Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Petra Ištvániková

Petra Ištvániková

Bloger 
  • Počet článkov:  88
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Je zlváštne žiť život, je zlváštne poznať život, je však neskutočne krásne si život vychutnať.Možno nie som pekná, možno nie som krásna, možno nie som sladká ako med, no mám úprimnú dušu a veľké srdce, viac mi netreba. Zoznam autorových rubrík:  poviedky o životetak trošku vo veršochtak zamyslela sa som :-)

poviedky o živote

Neskutočná skutočnosť IV

Petra Ištvániková

Neskutočná skutočnosť IV

Pozerám sa do zrkadla a rozmýšľam, či som to ja, na koho hľadím. Tvár je tá istá, je. Ale už na očiach vidieť, že sa veľa zmenilo. Veľa sa udialo. Nechápem to, čo sa to porobilo, čo sa to stalo? Prečo človek musí byť tak hlúpy? Stálo mi to zato?

  • 29. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 469x
  • 0
Neskutočná skutočnosť III.

Petra Ištvániková

Neskutočná skutočnosť III.

„Tak čo? Aj dnes mi ujdeš?“ pousmiala sa psychoška na mňa. „Dúfam, že nie,“ trošku ma to mrzí, ale prosto, včera sa mi nedalo inak. Posadím sa opäť do kresla a čakám, kým sa usadí aj ona, nech môžeme začať. „Dnes vyzeráš akosi nedočkavo. Stalo sa niečo, čo by som mala vedieť?“ posadila s akýmsi pokojným výrazom tváre. Ostala pozerať na mňa tak uprene. Až mám pocit, že nič vravieť nemusím, akoby tým pohľadom, všetko čítala z duše. Páni, až mi je to blbé jej vravieť, asi to už aj tak vie. „No veď začni. Smelo. O nič nejde, to hádam už vieš,“ pozerala na mňa stále. Nadýchla som sa, no nedokázala som to.

  • 8. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 817x
  • 4
Neskutočná skutočnosť II.

Petra Ištvániková

Neskutočná skutočnosť II.

„Dobrý,“ s týmito slovami som vošla do miestnosti pred ordináciou mojej psychošky. „Zdravím,“ odvrkol chalan, ktorý tam sedel. Sadnem si naschvál z jeho uhla. Kto vie, či tu niekoho čaká, alebo aj on patrí medzi nás cvokov? Je tu voľáko chladno, asi zavriem to okno. Prečo sa pozerá na mňa, čo robím? Nechápem, o čo mu ide? Zase som nervózna bez príčiny, o čo ide? Zase sa mi chce plakať. To je nenormálne. Rýchlo kukni hore, nech sa nerozreveš. Nie, nie toto nie a teraz už vôbec nie.

  • 5. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 618x
  • 5
Neskutočná skutočnosť

Petra Ištvániková

Neskutočná skutočnosť

„Dobrý deň, ja som Emília Bartušková,“ povedala a podala otcovi ruku. „Teší ma, ja som Štefan Nízky,“ potriasli si rukami. Potom ukázal na mňa a prestavil ma: „Toto je Zdenka. Moja dcéra.“ „Výborne, teší ma slečna,“ usmiala sa na mňa, „To aby sme začali. Pán Nízky, môžete počkať v čakárni, alebo sa vráťte tak o hodinku. Dobre?“ pozrela na neho profesionálne ponad okuliare. „Nemôžem tu ostať s dcérkou?“ aké trápne, úplne ma dorazil. Že dcérka, ako keby som mala päť či čo! Ešte ma chytil okolo pliec ako „veľký tatko“. „Oco!“ pochopiteľne som sa bránila. Čo si myslí? Toto je trošku prehnané a dosť trápne. Nech už ide. „Nie, chcem si ju vypočuť bez vašej prítomnosti,“ pomaly ho vyprevadila ku dverám. „Zlato budem v čakárni, keby si niečo chcela,“ povedal a nato mu psychoška zabuchla dvere doslova pred nosom. Konečne mám od neho pokoj, aspoň na chvíľu.

