1. Skupina, o ktorej sa všeobecne vie, že nadmerná konzumácia týchto výrobkov môže spôsobiť nielen obezitu ale nesie so sebou aj určité zdravotné riziká. Potraviny z tejto skupiny nemá význam bližšie popisovať, lebo sú všeobecne známe. Predsa si však uveďme pár zástupcov, aby sme si na ich príklade mohli názorne ukázať stratégiu potravinárskeho priemyslu a smer, ktorým sa nielen u nás na Slovensku ale i vo svete uberá. Za zástupcu sacharidov si vyberme napr. bielu múku. Bielkoviny do tejto skupiny nepíšem i keď ich nadmerná konzumácia tiež nesie určité zdravotné riziká, lebo by to bolo na samostatný článok a súvisel by s témou len okrajovo. Ako zástupcu tukov rastlinného pôvodu si vyberieme stužené pokrmové tuky a za živočíšne tuky – bravčovú masť.
2. Táto skupina má na zdravie pozitívny vplyv. Konzumácia potravín z tejto skupiny sa odporúča. Ako zástupcu sacharidov si vyberme celozrnnú múku, alebo obilninové zrno v jeho pôvodnej podobe. Tuky živočíšneho pôvodu, budú len tie, obsiahnuté v rybacom mase a ako zástupcu rastlinných tukov bude panenský olivový olej.
Ku kúpe ktorej skupiny výrobkov nás motivuje potravinársky priemysel cenou?
Sacharidy: V dobe keď v televízii bežala reportáž o nadúrode a plných skladoch obilia, na ktoré nebol odbyt, tak bola chvíľu biela múka v akcii za 3, 90 SK aj s DPH. Nákupná cena pšenice bola 3 Sk bez DPH. Aj v súčasnosti je však ponúkaná biela múka nie drahá. Každého táto cena určite poteší. Má to tak byť. Načo sú výrobcom tučné zisky. Však ak sa im to oplatí, kde je problém. Problém je a veľký. Múka sa vyrába zo zrna, ktoré treba zomlieť, preosiať a naplniť do obalu, ktorý tiež treba zaplatiť. Napriek tomu nie je až taká drahá. Možno, keby ste si chceli kúpiť pôvodné pšeničné zrno, s ktorým netreba robiť nič a balia ho len do chabých nepotlačených celofánových obalov, tak by vás to vyšlo lacnejšie. Omyl, tam už je cena cez 20 Sk za kilo. Kilo celozrnnej múky stojí viac ako 18 Sk. Nemá to logiku. Čím je so surovinou viac práce, tým je produkt lacnejší a naopak. Teda nebuďme nadšený filantropickými úmyslami potravinárskeho priemyslu. Ako náhle ide o skupinu potravín zdraviu prospešných, radi si ten zisk vynahradia. Aj keby s tým nemali žiadnu robotu, len presypať od pestovateľa do najlacnejšieho vrecúška a rozviesť.
Tuky: Tu je situácia podobná. Čím je s tukom viac roboty, tým je lacnejší. Veľkým hitom sú teraz nátierkové margaríny s nízkym obsahom tuku. I keď je to síce stále zdravšia alternatíva k maslu, je pri ich výrobe použité priveľa chémie na to, aby sa dali označiť za zdraviu neškodné. Konzumácia čistého obyčajného masla sa mi javí zase úplne zbytočná, pretože mliečneho tuku dostane zdravo sa stravujúci človek dostatok v iných mliečnych výrobkoch. Ku kúpe živočíšnych tukov sme tiež motivovaní cenou. Ak kúpite konzervu bravčové vo vlastne šťave (500g od 20 do 30 Sk), tak zistíte že ste kúpili bravčovú masť s kúskom mäsa. Ak máte radšej hovädzinu tak si kúpte hovädzí loj s kúskom mäsa pod názvom Hovädzie vo vlastnej šťave. Najzdravšie tuky sú aj najdrahšie. Cena za studena lisovaných olejov je neporovnateľne vyššia, pritom tieto oleje v krajinách kde sa dorábajú sú lacné.
Prečo to neplatí pri všetkých potravinách?
Niekto môže namietať, že v dnešnej slobodnej dobe, nie ste nútený kupovať obilniny v hypermarketoch ale môžete priamo od pestovateľov. Tí vám však kilo nepredajú. Ich problémom je predať tony pšenice a nejaké kilo, dve ich nevytrhne z biedy aj keby ho predali neviem ako draho. Drobnopestovatelia sa do toho tiež nehrnú, lebo nepredpokladajú veľký odbyt ako je to u iných komodít predávaných na tržnici. Ostatné zdravé a cenovo dostupné potraviny sú napr. strukoviny. Tu sa cena nenavršuje z jednoduchého dôvodu. Nedovolí to konkurencia a keby sa aj všetky potravinové firmy medzi sebou dohodli, tak si nepomôžu, lebo sú to tradičné rastliny, ktoré si vie dopestovať v nadúrode každý záhradkár. Platí to aj pri ovocí a zelenine. Tu si žiadny obchodný reťazec nepomôže navýšením ceny.
