Platí to v každej oblasti ľudského vedenia, ale pretože je článok o špenáte, bude na jeho príklade ukázané, ako tieto „zovšeobecnenia“ vznikajú, aký je mechanizmus ich vzniku a ako sa dá v podobných omyloch zotrvať celý život. Bude to aj článok aj o tom, ako sa na každý problém musí človek pozerať komplexne, v súvislostiach a nielen cez útržky informácií, ktoré mu uviazli v pamäti.
V minulom storočí bol špenát označovaný dlhé desaťročia za bohatý zdroj železa a jeho konzumácia bola odporúčaná. Najväčšiu reklamu mu robil kreslený seriál o Pepkovi námorníkovi, ktorý po zjedení konzervy špenátu dostal neskutočnú silu a vyriešil každý problém. A tak už malé deti vedeli o jeho „zázračných“ účinkoch na zdravie a jeho vysokom obsahu železa. Nebola to pravda.Omyl vznikol pred takmer 100 rokmi, keď tlačiarensky škriatok zapríčinil posunutie desatinnej čiarky a tak sa mylne celé desaťročia predpokladalo, že obsah železa je 10x vyšší, ako tomu bolo v skutočnosti.
Opačný extrém
O tomto omyle sa v súčasnosti vie a stretávame sa naopak s opačným názorom. Je veľa ľudí, ktorí sa neštítia špenát označiť priam za nezdravý. Však načo ho jesť, keď nemá toľko železa ako sa predpokladalo. No špenát ho predsa len obsahuje a nielen železo. Je to celý komplex minerálnych látok a vitamínov nevyhnutných pre naše zdravie.
A tu väčšina ľudí má tendenciu prestať čítať a čakajú len na jedinú odpoveď. Buď áno, jesť ho alebo nie – nejesť. Je len prirodzené, že ľudia, ktorým špenát nechutí sa potešia odpovedi nie – nejesť a naopak, ľudia, ktorí špenát milujú sa potešia odpovedi opačnej.
Problém však nie je o tom či áno alebo nie
Na ilustráciu si uveďme jeden príklad. Hrdinkou nášho príbehu bude pani Katka, ktorá má anémiu a veľmi sa zaujíma o to, koľko železa sa v každej potravine nachádza. Pristupuje aktívne k svojmu zdraviu a podľa tabuliek obsahu minerálnych látok v jednotlivých potravinách si vyberie skupinu takých potravín, ktoré majú tú schopnosť, ju z málokrvnosti vyliečiť. Kritériom je samozrejme obsah železa v nich. Na prvom mieste by to bola krv. No to je niečo, čo skutočne nedá do úst. Jedlá ako krvavničky a krvavá tlačenka sú jej priam odporné. No našťastie sa v tejto skupine nachádza aj hovädzia pečeň, mäso, orechy, mak, sója a šošovica. Aj zelenina a obilniny ho obsahujú, no v podstatne menšom množstve. Pani Katka vie, že denná potreba organizmu na železo musí byť u zdravého človeka 12 – 15 mg. V jej prípade ale ešte väčšia. Aby ju pokryla, musela by za deň skonzumovať viac ako ½ kila špenátu, pretože ten ho obsahuje na 100 g len 3 mg. Pripraví vzorový obed. Hovädzia pečeň na slanine s ryžou. Jej priateľ je však vegetarián a jeho obed bude tiež veľmi chutný. Varené zemiaky so špenátovým prívarkom a vypraženým tofu. Pani Katka je spokojná. Tabuľky nepustia a vie, že jej obed, čo sa týka obsahu železa, ďaleko prevyšuje obed jej priateľa - však hovädzia pečeň je jeho najväčším zdrojom.
Ako je to v skutočnosti
Priateľ pani Katky má pravdu a pani Katka si takýmto spôsobom anémiu nevylieči. Hoci je jej obed oveľa bohatší na železo, veľký úžitok z neho nebude mať. Totiž so železom to nie je také jednoduché. To by sme pokojne mohli jesť aj klince.Oveľa dôležitejšie ako obsah železa je to, aby toto bolo aj organizmom využiteľné. Inak môže dôjsť k paradoxu. Strava ho síce obsahuje dostatok, no telo ho nevie prijať a prirodzenou cestou ho z tela aj vylúči.
Aké sú to podmienky?
Využiteľnosť železa naším telom je zabezpečená len vtedy, ak strava ktorá ho obsahuje, obsahuje súčasne aj meď a vitamín C. Toto špenát spĺňa. Hovädzia pečeň, orechy, šošovica, sója a mak vitamín C neobsahujú.
Urobila pani Katka chybu?
Nie veľkú. Keby k svojmu obedu pripravila šalát z čerstvej kapusty, ktorým by pečienku s ryžou zajedala, dodala by telu aj vitamín C a železo prijaté stravou by už bolo telom využiteľné.No pani Katka by mala vedieť ešte niečo. Jej zdraviu by prospeli aj také jedlá ako je šalát z čerstvého ovocia posypaný orechmi. Naklíčená šošovica a naklíčené obilniny. Žerucha a hlavne pitie čaju Roibos, ktorý má ideálny pomer železa, medi a vitamínu C.
No ani priateľ pani Katky chybu nespravil
Hoci jedol špenát, ktorý železa neobsahuje veľa, no v žiadnom prípade by sa obsah železa v špenáte nedal označiť za zanedbateľný. Zanedbateľný je ale v zemiakoch, no tie sú zdrojom zase vitamínu C. Aj keď špenát jedol s tofu, ktoré obsahuje veľa železa a jeho obed bol napriek tomu na obsah tohto prvku menej hodnotný ako Katkin, z hľadiska využiteľnosti železa telom bol hodnotnejší. Jednoducho povedané, prijal menej železa v strave (ako keby jedol hovädziu pečeň), ale bolo v takej forme, že ho telo dokázalo prijať, lepšie využiť.
Treba očistiť dobrú povesť špenátu
Obsahuje síce kyselinu oxalátovú (podobne ako rebarbora), no táto pôsobí komplexne, spolu s inými látkami. Negatívny účinok šťavelanov v špenáte sa preceňuje. Pri zdravej a pestrej strave a dodržiavaní pitného režimu sa netreba obávať obličkových kameňov. Jeho pozitívne účinky na zdravie sú nepopierateľné. V každom prípade špenát treba jesť.
