Prišli mesiace keď Andrejka odišla na kilometre ďaleko , až do Indie na niekoľko mesiacov. Keď som bola na prvom koncerte po jej odchode , cítila som niečo zvláštne. Bolo to na tom istom mieste kde som ju videla naposledy a tak nastal pocit , že mi tam niekto chýba. Chýbala mi tam ona a jej huslicky, jej usmev, jej objatie, prijemny hlas ktory je pre nu charakteristický...Hoci bola preč, dokázala pomôcť aj na diaľku , ked som jej s dôverou napísala čo ma trápi a vdaka nej mi padol mi kameň zo srdca. Keď bola na svojej ceste, myslela som na nu cez obrazok, video, pismena a všetko co som jej poslala na znak toho ze na nu myslim :-) V deň keď sa vrátila ma čakalo milé prekvapenie.Napísala mi! V dnešnom uponáhlanom svete kde na nás často zabúdajú aj blízky je naozaj veľký poklad ak si na vás spomenie niekto koho ste videli zopár krát. Takéto poznania mi otvárajú oči a zisťujem kto je dar od Boha a koho si na svete naozaj treba vážit. Sú to VEĽKÍ ĽUDIA ako si práve ty ANDREJKA.
Veľkí ľudia sa nad nikoho nevyvyšujú. Vypočujú si každého. Prijmú každého. Zaujíma ich názor ľudí. Obdivujú ľudí. Veľkí ľudia sú ako more. More je najnižší bod. K nemu bez odporu tečú všetky rieky. Tu skončia všetky vody. A preto je more najväčšie. A preto je more najmocnejšie. Veľkí ľudia sa na nič nehrajú.
