Krátke prózy (3) Prečo predsudky

Predsudky sú laybrintom onakých chutí. Sme ľudia, a tí sa vyznačujú niečím tak neúprosným, pichľavým a bolestivým, predsudkom. Kto ho nemá? Je potrebné sa s ním naučiť žiť, netvrďte mi, že vy ho nemáte. S kým sa zhovárate? Veď nie som blázon, iba sa pokúšam žiť. Oceňujem účasť na mojom myšlienkovom fronte, postavte sa do radu a počkajte, ja vám to vysvetlím. A predsa sme rovnakí! Poburuje vás to? Nemyslím, že je to nové, prv staré sa stáva novým, a až potom nové nahrádza staré. Pochopili ste? Aroganciou sa nedopracujete, nikam. A teraz len ironicky usmievate sa. Myslíte si, že každý labyrint má svoje dvere do raja. Obávam sa, že si neuvedomujete fakt neistoty, keď tam len tak blúdite, cítite sa stratení, poznáte ten pocit? Tam už neplatí zo zásady "I am feeling happy", ale "I am feeling mad". Bezhlavo sa náhlite v uličke s rýchlosťou svetla a hľadáte exit. Exit z predsudku neexistuje! Nevadí. To nie je o pravde, iba ak pravda sa stáva faktom, ale to nemusí zákonite platiť. Ostrejšie slová poburujú, nás. Sme tak imúnni, že predsudky máme voči "všetkému" a "všetkým". Aj voči sebe? Len som sa spýtala, nemusíš odpovedať ... Nepoznám sa, ale začínam spoznávať svoj strach!