Podobné je to napr. aj pri tvarohu, ktorého výrobu zvláda aj malé dieťa. V súvislosti s mliečnymi výrobkami ma vie vždy rozveseliť skutočnosť s akou samozrejmosťou rátajú výrobcovia s hlúposťou spotrebiteľa. Tie výrobky, ktoré majú na obale napísané „zdravé alebo nízkotučné“ sú vždy drahšie ako tie, čo to napísané nemajú ale takisto zdravé sú. Ak aj nie je nejaký nízkotučný jogurt drahý, tak je to len preto, že obsahuje v skutočnosti asi len lyžicu mlieka a zvyšok je voda, emulgátory a umelá ovocná príchuť. Na ľudskej hlúposti sa vždy zarábalo dobre.
Potravinársky priemysel nás má za hlupákov. Neverí, že niekto to rád „čisté“
Neexistuje snáď príchuť, ktorá by sa nedala vyrobiť. Istý Angličan si dal patentovať výrobu čokoládovej nátierky. Princípom jeho vynálezu bolo, že ju vyrábal z odpadu na bitúnkoch - zvieracej krvi. Do obrovského hrnca s horúcou vodou dal menší so zvieracou krvou. Nasypal do toho za stáleho miešania sušené mlieko a potom už len esencie. Pri degustácii označil každý tú jeho za pravú „čokoládovú“ oproti tým skutočným. Mala lepšiu chuť. Podobný odpad z bitúnkov a zoologických záhrad bolo perie uhynutých vtákov, z ktorého sa chemickou cestou získala bielkovina pridávaná so sušienok. Na sušienkach bolo iba napísané, vedľa ostatných éčok, bielkovina typu xy. No nekúpili by ste? Oproti tomuto je tradičná strava ošípaných spred niektorých desaťročí, priam ukážka zdravej výživy. Posúďte sami. Obilninový šrot (v podstate nahrubo mleté čisté zrno, nezbavené vitamínov a vlákniny), zemiaky (dodávateľ vitamínu C a draslíka), srvátka (okrem malého množstva vysokohodnotných bielkovín a vitamínu B12, aj zásobáreň minerálnych látok a stopových prvkov) a samozrejme burgyňa. Prečo ošípaným nikto z jedla výživné látky neodstraňuje? Má snáď zdravie hospodárskych zvierat väčšiu cenu ako ľudské? (V súčasnosti neplatí už ani to. BSE je toho dôkazom.)
Potravinový priemysel vie, že ak použije do výrobku maslovú príchuť, bude chutiť lepšie ako z ozajstného masla. Ak by mali byť v jahodových jogurtoch skutočné jahody, tak by na ne nestačila celosvetová produkcia. Výrobok musí byť navyše dlho čerstvý a treba ho zakonzervovať. Ak by boli niektoré jogurty skutočné, nemohli by mať záruku 2 mesiace, lebo by jednoducho po týždni - dvoch vybuchli. Úplným útokom to zobral tento priemysel v oblasti cukroviniek a limonád. Kokosová príchuť má lepšiu chuť ako skutočný kokos. Vyrobte tyčinku z pravého kokosu, bez príchute a nikto vám ju nekúpi. (Tým netvrdím, že ochutené tyčinky pravý kokos neobsahujú.) Naše jedlá sú ochucované podobne ako psie granule. Musia chutiť je nepísaný zákon, všetko ostatné je druhoradé.
Zhumpľoval vám potravinársky priemysel zdravie? Pomôže potravinársky priemysel
Po rokoch konzumácie jedál z bielej múky a ochutených sladkostí, môžete mať nadváhu a podlomené zdravie. No nezúfajte si, potravinársky priemysel myslí ak na takýchto ľudí. Môžete si kúpiť v osobitne vyhradenom regáli vo vašom supermarkete skutočné zrno, len za 6,5 x vyššiu cenu ako je biela múka. Celozrnné cestoviny len za 4,5 x väčšiu cenu oproti bežným. Pol kila diétneho cukru, do ktorého primiešal výrobca sacharín za vás. Za neuveriteľnú cenu len 90 Sk za pol kila. Trpíte zápchou, lebo vaše telo má nedostatok vlákniny? Je tu probio jogurt s vlákninou a nielen že sa vyprázdnite, ale aj sa budete lepšie cítiť. Ak nie, vrátia vám peniaze. Máte nedostatok minerálov, pretože ich niekto z múky, cukru a ryže odstránil? Čo takto šumivé tablety? Dodajú vitamíny, minerály a stopové prvky. Aj vláknina sa už dá kúpiť osobitne, stačí mať len dostatok peňazí.
