Krásny cit

Je úžasné písať o krásnej láske,
no ťažké je to, keď sa tá láska nezažije.
Veľa dlaní, veľa rúk ostane bez dotyku,
no iní ju premárnia bez ostychu.
Jedni by ju chceli zažiť
a druhí cez palubu zahodiť.
Ale prečo? Prečo si ju nevážia?
Niečím ju radi odstrašia.
Zvláštni ľudia, asi to ani nepochopím,
som rada, že cítim a teda ľúbim.
Asi im chýba niečo ako srdce,
čo je pre lásku vždy otvorené.
Láska je tak krásny cit, priamo vo vnútri,
tam schovaný pri tej krásnej veci, pri srdci.
Lásky sa ono nebojí, túži po nej,
jemu jasné, že chce to jediné,
A to ľúbiť a byť ľúbený,
lebo bez lásky je človek poloprázdny.
Vie, čo je to život, vie, čo je to žiť,
ale nikdy nezistí, aké je to krásne ľúbiť.
Tak stačí len srdiečko láske otvoriť,
a tú skvelú bytosť tam uchýliť.