Ako ľahko sa vysloví slovko milujem
ešte krajšie je, keď ho niekomu venujem,
nie je však príjemné, keď zo srdiečka nevychádza
potom je to len čistá namotávka, a bolí ako zrada
vtedy to slovko bolí raní,
srdiečku tým ublíži,
preto ak to tak ozaj necítiš,
a skutočne ma neľúbiš,
to slovko radšej nevyslov,
nechcem byť len tvojou hrou,
je to ťažké ale poviem ti to takto,
keď nie od srdca, to aby sa nevyslovilo,
vieš je to ťažké, no zmierim sa stým,
ja viem aké to je, viem a pochopím,
tak ak to tak necítiš,
bude lepšie keď to nevyslovíš,
len ma prosím nevoď zanos,
neskôr by ma to bolelo a to moc,
tak prosím, ak to tak necítiš mi to nehovor,
a len povedz, že končíme tento rozhovor.
Nie! Nechaj ma dohovoriť,
a skús ma chvíľu neprerušiť,
uvedomila som si, že asi šťastný nie si,
dosť si zadumaný, smutný, utrápený
neviem, čo sa stalo,
či sa niečo pokazilo,
asi bude lepšie, ak o lásku nejde,
keď medzi nami koniec bude
no to sú moje slová teraz ty,
čo ti behá po mysli?
Ako si to môžeš myslieť?
Ja ťa milujem, ak to nevieš!
Trošku som zadumaný, ale nie smutný,
skôr som zamyslený a neistý,
keby si si bola všimla,
si sa mi do srdca zapísala,
mám ťa tam zamknutú na sto zámkov,
zapečatené je našou láskou,
tak tu nerob drahoty,
ľúbim ťa, tak žiadne strachy,
som trošku iný posledné dni,
ale to preto, že som nervózny,
tak pochop prosím, že ťa stále milujem,
ale stále neviem, ako ti to poviem.
je to ťažké mám v tom zmätok,
predsa je to veľký krok,
Tak predsa? Chceš sa rozísť?
Ja to pochopím, stačí to len vysloviť,
povedz to a ja odídem,
hoc stále ťa milujem.
Ja som čakal kým dohovoríš,
tak teraz ty mňa počúvaj, prosím.
Nechcem žiadny koniec, skôr naopak,
mal som to hneď povedať, som ja ale moták,
ide o to, že ťa milujem a chcem byť s tebou,
tak už vieš? Je to jasné, si mojou jedinou,
tak teraz na kolene sa ťa pýtam,
láska moja vezmeš si ma?
Áno! Áno! Beriem si ťa,
prepáč, ja som taká domýšľavá,
strašne ma to mrzí, že som pochybola,
na toto som už ani nemyslela,
Lásko odpusť moje pochybnosti,
vezmime sa buďme svoji.
