Ako je to v prírode
Pri väčšine zvierat má nestriedmosť v jedení jednu základnú príčinu a tou je nepravidelnosť v prísune stravy. Lev keď zabije svoju korisť, tak je schopný skonzumovať obrovské množstvo potravy. Ďalšie dni sa ale nevenuje nič inému, len tráveniu a odpočinku. Nie je to len prípad leva, ale takmer všetkých dravcov. Snáď rekordmanom v tomto je had, ktorému stačí skonzumovaná korisť na niekoľko mesiacov. Tráviaci systém dravcov je neuveriteľne výkonný a je iný ako u človeka. Tráviace šťavy sú silnejšie a črevá omnoho kratšie, takže potrava v ňom dlho nepobudne a nemá čas hnitím otráviť telo zvieraťa. Napriek tomu, ak zviera neodhadne svoju „porciu“, tak nastupuje záchranný mechanizmus a tým je dávenie. Každý kto chová alebo choval psa by mohol o tom rozprávať a vie že je dôležité odhadnúť správnu dávku jedla. U bylinožravcov je táto úvaha zbytočná, pretože ich potrava je energeticky tak málo výdatná, že sú nútené prakticky skoro všetok svoj čas venovať len jedeniu a tráveniu a ich nestriedmosť je vlastne nevyhnutnosťou, aby prežili. Pri niektorých domácich zvieratách chovaných na mäso je tomu však trochu inak. Selektívnym výberom si človek vyberal tie jedince, ktoré by inak v prírode neprežili a doplatili by na svoje obžerstvo a tým spojenú menšiu pohyblivosť, životom. No z pohľadu človeka, majú práve tieto zvieratá najväčší hospodársky význam a preto ich vyberal na chov. Ako vzorový príklad takéhoto lenivého a nestriedmeho zvieraťa je ošípaná. Nikdy nebola nutnosť skúmať nadváhu týchto zvierat z iného pohľadu ako komerčného. Dĺžka života svinky nebola nikdy určovaná odžitými rokmi, ale v jatočnej hmotnosti.
Čo to znamená pre človeka
V tuku zvierat sa skladujú toxické látky, ktoré zviera požralo potravou. Je naivné sa domnievať, že v dnešnej poľnohospodárskej veľkovýrobe prebieha všetko ekologicky a čisto. Určite ste už niečo počuli o umelých hnojivách a pesticídoch. Dokonca i vzduch ktorý dýchame a spolu s nami aj domáce zvieratá obsahuje škodliviny, ktoré by sme v ňom v časoch pred priemyselnou revolúciou nenašli. Takže nielen potravou ale aj pľúcami je naše telo otravované. Človek, ako najvyšší článok potravinového reťazca konzumuje spolu s mäsom aj tuk týchto zvierat. Ak ste naivní a utešujete sa, že metabolizmus človeka je predsa len iný ako u zvierat a telo človeka sa dokáže týchto jedov zbaviť, tak vás sklamem. Aj v ľudskom tuku sa skladujú všetky toxické látky, ktoré sme prijali potravou. V našom prípade však dĺžka života nie je závislá od jatočnej hmotnosti a tak máme možnosť vidieť, čo dokážu tieto jedy za pár rokov urobiť so zdravím človeka. V zásobe tuku si hromadíme a šporíme toxické látky a ak už máme nejaké našetrené - telo je postavené pred problém. Civilizačné choroby sú choroby z obžerstva a choroby z jedla a zo spôsobu stravovania na prvom mieste. Stres, nedostatok pohybu a uponáhľaný spôsob života sú na mieste druhom.
Riešenie
Bohužiaľ schudnutím vám ešte nikto nemôže zaručiť pevné zdravie a dlhovekosť. V hre sú aj iné faktory, ako napr. genetická predispozícia. Schudnutím a zdravou životosprávou sa však vaše šance vyhnúť sa týmto zákerným chorobám zvýšia. Zlepší sa kvalita vášho života. Je len na vás, či sa chcete cítiť ako 30-ročný starec alebo 70-ročný mladík.
