu a jeho zahraničná politika, nepriateľské dezinformačné kampane a spoločná zahraničná politika EÚ. Predmetom analýzy IVO boli postoje 14 slovenských europoslancov.
Zhrnutie výsledkov skúmania obsahuje kategorizáciu názorových skupín europoslancov, charakteristiku pozícií jednotlivých politických strán, údaje o tom, aké politické sily v Európe sa väčšmi prikláňajú k podpore zahraničných autokratov než k zotrvávaniu na univerzálnych demokratických hodnotách.
Pozrime sa teraz na to, ako hlasovali v spomínaných piatich tematických oblastiach členovia straníckych frakcií v EP – Európska ľudová strana (EPP), Obnove Európu (Renew/RE), Socialisti a demokrati (S&D), Zelení (Greens), Európski konzervatívci a reformisti (ECR), Ľavica (The Left) a Identita a demokracia (ID), ako aj nezaradení poslanci (Non-attached members).
Výskumníci vypracovali indexy hlasovaní poslancov na škále od 0.00 do 1.00, kde hodnota 0.00 znamená absolútny nesúhlas a hodnota 1.00 absolútny súhlas s rezolúciami kritizujúcimi praktiky zahraničných autoritárskych režimov a vonkajších dezinformátorov. V prípade hlasovania o zahraničnej politike EÚ išlo nesúhlas/súhlas s posilnením spolupráce členských krajín.
V grafe 1 sa uvádza ako hlasovali poslanci jednotlivých frakcií v otázkach spojených s Čínou, jej vnútornou politikou potláčajúcou ľudské a menšinové práva, s jej agresívnou zahraničnou politikou. Vidíme tu konsenzus medzi všetkými mainstreamovými frakciami v EP (RE, EPP, S&D, Greens, ECR) pokiaľ ide o kritické hodnotenie Číny. Menej kritickí voči politike Pekingu sú nezaradení poslanci a členovia pravicovo-radikálnej skupiny ID. Najzmierlivejšia voči Číne je radikálna lavica (The Left), u ktorej podpora pre kritické rezolúcie je nižšia než 50%.
Graf 1. Hlasovania poslancov EP o Číne
Zdroj: Political Capital Institute, 2019 – 2021.
Graf 2 zachytáva hlasovania europoslancov o Rusku. Tu tiež vidíme zhodu v kritickom nastavení všetkých mainstreamových frakcií. U nezaradených poslancov je to výrazne menej kritické nastavenie, radikálna pravica (ID) a radikálna ľavica (The Left) sú veľmi zmierlivé až ústretové voči politike putinovského Ruska. Údaje o hlasovaniach europoslancov o Rusku potvrdzujú, že úvahy o tom, že Kremeľ má v Európe najoddanejších podporovateľov práve medzi krajnou pravicou a krajnou ľavicou nie sú nijakými propagandistickými klišé, ale plne zodpovedajú realite.
Graf 2. Hlasovania poslancov EP o Rusku
Zdroj: Political Capital Institute, 2019 – 2021.
Nasledujúci graf 3 obsahuje prehľad hlasovaní poslancov EP o politike ďalších autoritárskych štátov (pomimo Ruska a Číny). Aj tu vidíme rámcovú zhodu európskeho straníckeho mainstreamu, hoci v prípade ECR a Greens miera ich kritickosti je o čosi nižšia. Pravicoví a ľavicoví radikáli hlasujú v súlade so svojimi ideologickým preferenciami – radikálne pravica kritizuje autoritárske režimy na čele s ľavicovými lídrami, zatiaľ čo radikálna ľavica sa zameriavala na kritiku pravicových autokratov. Z toho vyplýva, že obidvom radikálnym skupinám až tak veľmi nevadí autoritarizmus, vadí im skôr jeho opačné ideové zafarbenie.
Graf 3. Hlasovania poslancov EÚ o autoritárskych režimoch vo svete
Zdroj: Political Capital Institute, 2019 – 2021.
Index hlasovaní europoslancov o dezinformáciách (graf 4) prezrádza, že v tejto otázke kritický konsenzus zachovali tri mainstreamové frakcie v EP – S&D, EPP a RE. Relatívne blízko k nim sa umiestnili Greens, dosť odlišne však hlasovali členovia frakcie ECR, podľa ktorých je dôležitejšie vzdelávanie než štátna regulácia online priestoru. The Left sa v tomto postoji do istej miery blížila k ECR, kým členovia ID odmietali sa kriticky zaoberať cudzími dezinformačno-konšpiračnými naratívmi vôbec a boj s nimi v úplnej zhode s kremeľskou propagandou označovali za „cenzúru“.
Graf 4. Hlasovanie poslancov EP o dezinformáciách
Zdroj: Political Capital Institute, 2019 – 2021.
