Prosím neklikajte na karmu článkom, kde sú recepty. Ani tým mojím. Nemá to žiadny význam.
1. Väčšinou to nie sú originálne recepty. Ak je to aj jedlo ktoré poznáte, dávate karmou najavo len dobrú chuť tohto jedla a známkujete v skutočnosti pôvodného autora receptu, ktorý je väčšinou anonymný.
2. Ak ide aj o originálny recept, tak ten si karmu iste zaslúži, ak... Ak ju udelíte až po ochutnaní jedla. Oznámkovať niečo, hneď po prečítaní, čo nevieme ako chutí, nedáva žiadne svedectvo o chuťovej kvalite jedla.
Hodnotiť karmou recepty je niečo podobné ako hlasovať esemeskou v Superstar a mať pritom na televízore vypnutý zvuk.
K tejto úvahe ma inšpiroval jeden recept, ktorý, ako aj rôzne obmeny tohto originálneho receptu, dôverne poznám a s určitosťou môžem oznámiť, že v podobe, ako bol na blogu uverejnený (i keď pomerne vysoko ohodnotený), sa vám recept nevydarí a vzniklo by vám „nie lacné, možno chutné, ale blato“.
Aby som však napravil ponurý dojem z môjho príspevku, prikladám iný recept, ktorý každý z vás pozná a snáď vás trochu rozveselí.
O psíčkovi a mačičke ako varili tortu.
To je nič,
to je ľahko.
Do takej torty
sa dá všetko,
čo je najlepšie
na jedenie.
Psíček a mačička sa pustili do pečenia. Dali tam všetko,
čo doma mali: múku, mliečko, vajíčka, slaninku, oriešky,
kosti, párky, salámu, ba aj myš. Keď to všetko dobre vymiešali,
dali tortu piecť.
(Upozornenie: Tortu nepečte a na karmu neklikajte.)
