Sonety o ruži

Povedala mi komu patrí
a chce, nech sa ku nej vráti.
Ruža tíško noci plače,
kde ma pána ona nevie.

Ruža smutno stonala,
o tom mužovi mi vravela,
povedala mi ona všetko,
čo ju o pánovi napadlo,
chcela, aby som jej pomohla
a pánovi ju opäť vrátila.

Tak sme začali pána hľadať,
plánovali sme ruži návrat,
už jej bolo dlho bez neho,
nakoniec sa nám to podarilo.

Našli sme pána ruži v puku,
hneď sa dala do rozkvetu,
lupene sa roztvorili na jej kvete
a obaja vezmeme ju medzi dlane.

Ruža nechcela ma opustiť,
ona chcela nás dvoch spojiť,
túžila nás láskou spútať,
to, čo mala, nám darovať,
jej snaha ozaj sa vydarila,
nám lásku týmto spečatila.