Ahoj mami.
Vieš, že som istý čas mala mamu? Teda technicky nebola moja, ale starala sa o mňa ako o svoju. Bola moja.Tati chodil do práce staral sa o dom, záhradu. Keď som sa ku nej dostala mala som šesť mesiacov. Krátko pred tým ju však operovali na srdce. Tati ju uprosil, aby sa ma ujala. Mala som šťastie. Vedela si kde som? Mami a nechcela asi ma vidieť a prísť za mnou ? Ja som po tom túžila. Bola som predsa ešte dieťa. Tvoje dieťa mami. Bola som predsa tvoja . a ty? moja maminka, hm, znie to tak zvláštne z mojich úst dnes,po rokoch.Vtedy to bolo najkrajšie slovo,ktoré som ti chcela povedať.
Ako som rástla bola som stále viac pod drobnohľadom okolia. Zvykla som si na pohľady a slová vyslovené šeptom za mojím chrbtom. Kto mal právo súdiť? Prečo tati povedal, že ma tam mal radšej nechať? kde ma chcel nechať? A prečo to hovoril keď sa hneval, ,lebo som nechcela piť mlieko? Ja som plakala a do toho nenávideného kakaa padali slzy ako hrachy. Dodnes neznášam kakao. Tati mal aj iné deti. A tie mali svoje deti, staré ako ja.
Vieš si to predstaviť? Pohŕdavý pohľad ako na švába, ktorého by si najradšej zašliapol. Mami vieš si predstaviť aké ťažké to bolo? Nevieš, nebola si tu! Nechceli ma. Ale prečo, to som sa dozvedela až po rokoch. Tati mal už veľa rokov keď som sa narodila, jeho tvár už zdobili vrásky, veľké ruky plné mozolí. Cítila som ich keď som do jeho dlaní vložila svoju malú detskú ruku. Mnohý sa čudovali, že sa obetoval a nechal si ma, keď si odišla. To, že mi to raz bude vyčítať si nechal až na neskôr. Nezvládal to. Ale tomu som nerozumela. Bola som príčina alebo dôsledok?
Opustila si nás vieš? Alebo to bolo inak? Tati zatrpkol. Chvíľu ma vychovával, potom ma nenávidel, potom som bola príčinou všetkého zla na svete. Nechápala som čo sa deje, ako som aj mohla? Hneval sa,že som ušla zo škôlky? Alebo, že som sa smiala keď som sa nemala? Ako som rástla povedal mi toho stále viac, v hneve, kričal veci o ktorých som nemala tušenia, že sa stali a preto som nevedela ako mám reagovať. Ak by sme boli všetci traja spolu tiež by sa takto správal? Ale ako som rástla ja, rástol aj môj hnev. Kde si? Ako si mi to mohla urobiť? Prečo sa tati takto správa? Prečo na mňa zdvihol ruku? Mal ma nechať radšej tam? V detskom domove. A vieš čo? Dobre, že si odišla aj tak by som ťa nechcela.
