Zanechala mi tu zo seba veľa, svoje rady, slová, lásku (aj k hudbe ) a hlavne to čo každý človek potrebuje - dobrých priateľov. Jedna z nich je Terezka. Bolo to práve 28.4.2012 keď nás prvýkrát zoznámila. Terezka ma ako osôbka veľmi zaujala. Sedela "U očka" s knihou a ja som si pomyslela aké múdre a inteligentné dievča to musí byť, práve preto že dnes už knihy číta málokto a už vôbec nie na koncerte alebo dnešná mládež. Preto mi dievča , s ktorým som sa práve vtedy zoznámila prišlo priateľskejšie ako ľudia ktorých bežne (ne)spoznávam. Jedinou chybou bolo, že mi práve vtedy vypadlo jej meno a tak som sa znova spýtala Sašky s kým ma to vlastne zoznámila. Neskôr som zistila , že Terezka je dcérou speváka a basgitaristu, ktorý založil tú úžasnú kapelu Jarowsky dvor. Samozrejme som časom spoznala aj Terezkinho ocina, s ktorým sa mi tiež spájajú pekné spomienky. Hlavne keď si spomeniem ako nás viezol na stanicu z jedného Saškinho predstavenia resp. prednesu. So Saškou boli celkom zábavný parťáci a preto na ten deň nikdy nezabudnem. Mrzí ma len jedna vec , že to bolo vtedy prvý a posledný krát s touto podarenou dvojicou. Nevadí.. Verím už iba v to, že Saška sa na mňa zhora pozerá a takisto ako ja sa teší z môjho priateľstva s Terezkou. Dievča , ktoré nesklamalo a nezabudlo ani po roku, čo sme sa nevideli. Keď som si už myslela , že jej napíšem s tým ako sme sa videli v apríli, v roku 2012 a ona si ma nebude pamätať, prekvapila ma skoro ako Saška, že si spomenula aj po dlhšom čase. Ľudia v tomto uponáhľanom svete zvyknú zabúdať aj na to , čo bolo včera a nie to ešte rok dozadu. Vždy sa nájdu aj ľudia, v tom lepšom prípade kamaráti , ktorí sú iní ako ostatní a s radosťou si na vás spomenú a netreba im nič pripomínať. Možno je o 3 roky mladšia ale určite lepšia ako niektorí rovesníci , s ktorými by som nenašla toľko spoločného na dlhé písanie ako s Terezkou. Ďakujem z celého srdca , že sa objavil v mojom živote znovu niekto koho mám rada. Ďakujem patrí tam hore...
