Čím argumentujú zástancovia surovej stravy
Najznámejším argumentom je veľký obsah vitamínov, minerálnych látok vo svojej prirodzenej podobe. Argumentujú, že varením, ktoré pokladajú za neprirodzený proces, sa veľká časť vitamínov a hodnotných látok zničí a konzumáciou varenej stravy dochádza k prekysleniu organizmu (varením sa ničia zásadité minerálne soli), čo sa môže časom prejaviť na zdraví človeka.
Z čoho pozostáva surová strava?
Sú to potraviny rastlinného a čiastočne živočíšneho pôvodu, ktoré neprešli tepelným, spracovaním. Surové alebo sušené ovocie, zelenina, čerstvé obilniny, šalát, za studena stáčaný med, za studena lisované oleje, orechy a semená. Môže to byť ale aj za studena údené alebo sušené mäso, ryby. Zelenina zakonzervovaná v octe alebo mliečnym kvasením môže byť tiež súčasťou tejto stravy. Niektoré typy tohto stravovania povoľujú aj čerstvé nepasterilizované mlieko, surové ryby, mäso a vajcia.
Pitný a stravovací režim
Stúpenci surovej stravy odporúčajú prispôsobiť stravovanie do troch denných fáz.
od 4. - 12. hodiny je vylučovacia fáza. V tejto fáze by sa malo jesť málo pevnej potravy a príjmať hlavne dostatok tekutín.
od 12. - 20. hodiny je fáza príjmu potravy. V tomto čase dokáže telo najlepšie tráviť potravu.
od 20. - 4. hodiny je fáza využitia. V tejto fáze telo zužitkováva živiny prijaté stravou.
K tomu odporúčajú zástancovia surovej stravy, nepríjmať žiadne tekutiny (potreba vody by mala byť pokrytá len potravinami, ktoré obsahujú jej vysoký podiel, napr. zelenina, ovocie). Ak aj odporúčajú piť, tak len destilovanú vodu, aby nedochádzalo k usadzovaniu minerálnych látok v tele.
Hodnotenie surovej stravy
Zrejme na vás argumenty zástancov surovej stravy zapôsobili. Ak sa nájdu aj takí ľudia, ktorí sa rozhodnú surovú stravu praktizovať, rozhodne by mali byť aj oboznámení s možnými rizikami, ktoré so sebou môže tento typ stravovania priniesť. Výhody sú zjavné. Človek, praktizujúci tento typ stravovania prijme oveľa väčšie množstvo vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Navyše sa v jeho strave nachádza väčšie množstvo vlákniny, ktorá je výbornou prevenciou rakovinových ochorení tráviaceho traktu. Takisto sa nemusí človek obávať rakovinotvorných látok, ktoré vznikajú pri niektorých tepelných úpravách potravín (napr. pri vyprážaní). No je nutné poznať aj riziká a skôr ako sa záujemca o tento typ stravovania rozhodne ho aj praktizovať, mal by mať dosť informácií z viacerých zdrojov a aj so zdrojov opačných, zaznávajúcich surovú stravu.
Možné riziká
Málokto si uvedomuje, že tepelná úprava má aj svoje výhody. Potrava sa stáva stráviteľnejšou (napr. škrob obsiahnutý v zemiakoch alebo betakarotén so zeleniny je príjmaný telom ľahšie z varenej potravy). Navyše sú niektoré potraviny, ktoré sú za surového stavu jedovaté. Okrem zemiakov sú to aj strukoviny.
Surové mäso, ryby, vajcia, mlieko sú z hygienického hľadiska neprípustné. Môžu obsahovať napr. zárodky salmonely.
Naklíčené semená, inak veľmi zdravé, nesú so sebou taktiež riziko nejakej možnej bakteriálnej kontaminácie. Čerstvé mlieko predstavuje zase riziko kliešťovej encefalitídy a pod.
Dokonca odporúčanie piť iba destilovanú vodu, môže poškodiť zdravie. Destilovaná voda, môže odoberať bunkám dôležité minerálne látky (napr. sodík a draslík) a natrvalo rozvrátiť elektrolytickú rovnováhu organizmu.
Odborníci na výživu odporúčajú denne vypiť min. 2 litre tekutín vo forme minerálnej vody (pri nadváhe alebo srdcovocievnych ochoreniach namiesto minerálnej, len obyčajnú vodu), zriedených ovocných či zeleninových štiav, bylinkového alebo ovocného čaju. Takýto pitný režim je veľmi dôležitý na udržanie zdravia.
Zlatá stredná cesta
Význam surovej stravy je pre naše telo a zdravie nepopierateľný a preto bez ohľadu na ročné obdobie musíme dbať, aby sme každý deň príjmali potravu aj v jej prirodzenej forme. Treba si uvedomiť, že tepelnou úpravou klesá obsah hodnotných látok v potravine o polovicu. Čím je tepelná úprava dlhšia, tým je tento pokles väčší. Podľa toho volíme aj suroviny, ktoré používame pri varení a zeleninu pridávame do váre ako poslednú. (Treba poznať časy varenia jednotlivých zelenín.)
Jedlá, v ktorých sa používajú suroviny z hľadiska výživy málo hodnotné, alebo škodlivé (napr., škrob, biela múka, cukor.) nahrádzame jedlami hodnotnejšími, alebo zvolíme na ich prípravu suroviny hodnotnejšie.
Napr. namiesto pudingu si môžeme pripraviť kašu z naklíčenej pšenice, posypanú škoricou a ktorá sa je s jablkom nakrájaným na mesiačiky. Alebo iný príklad. Do omáčok, ktoré majú výraznú chuť sa môže pridávať viac zeleniny, ako je to napísané v recepte. Taká bolonéžska omáčka na špagety znáša obrovský podiel zeleniny, bez toho aby sa výrazne zmenila jej chuť. Môže to byť mrkva, hrášok, naklíčená šošovica alebo fazuľa, mungo výhonky, cuketa je veľmi vhodná, alebo aj baklažán, huby, pór. Okrem toho, že vznikne aj viac hotového jedla, bude aj bohatšie o vitamíny.
Treba si uvedomiť, že surová zelenina má inú chuť ako varená a aj k jedlu, ktoré obsahuje veľa varenej zeleniny sa môže podávať surová zelenina ako príloha. Keď už spomínam bolonežsku omáčku, tak pár mesiačikov surovej paradajky, pár koliesok papriky a čerstvý lístok bazalky, toto jedlo nielen okrášli a spraví príťažlivejším pre naše oči, ale mu dodá aj sviežu chuť, ktoré s jedlom harmonizuje.
Venujte sa tomu aspoň pár minút denne
Tanier so zeleninou a ovocím, nakrájaným na malé kúsky, si pripravte každý deň ráno a v množstve, aby Vám vydržal do večera. Nielen, že táto zelenina sa môže potom podávať k hlavnému jedlu ako príloha, ale "ujedanie" z takto prichystaných tanierov, pomôže zahnať malý hlad medzi dvoma hlavnými jedlami. Najmä pri chudnutí je to veľmi vhodné a účinné.
