Keď mi tíško šepkáš

Steká mi slza po líci, ale to nieje od bolesti,
práve naopak, to od radosti,
som rada, že ťa mám a môžem milovať,
chcem ťa teraz nežne pobozkať,
vieš neplačem, to mi len slza steká,
pretože som z tvojich slov úplne rozcítená,
ešte nikto ma tak nerozplakal ako ty,
nikto mi ešte neskladal veršíky.
Zvláštne, vravíš to tak krásne a spontánne,
akoby si to mal v duši dlho ukryté.
Cítim ako to vychádza z teba, zo srdca,
všetko si to zapisuje moja citlivá duša,
myslíš to tak vážne a úprimne,
to ma dojme a slzička vyhŕkne,
no očko sa nerozplače, len dojatie,
to mi v tvári uvidieť,
ak sa lepšie človek ráči prizrieť.
Nie! Neprestávaj a ďalej šepkaj,
tak pekne mi ešte rozprávaj.
Milujem ten tvoj silný hlas,
ním ma po duši pohládzaš.
Áno lásko počúvam, všetko čo mi šepneš,
všetko vnímam, čo mi z lásky povieš.
Už som ticho počúvam
a na líčko ťa bozkávam.