Akoby už prešla celá večnosť...
...a možno len sto rokov....
...samoty...
Možno len tak trošku inak vnímam čas.... odkedy to v nás....
a čo ty?
...dokelu! (už zas)
(...dosť!...)
Potrebujem slová!
aspoň zopár slov
kým sa opäť schovám...
sklamaná ... do snov...
Zelené svetielko! Svetielko nádeje!
Možno ma predsa zahreje!
...pár slov... na dobrú noc...
...zlomená volám o pomoc...
...zo svojej skrýše...
a on? ...onpíše! (kto? netuším... no zdá sa.. ktosi z našejríše:)
a ja sa červenám...
Veď to sa nerobí...
Možno ospravedlní ma diagnóza mojej choroby:
...som proste... zmätená...
A tak sme pili čaj... naozaj...
... a písali o spontánnosti snehu...
... a ja som zrazu pocítila nehu...
...s úsmevom na perách....
...a keď som sa zobudila, slnko opäť zaplavilo ulicu...