Obžerstvo v našej histórii
Všade v histórii, kde sa stretávame s nadbytkom potravy stretávame sa aj z obžerstvom. Kým u tých bohatších vrstiev spoločnosti to bola bežná, takmer každodenné záležitosť, u chudobných to bol hriech, ktorému prepadli len v časoch nadbytku. Boli to oslavy úrody alebo čas zabíjačiek, prvý nepôstny týždeň v neskorej jeseni.
Antický človek považoval obžerstvo za cnosť. Preslávený bol v tomto smere konzul Lukulus a zachoval sa nám z tej doby aj výraz lukulské hody. Nepoznali v tej dobe príbor, ako ho poznáme dnes, no bežnou výbavou hodovníka bolo pierko, ktorým si mohol človek privodiť dávenie, aby mohol potom v hostine pokračovať. (Žeby predchodcovia dnešných bulemikov?) Po antickom Ríme prišla doba kresťanstva, ktorá trvá dodnes a ku kresťanským koreňom a tradíciám sa hlási aj hrdý slovenský človek. Nastalo obdobie hlásania striedmosti. Stredoveký kresťan musel dodržiavať pôsty, ktorých bolo niekedy až 150 dní v roku. Súčasníci sa mylne domnievajú, že sa tieto pôsty netýkali šľachty. Týkali. Výnimku v tej dobe mohol udeliť len pápež a to osobne v Ríme. Za porušenie pôstu boli prísne svetské tresty. (Napr. rok len o chlebe a vode.) Nie ale všetko, čo bolo v antickom Ríme sa stratilo do nenávratna. Kresťanská cirkev si totiž rada „požičiavala“ niektoré pohanské tradície a zistíme, že predchodcom dnešných Vianoc boli Saturálie v Ríme a sviatky zimného slnovratu aj u iných národov. Sviatky obžerstva nielen v jedení a pití. Podobne to bolo aj s Veľkou Nocou. Bolo to od katolíckej cirkvi veľmi rozumné, lebo je jednoduchšie veterné mlyny premaľovať ako proti nim bojovať. (Sviatok obžerstva zmenený na sviatok štedrosti, spojený s oslavou narodenín. Aj vlk bol sýty aj koza ostala celá.)
Stredoveké pôsty nemali pre pospolitý ľud veľký význam, lebo tam sa mäso objavovalo na tanieri veľmi zriedka a sviatky štedrosti – Vianoce, neznamenali sviatky objedania sa, ako je tomu dnes, len väčšej pestrosti v jedle. Obžerstvo sa považovalo celkom oprávnene za hriech. Naopak, stredoveká šľachta si predstavovala pôstne dni, len ako dni, v ktorých je zakázané konzumovať mäso. Nestriedmosť v jedení pokračovala naďalej.
Ako s nástupom novoveku pôstnych dní ubúdalo a každodenná strava čoraz širšej vrstvy obyvateľstva sa stávala pestrejšou, tak sa aj varovne vztýčený prst cirkvi, ako strážkyne morálky, k tomuto hriechu nedvíhal často. Nestriedmosť v jedení síce nebolo nič s čím by sa dalo chváliť a odohrávala sa v tichosti v domácnostiach, ale nebolo ani v záujme cirkevných predstaviteľov stanovovať v tomto smere nejakú normu a zaujať kritickejší postoj. Lebo aj sami predstavitelia a hlásatelia morálky sa tomuto hriechu radi oddávali a navyše na rozdiel od iných hriechov, je ľahké odhaliť hriešnika na základe jeho výzoru.
Obžerstvo sa stalo bežným a tolerovaným hriechom. Viem si aj v súčasnosti predstaviť zúfalého pána farára na pokraji zrútenia, ak by sa mu mala po sviatkoch, z prejedania sa vyspovedať celá dedina.
Obžerstvo v súčasnosti
Z hľadiska kresťanského, sa dnes za obžerstvo pokladá nestriedmosť v oddávaní sa telesným pôžitkom. Všetkým. Preto aj prejedanie sa jedlom, sa už za veľký hriech nepovažuje. Je to však len to isté premaľovávanie veterného mlynu, ako to už cirkev v minulosti viac krát učinila. Slovný základ tohto slova je odvodený od slova „žrať“ a nie smilniť alebo piť. (V iných jazykoch ale tomu tak nie je a môže to skôr znamenať niečo ako nadmernosť či nestriedmosť, bez bližšieho určenia. Je však v historickom kontexte chápaná rovnako ako u nás, teda predovšetkým k jedlu.) Mal by tu platiť rovnaký meter. Je možné, že o pár storočí, tak ako je dnes bežná veta „Ty si si včera ale v krčme vyžral“, v minulosti jednoznačne pochopená iba v zmysle „objedol si sa“, tak v budúcnosti, ak budete žrať v posteli s milou, bude to len znamenať, že ste si užívali neviazaný sex.
