Sedela som na chodbe v nemocnici, konkrétne na psychiatrickom oddelení , kde chodím navštíviť Jarku vždy keď mám čas.
Moje pocity boli opäť zmiešané ale lepšie ako po prvý krát. V duchu som premýšlala nad príbehom každého pacienta, čo mohlo zasiahnuť do jeho života , že mu zničilo psychické zdravie .Medzitým som si sledovala čas na mobile.Jedným okom som vždy pozerala na dvere,kedy sa otvoria a bude v nich Saška. Otvorili sa! Saška vošla dnu.Spoznala som ju podla čiapky,ktorú mala zaplnenú odznakmi. Postavila som sa , aby spoznala aj ona mňa. Postupne ako prichádzala, pozerala som sa na jej telo.Za ktorým sa skrýva príbeh osôbky, večne bojujúcej s jedlom.Mnohí by ju odsúdili jedným pohľadom, videli by iba jej anorektickú postavu a oblečenie ktoré na nej priam visí .Ja som však videla niečo viac.Videla som úsmev na tvári veľkej bojovníčky ,ten najmilší úsmev na svete, ten, ktorý som do teraz videla iba na fotke.Dostala som od nej objatie ,ktoré pre mňa malo cenu zlata .Dlho s nami byť nemohla, musela sa opäť ponáhlať ako keď sa ponáhľala k nám. Hoci sa zdržala len krátko,nechala mi kúsok seba ked som ju mohla opäť na rozlúčku objať . Najbližších pár týždňov čo budem čakať na dalšie stretnutie s nou ,vždy keď sa budem mať zle,spomeniem si na jej úsmev a objatie alebo vytočím jej číslo a svet bude FAREBNÝ.Ďakujem za dnešný den!
Iba priatelia dodávajú farby môjmu svetu.Nový Priatelia sú ako dúha . Každý so sebou nesie inú farbu a niečo iné mi zo seba dá,niečo iné ma naučí .Saška je jednou z tých farieb , z ktorých sa skladá moja dúha.
Dnes si opäť môžem vyfarbiť svoj svet .