  • 2. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 713x
  • 6
Taká otázočka ak ma počuješ

Petra Ištvániková

Taká otázočka ak ma počuješ

„Slečna, smiem sa opýtať?“ opýtal som sa kočky v obchode, čo stála hneď vedľa mňa. Chcem totiž sestre kúpiť sveter, ale niesom si celkom istý veľkosťou. Trošku sa mi zdá, že aj postavou by sa mohla zhodovať s touto kočkou, preto sa jej pýtam. Hm, len škoda, že neodpovedá, asi nemá záujem. Ale žeby som to skúsil ešte raz? Fakt by mi to bodlo, keby mi stým pomohla

  • 4. nov 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 082x
  • 8
Stačí len chvíľa oddychu

Petra Ištvániková

Stačí len chvíľa oddychu

Takže ja nezavolám? kričím do telefónu ako mysľou zbavená. Radšej zavesím skôr, než mi stihne vynadať. Nechápem ho, prečo zo všetkého vinní mňa? To som mu akože dobrá len nato, aby si mne vybíjal zlosť, či ako to mám brať? Je fakt protivný! Vždy keď niečo potrebuje, tak aby som skákala okolo neho a keď chcem niečo ja, tak ma odbije tým, že som nemožná.

  • 28. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 532x
  • 0
Pravdivé a predsa tak neskutočné

Petra Ištvániková

Pravdivé a predsa tak neskutočné

(všetko to začalo tu...Neskutočné a predsa tak pravdivé no a tu je pokračovanie...) „Nevinný!“ zvolal sudca a klepol kladivkom. Postavil sa, tak sme sa postavili aj my a odišiel. „Gratulujem,“ povedal mi obhajca. „Ďakujem,“ povedal som. Potriasli sme si rukami. Otočil som sa k fízlom, zložili mi putá a vykročil som k mame. Páni! Som nevinný? Nie! Veď som zabil človeka, ja som ho zabil! Som vinný, áno som. Navyše...

  • 27. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 947x
  • 0
Neskutočné a predsa tak pravdivé

Petra Ištvániková

Neskutočné a predsa tak pravdivé

„Dobrý deň. Vítam vás. Ja som Emília Bartušková a vy budete isto Matej Kudera, takto zhurta na mňa vybehla, sa jej frajerí, že ma pozná, keď má môj spis pod nosom. „Áno, presne. Uhádli ste, vykročil som k nej s úsmevom. „Tak, teší ma, potriasli sme si rukami. Usmiala sa, posadila sa a ukázala na voľnú stoličku. „Posaďte sa, tak, keď núka, posadím sa i ja. „Čítala som si váš posudok. Veľmi zaujímavé. Ako môže povedať veľmi zaujímavé? Keď sa jej to páči, nech mi teda napíše biografiu. ČO si myslí?!! No.. Vidím to asi tak: posedím si, pokecáme, vypadnem a zabudnem.

  • 26. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 377x
  • 2
Jedno srdce bije za dve

Petra Ištvániková

Jedno srdce bije za dve

Mrzí ma to, ale takto to nepôjde, skríkla po mne a zabuchla mi dvere pred nosom. Nechápem, ešte včera tvrdila, že chce byť len so mnou, nechápem to! Čo sa zmenilo? Do kelu! O čo jej ide? Nechápem. Zabúcham opäť na dvere: Čo sa deje? Nemám rád, keď sa spory nevyriešia hneď. No ták, Silvi otvor prosím ťa. Porozprávame sa. Toto je hrozné stými ženami, čo do kelu chcú. Veď som nič neurobil, alebo som mal niečo urobiť a to je zlé? Kto sa má v tom vyznať? Silvi, otvor! naschvál sa jej líškam. Nechápeš, že ťa vidieť nechce? ozval sa mužský hlas.

