Všetko je inak akoby malo byť

Zrazu ostala tma, temno,
všetko na vôkol ti ošedivelo,
nechceš odísť, ani zostať,
chceš byť tu a chceš sa niekde len tak motať,
zrazu cítiš taký zmätok,
nedokážeš si v mysli nastoliť poriadok,
cítiš chlad, no je ti teplo,
čosi v tebe sa akosi pomenilo,
cítiš lásku a nenávisť,
nevieš to sám pochopiť,
nevieš sám čo sa to deje,
čo ťa to tak vo vnútri bije,
máš pocit, že všetko je krásne,
a tu zrazu nečakane,
zase sa zatmie a príde tmavá chvíľa,
bolesť a utrpenie ťa v tom stíha,
nevieš ako ďalej, nevieš kam,
najlepšie ti je, keď unikáš nikam,
nevieš presne čo sám chceš,
o sebe pochybuješ,
máš strach, no cítiš sa istý,
chce sa ti hovoriť, ale sedíš sám bez debaty,
cítiš sa tak skľúčene, tak malý a tak sám,
no nechceš byť s nikým, tak dvere zatváraš,
no len čo ich zavrieš, spoločnosť ti chýba,
mysľou ti zúfalstvo behá,
cítiš smútok a v tom radosť,
máš poriadok a aj zmätok,
ako je to možné, čo to má byť,
nevieš sa sám pochopiť,
raduješ sa z toho všetkého,
no chceš, aby sa to skončilo,
chceš to skončiť, všetko zničiť,
myslíš, že najlepšie je to ukončiť,
niekto vtom k tebe príde,
a do zmätku ti cestu v tisne,
ťažko sa to všetko prijíma,
veď sa to všetko teba týka,
je to ťažký údel, ťažký bôľ,
rád by si to zmenil, keby si mohol,
chápeš, že sám nič nezmôžeš,
a pomoc druhého potrebuješ,
tak si nechaj poradiť,
a depku si vyliečiť!