rozhodla som sa Vám už napísať. Srdiečko mi puká, keď sa dívam na uplakanú, zbitú, zbedačenú národnú hrdosť. Zabudli ste na ňu, Slováci. Zabudli ste sa dívať do nášho hrnca. Zapodievate sa radšej hrncami zahraničnými. Závidíte im to, že sú poloplné, ba niektoré aj naplnené. A táto škaredá závisť Vás núti zabúdať na náš vlastný hrniec. Preto je prázdny, nikto sa mu nevenuje.
Režisér, ktorý miloval svoju prácu, ale nikdy ju nevedel robiť. Jeho filmy boli hanbou filmového umenia. Ale to bolo dávno. Teraz sú jeho filmy kultom práve preto, že sú také zlé.
Nie je veľa filmov, ktoré v divákovi znejú ešte dlho po jeho konci. A ešte menej takých filmov je optimistických. Keď na človeka chce Hollywood zapôsobiť, tak najčastejšie nejakou tragikou, akciou, alebo extrémne nebezpečným dobrodružstvom. V americkom filmovom priemysle sa však nájdu aj režiséri, ktorí dokážu vyprodukovať aj kvalitnú snímku, ktorá je bez násilia, sexuality a drog.
Blíži sa veľký deň. Deň, keď malé Slovensko bude mať na starosti veľkú udalosť. Práve preto sa premnožili v našich lesoch vlky. Obliekli sme im rovnaké obleky, dali do laby palicu, skrotili a pustili sme ich robiť reklamu. Vraj typická slovenská zver. Kamzíky sú už minulosťou. Vĺčik vyvolal extrémne veľa reakcií. Na slovenský vkus bol až príliš škaredý. Potom ho nechali prejsť grafickou plastikou a (predstavte si v pozadí fanfáry) teraz vyhovuje našej verejnosti. No, tejto sympatickej psej tvári sa celkom darí... Alebo: darí sa LEN tejto sympatickej psej tvári...?
Na začiatok sa nominujeme za pána vedúceho. Nech si všetci myslia, že máme najlepší palec na to, aby pod ním bolo všetko. Potrebujeme len niekam prísť a nasľubovať hory, hory a ešte raz hory. Nech všetci vedia, že máme pekné hory.