Podobná situácia sa vytvorila pri hlasovaniach o spoločnej európskej zahraničnej politike (graf 5). Tri mainstreamove frakcie (RE, EPP a S&D) tu opäť preukázali veľkú mieru zhody – tento krát v podpore spoločnej línie EÚ v medzinárodnej politike. Členovia frakcie Greens sa tiež ukázali ako podporovatelia spoločnej zahraničnej politiky únie, akurát mali výhrady voči tomu, že sa do spoločnej európskej zahraničnej politiky dostáva menej špecifických priorít práve tejto frakcie, preto ich podpora bola o niečo nižšia. Frakcia ECR sa stavala k spoločnej zahraničnej politike EÚ so značným skepticizmom, keďže nepovažovala za potrebné ďalšie prehĺbenie európskej integrácie. Radikálna pravica a radikálna ľavica spoločnú zahraničnú politiku EÚ zásadne odmietali.
Graf 5. Hlasovanie poslancov EP o spoločnej európskej zahraničnej politike
Zdroj: Political Capital Institute, 2019 – 2021.
Ako pri obhajobe demokracie a slobody vo svete, kritike autoritarizmu, boji proti dezinformáciám a podpore spoločnej zahraničnej politiky EÚ postupovali slovenskí europoslanci? V tabuľke 1 nájdeme prehľad ich hlasovaní vyjadrený prostredníctvom individuálnych indexov v piatich spomínaných tematických oblastiach.
Údaje o hlasovaniach svedčia o tom, že popri silnom jadre slovenských europoslancov, kritické postoje ktorých voči autoritárskym praktikám vychádzajú z ich úprimného presvedčenia o priorite demokratických princípov a ľudských práv, sa našli aj takí, ktorí podceňujú zotrvávanie na týchto princípoch vtedy, keď ide o postoj voči Rusku a Číne. A sú medzi Slovákmi v EP aj takí, ktorí ruský a čínsky režimy priamo a otvorene podporujú.
Tabuľka 1. Indexy slovenských poslancov EP
Poslanci EP | China-critical Index | Kremlin-critical Index | Counter-authoritarian Index | Counter-disinformation Index | Foreign Policy Integration Index |
|---|---|---|---|---|---|
Vladimír Bilčík (EPP/Spolu-OD) | 1.00 | 1.00 | 0.96 | 1.00 | 0.96 |
Michal Wiezik (EPP/Spolu-OD) | 1.00 | 1.00 | 0.95 | 1.00 | 0.96 |
Michal Šimečka (RE/PS) | 1.00 | 1.00 | 1.00 | 0.86 | 1.00 |
Ivan Štefanec (EPP/KDH) | 1.00 | 1.00 | 0.90 | 1.00 | 0.91 |
Miriam Lexmann (EPP/KDH) | 1.00 | 1.00 | 0.98 | 0.85 | 0.84 |
Monika Beňová (S&D/Smer-SD) | 1.00 | 0.91 | 0.89 | 1.00 | 1.00 |
Martin Hojsík (RE/PS) | 1.00 | 0.98 | 1.00 | 0.86 | 0.94 |
Peter Pollák (EPP/OĽaNO) | 1.00 | 0.80 | 0.90 | 0.86 | 1.00 |
Lucia Duriš Nicholsonová (ECR; RE, SaS/nestraníčka) | 1.00 | 0.97 | 0.98 | 0.57 | 0.78 |
Eugen Jurzyca (ECR/SaS) | 1.00 | 0.94 | 0.92 | 0.39 | 0.56 |
Robert Hajšel (S&D/nestraník zvolený za Smer-SD) | 1.00 | 0.57 | 0.89 | 0.89 | 0.88 |
Miroslav Číž (S&D/Smer-SD) | 0.54 | 0.36 | 0.84 | 1.00 | 0.91 |
Miroslav Radačovský (nezaradený, nestraník zvolený za ĽSNS) | 0.71 | 0.09 | 0.50 | 0.32 | 0.18 |
Milan Uhrík (nezaradený, ĽSNS/Republika) | 0.21 | 0.05 | 0.21 | 0.14 | 0.25 |
Zdroj: Political Capital Institute – Inštitút pre verejné otázky, 2019 – 2021.
Poznámka: Na škále od 0.00 do 1.00 hodnota 0.00 znamená absolútny nesúhlas a hodnota 1.00 absolútny súhlas.
Tematické oblasti hlasovaní:
„China-critical Index“ – hlasovania o Číne
„Kremlin-critical Index“ – hlasovania o Rusku
„Counter-authoritarian Index“ – hlasovania o autoritárskych režimoch vo svete
„Counter-disinformation Index“ – hlasovania o dezinformáciách
„Foreign Policy Integration Index“ – hlasovania o spoločnej zahraničnej politike EÚ
---------------------------------------
Grigorij Mesežnikov
Text je výstupom projektu, ktorý Inštitút pre verejné otázky realizuje v spolupráci s Political Capital Institute a National Endowment for Democracy.