  • 25. sep 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 577x
  • 2
Vykroč vpred tou správnou nohou

Petra Ištvániková

Vykroč vpred tou správnou nohou

„Pozri sa na toho človeka, aký úbožiak,“ pošepkal mi do ucha, mykol hlavou smerom, kam sa mám pozrieť. Prižmúrila som oči, lebo som si zabudla okuliare a do diaľky zle vidím. Chvíľu trvalo, kým som zaostrila. Nechápem, čo je na ňom zvláštne. Pozerám mu do tváre a zdá sa mi celkom milý, ba aj fešák. Žmúrim ešte chvíľu a potom ma zrak upozorní na jeho nohy. Pravá noha mu chýbala od kolena dole. Páni, zarazilo ma to. Prešiel mi mráz po chrbte. Potom som sa pozrela na jeho tvár a musela som sa pousmiať. Usmieval sa na nás. Mal úžasný úsmev. Vykročil o barlách za nami, vtedy sa na mňa Richard pozrel: „Prečo ide za nami?“

  • 25. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 666x
  • 1
Nepopíšeš??? (časť II.)

Petra Ištvániková

Nepopíšeš??? (časť II.)

Tak na nete sa stávajú všelijaké omyly, občas si niečo domyslíme a vysvetlíme po svojom...

  • 18. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 717x
  • 6
Nepopíšeš???

Petra Ištvániková

Nepopíšeš???

Taký nezáväzný chat nikomu neublíži, každý si rád pokecá len tak pri počítači. Tucty písmeniek, pár riadkov, zopár rp. A keď príde od niekoho nového, nepoznaného o to viac púta pozornosť, lebo chceme spoznať jeho príbeh. Postup pri novej rp: pozrieť foto, ak sú albumy, pozrieť profil a ak to vyzerá sľubne odpísať. Nová rp, nový človek, aha, ktosi taký práve píše..

  • 11. apr 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 968x
  • 2
Bol to len sen?

Petra Ištvániková

Bol to len sen?

Zobudím sa. Tak dobre sa mi spí pod perinou. Tak načo sa budím? Trošku sa pomrvím pod perinkou. Pomaly zdvihnem hlavu a pozriem na budík. Bolo čosi po druhej ráno. No dobre, poďme! Zaspi, veď je moc skoro. Zahniezdim sa trošku pod perinou a vtom počujem, akoby za mnou čosi dýchalo. Ale čo respektíve kto by to mohol byť? Celá som stŕpla. Chvíľu som sa nehýbala. Ten dych som stále počula. Akoby sa prechádzal hore dole po izbe. Celá stŕpnutá som sa pomaly obzrela cez plece.

  • 14. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 785x
  • 5
Nebuď smutný (taký môj prvý gýč)

Petra Ištvániková

Nebuď smutný (taký môj prvý gýč)

„Cica, čo ty nato?“ opýtala sa ma Majka. Asi si všimla, že ju už dobrú chvíľu nepočúvam. „Áno? Čože? Prepáč,“ fakt ma zaskočila. „Kam sa to stále pozeráš?“ obzrela sa a sledovala, kam asi tak stále kukám. „Ale nikam,“ odvrkla som, „Hovor! Už počúvam.“ „No takže ešte raz. Sústreď sa, áno?“ „Jasan,“ prikývla som. „Bola som tam s ním, no a vieš aký je romantik,“ už zase ju nevníma. Zvláštne, ani ma to akosi moc netrápi. Ponad jej plece vidím muža pri bare. Je asi len o pár rokov starší od nás, no ta jeho smutná tvár mu pridávala na rokoch

  • 5. feb 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 867x
  • 2
Počuj pamätám si to?

Petra Ištvániková

Počuj pamätám si to?

Och ako je to dlho čo sa poznáme? Uf od mala, však? Páni, sa mi nechce veriť, že máme tak krátko pred svadbou. Vieš, už teraz som šťastná, toto bude len zapečatenie toho všetkého.

  • 30. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 596x
  • 3
To malo byť čo?

Petra Ištvániková

To malo byť čo?

Som si myslela, že si iný, ale asi som sa v tebe mýlila. Ako si mohol? Prečo? Nie som handra, to si pamätaj!

  • 30. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 582x
  • 0
SkryťZatvoriť reklamu