Málokto si uvedomuje, akú dôležitú úlohu zohráva jedlo v našom živote. Zásobuje telo dôležitými stavebnými látkami a tým vplýva aj na náš zdravotný stav. Zlý výber potravín sa neprejaví okamžite na našom zdraví a niekedy treba čakať aj celé desaťročia, kým nám telo vystaví účet za naše nevedomosťi o stravovaní. No jedlo vplýva aj na našu psychiku a to každý deň a veľmi často. Pocit sýtosti a najedenia sa je úzko prepojený s pocitom spokojnosti. V literatúre by sa dalo nájsť veľa príkladov, kde sú hlavnými postavami pokojný a vyrovnaný „tučniak“ a v protiklade k nemu nespokojný, excentrický „vychrtlík“. (Napr. Don Quiote, Dobrý vojak Švejk a pod.) Takýto príklad však nemusíme hľadať len v literatúre. Môžeme ho nájsť aj v náboženstve. Na jednej strane zemegule máme kresťanstvo, ktorého zakladateľom bol štíhly, asketický Kristus – nespokojný so svetom a meniacim svet a na druhej strane zase spokojného tučniaka Budhu – symbol vyrovnanosti, umiernenosti a pokoja. Je to len náhoda, alebo skutočne má jedlo až takú silnú moc, že formuje ľudskú povahu?
Ako to prebieha v tele
Jedlom tíšime hlad. Náš výber jedla je silno poznačený aj jeho chuťou a tú môže každý človek upredňastňovať inú, v závislosti od stravovacích zvyklostí, kultúry a samozrejme aj výzorom a textúrou jedla. Hlad nastupuje v určitú dennú dobu ako dôsledok našich naučených stravovacích zvykov. Počas jedenia sa roztiahnu steny žalúdka a vnútorné nervové receptory merajú množstvo jedla a jeho tlak na stenu žalúdka. Tieto receptory vysielajú signál do mozgu a tým vyvolajú pocit spokojnosti a blaha.
Keď sa žalúdok znova stiahne a vyprázdni, tak človek opäť pocíti žiadostivosť po jedle. Väčšie chody naplnia žalúdok viac, na dlhšiu dobu a sú sýtejšie ako menšie chody.
Aj jednotlivé zložky jedla a jeho teplota majú vplyv na rýchlosť vyprázdňovania žalúdka a tým aj na náš pocit spokojnosti.
Sýtiaca sila
Niektoré potraviny dokážu zasýtiť viac ako ostatné. Tabuľky energetických hodnôt však neodzrkadľujú túto schopnosť zasýtenia. Ak pri chudnutí neberieme ohľad na sýtiacu silu stravy a riadime sa len jej energetickou hodnotou, môže sa nám stať, že budeme počas dňa často nervózni, podráždení a po pár týždňoch tento boj s našou psychikou (našim telom) vzdáme. No aj tí, ktorí si dokážu svoju pevnú vôľu a ktorým sa tento boj s nadváhou podarí úspešne doviesť do konca, sú vystavení väčšiemu riziku vzniku nejakej poruchy príjmu potravy. Je to paradox, ale z úspešne zvládnutej nadváhy je k anorexii alebo bulímii bližšie ako by si človek myslel a to k nim pribudla ešte nová diagnóza - ortorexia (chorobná posadnutosť zdravou výživou a počítaním energetickej hodnoty stravy).
(Táto téma si však zaslúži osobitný článok a v žiadnom prípade nepripisujme túto diagnózu každému, kto sa inak stravuje. Už len z toho dôvodu, že slovenská kuchyňa sa všeobecne pokladá za nezdravú. Ortorexia vzniká vtedy, ak stres a strach zo zjedenia „nezdravej“ potraviny prináša väčší zdravotný problém ako zjedenie potraviny samotnej.)
Potraviny si môžeme rozdeliť do niektorých skupín
Tieto údaje vychádzajú zo zahraničnej štúdie o účinku 38 druhov bežných potravín na náš pocit nasýtenia a spokojnosti. Muži a ženy jedli tieto rôzne potraviny v takých dávkach, aby mali všetky rovnakú energetickú hodnotu. Ich pocit nasýtenia a spokojnosti bol počas 2 hodín zaznamenávaný každých 15 minút.
Najvyššia sýtiaca sila sa zistila pri potravinách s vysokým obsahom proteínov (bielkovín), vlákniny a vody. Najmenšia sýtiaca sila sa zistila pri potravinách, ktoré obsahovali tuk. Ovocie, zelenina a predovšetkým varené zemiaky preukázali vysokú schopnosť zasýtenia a v protiklade k nim boli pekárenské výrobky ako koláče, croissanty a keksy, ktorých schopnosť zasýtiť bola najnižšia.
Potraviny bohaté na proteíny (ryby, mäso, strukoviny a vajcia), tak ako potraviny bohaté na uhľohydráty (nie som si istý či je to správny názov) – rezance (cestoviny), celozrnný chlieb a obilniny sa ocitli v skupine potravín s najlepšou sýtiacou silou.
Iné faktory, ktoré tiež musia byť zohľadnené
Na náš pocit spokojnosti (aj s jedlom) vplývajú tiež také faktory ako je prostredie z ktorého stravník pochádza. (Nečakajme od Slováka že si pochutná na priesvitnej rôsolovitej medúze aj keby bola akokoľvek chutne pripravená a zase od Japonca, že dá do úst bryndzové halušky.) Zvyky, veľkosť porcie, sociálne prostredie, stupeň vzdelania a dokonca nálada ovplyvňujú príjem potravy, teda to, čo a prečo to jeme. To všetko sú faktory, ktoré majú vplyv na naše zdravie a našu telesnú hmotnosť.
Zhrnutie
Zatiaľ čo sa zdá, že bielkoviny pomáhajú o niečo lepšie predchádzať hladu ako uhľohydráty, vplyv tuku na pocit nasýtenia a spokojnosti je nepatrný. To môže byť príčinou, prečo strava bohatá na tuk vedie k pasívnemu prejedaniu sa a tým aj k nadváhe.
