Všetko bola podľa mňa veľká náhoda, že si sa k nám dostala. Neuvažovali sme nad adopciou mačky. Prišlo to akosi spontánne, bez prílišného uvažovania a zbytočného strachu čo bude. Najskôr sme na stránke útulku videli tvoju sestru, krásna sivá mačička, ktorá si veľmi rýchlo našla svoju novú rodinu a domov. Mala šťastie. Ty nie napriek tomu, že si bola krásna, zdravá a milá mačička tak ťa nikto nechcel. Bola si príliš obyčajná svojím sfarbením, škoda, že si mnoho ľudí vyberá podľa farby kožúška. Nebola si ničím výnimočná a asi by si bola svoj mačací život prežila v dočaske tak ako mnoho iných mačiek, ktoré nemajú toľko šťastia. Na teba sa to tvoje šťastie predsa len usmialo. V podobe dvoch absolútne neskúsených ľudí, ktorý ti chceli dať domov a šancu na krásny a pokojný život. Maličké klbko s veľkými očami a krásnou papuľkou.
Ani neviem ako sa to všetko zomlelo. Proste sme sa s manželom rozhodli, že to skúsime. Dnes si snami rok, takmer na deň presne. Za ten čas sme si prešli všeličím. Veď všetko je raz po prvý krát ako sa hovorí. Prvá noc pri tebe.Pozerala si sa na mňa spod sedačky tými obrovskými očami, keď ani neviem kto mal väčšiu obavu z toho čo bude. Prvý zdemolovaný kvet zhodený z poličky, vtedy sme zistili, že si estétka, čo sa ti nepáčilo išlo dolu. Prvá prinesená hračka ráno k posteli, že aha čo som pre teba ulovila v noci. Tvoja prvá cesta na veterinu bola boj a je to tak do dnes. Ja viem, že tú pani v bielom plášti asi neznášaš, ale keď ťa pochváli a povie ti aká si krásna sedíš tichúčko a ani nemukneš. Ty malý narcis.
Poslúchaš samozrejme ak chceš ty, ale je to už omnoho lepšie ako na začiatku. Naučila si nás mnohému napríklad väčšej zodpovednosti a aj poriadkumilovnosti, pretože aj kúsok cverny, vrchnák z fľaše alebo gombík sú fajn hračky ráno o tretej. Skúšala som ti vysvetliť, že môj šéf nemá pochopenie pre tvoje nočné olympiády, ale bolo to márne. Viem, že miluješ mikroténové vrecká, lebo tak krásne šuchocú, hlavne v noci, však? Po pól roku sme prežili aj sťahovanie do väčšieho bytu, do tvojho bytu samozrejme áno viem, že my bývame u teba a nie naopak, čítala som to v múdrej knihe. Si samostatný člen našej malej domácnosti, prídeš len ak chceš a necháš sa hladkať len ak máš náladu. Inak väčšinu dňa prespíš a večer potom máme estrádne predstavenie, keď lietaš po byte ako odtrhnutý vagón. Vtedy máme pocit, že doma chováme hádam stádo koní a nie jednu mačku. A k tomu ešte to večné papuľovanie a kecanie do všetkého, ako puberťáčka. Vraj papuľujeme dve, hovorí môj muž. Lujza samozrejme viac. Hlavne, že je u nás veselo.
Napriek počiatočným problémom, nevedomosti a chybám, ktorých sme sa dopustili sme stále presvedčený o tom, že sme sa rozhodli správne. Urobili sme dobrý skutok, dali sme ti šancu na nový domov a stala si sa plnohodnotným členom našej rodiny. Naša prvo prinesená. Napriek tomu, že si úplne obyčajná pre nás si naozaj výnimočná a krásna. Ak budeme mať šťastie čaká nás ešte mnoho spoločných rokov. Keď budeš ležať v umývadle, alebo sedieť v igelitke a možno vlezieš do nohavice ako minule.