Skôr však, ako na mňa katolícka cirkev uvalí kliatbu a postúpi inkvizícii, napíšeme si v pár bodoch prečo považujem túto dobu za nezdravú a pokryteckú.
1. Nespravodlivé prerozdeľovanie zdrojov, čoho následkom sú hladom postihnuté celé územia našej planéty, zatiaľ čo iná časť sveta si užíva nadbytku.
2. Sme obeťami potravinárskeho priemyslu, ktorý nás neustále masíruje reklamami a snaží sa na náš jedálny lístok prepašovať čoraz viac jedál, s látkami, ktoré sa v prírode nevyskytujú, alebo sú také vzácne, že by nemali byť bežnou súčasťou našej stravy.
3. Spoliehame sa na zázračnú moc modernej medicíny a svoje telo chápeme len ako o trochu zložitejší hodinový strojček, v ktorom ak sa niečo pokazí stačí len vymeniť koliesko.
4. Stravu chápeme podobne ako benzín do motora. Čím chutnejšie a výdatnejšie palivo, tým je lepší výkon stroja (človeka). Pravda je však iná a zložitejšia.
5. Stáročiami nadobudnuté poznanie, že jedlo môže byť pre naše telo liekom alebo jedom, je už zabudnuté a ľudí netrápi čo jedia. Dokonca aj odhodlanie schudnúť je len u menšiny motivované zdravým spôsobom života a starostlivosťou o svoje telo. Pri väčšine je motiváciou čistá márnivosť. Je to snaha zapáčiť sa a prispôsobiť svoj telesný výzor módnemu trendu, ktorým je momentálne štíhlosť.
Ako čeliť konzumnému spôsobu života alebo nenechajte sa štopať ako hus
Existujú tri priemyselné odvetvia ktoré na nás zarábajú nehorázne drzým spôsobom a prehadzujú si slabomyseľného súčasníka ako hráči tenisovú loptičku. Prehadzujú, ale len takých, ktorí pristúpia na ich pravidlá hry a ktorý sa chcú dobrovoľne tejto hry zúčastniť. Prvým je priemysel priberania a druhým je priemysel zdravia - potravinársky priemysel a farmaceutický priemysel so svojou výrobou výživových doplnkov. A za nimi stojí v tieni ako šedá eminencia priemysel módy, ktorý aj keď si to málokto uvedomuje neurčuje len to, ako sa obliekať, ale aj ako žiť. Výsledkom je konzumný človek – nový druh tvora na tejto planéte, ktorý si nedovidí na koniec nosa a utápa sa jalovými problémami vo svojom povrchnom svete.
Čo s tým má spoločné striedmosť a obžerstvo?
Návrat k pravým hodnotám života a k striedmosti v jedení je jediným riešením. V súčasnosti, nech by ste odolávali akýmkoľvek zvodom televíznej reklamy, nie je jednoduché sa konzumnému spôsobu života vyhnúť a v strave je to takmer nemožné. Preto sa snažme zostavovať svoj jedálny lístok tak, aby sme nehrešili proti svojmu telu a pri niektorých potravinách je jedinou hranicou, kedy prestanú byť zdraviu osožné a stavajú sa zdraviu nebezpečné, len miera v akej sa zjedia. Preto buďte vždy striedmi ako prvý kresťania, ak si dávate na tanier knedlík. Buďte prieberčiví ako šľachtici v stredoveku, keď si dávate na tanier mäso. Nech je len chudé, to najlepšie a najkvalitnejšie. Štedrí ako starí Rimania na svojich hostinách, ak sa nakladá na tanier zelenina. A úplní lakomci, ako súčasná slovenská vláda, ak treba jedlo poliať tukom.
