Zaspomínajme si teraz spolu na udalosti tých dní a ponorme zrak do svätého písma.
Čo tomu predchádzalo
Veľkej noci predchádza 40 dňový pôst. Ten má podobenstvo v postení sa Krista (Mt4,1 a Lu4,1) v púšti, do ktorej ho doviedol duch, aby ho tam pokúšal diabol. Ako píše biblia, vyhladol až po 40 dňoch a nociach (Mt4,2 a Lu4,2) a pristúpil k nemu pokušiteľ.
Je to zdanlivá maličkosť, že sa spomína Kristov hlad a to hneď v dvoch evanjeliách. Väčšine sa to javí ako samozrejmosť, že človek sa po 40 dňovom hladovaní cíti hladný a nad touto časťou biblie sa nezamýšľa. Kým ateisti pokladajú príbeh o veľkom pokušení za výmysel, ja mám na to iný názor. Ide zrejme o anorektické blúznenie ako ho popísala lekárska veda a príčinou býva práve hladovanie. Kým v minulosti videli hladujúci v takýchto stavoch anjelov a iné nadprirodzené bytosti (škriatkov, víly a pod.) súčasní anorektici už vidia aj UFO a bytosti z vesmíru. Takže áno, prečo by práve Kristus v stave blúznenia nemohol vidieť diabla a výplod svojich predstáv nemal pokladať za skutočnosť?
Ak tento článok čítajú náhodou maloletí, nemusia sa báť. Nebol to ten zlý diabol ako ho poznáte z hodín katechizmu. Nevrhal ohňom a sírou a namiesto toho, akoby všetci očakávali, neodohral sa medzi nimi ani neľútostný boj o vládu nad svetom. Tí dvaja si len priateľsky vymenili svoje názory. Nakoniec diabol ani nechcel od Ježiša nič zlé. Chcel len podlomiť jeho vieru v boha a ponúknuť mu zato vládu nad svetom. (Nakoniec Ježiš tiež nerobil nič iné, len podlamoval judaistické náboženstvo.)
Najskôr mu kázal, aby dokázal svoju moc premenením kameňov na chlieb. (Mt4,3) "On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích." (Mt4,4)
Aj tri ostatné odpovede na diablovo pokúšanie boli trefné a po ďalších múdrostiach podobného kalibru sa diabol stiahol.
Je iróniou, že tento krátky dialóg nazvala cirkev veľkým pokušením. V čom spočívalo toto pokušenie pre človeka, ktorý je presvedčený a si je tým istý, že sa tak či onak čoskoro stane vládcom sveta? Odolať tejto ponuke muselo byť pre Krista skutočne veľmi ťažké.
Pritom chcel diabol len 3 jednoduché dôkazy, ktoré by ho presvedčili, že je Kristus skutočne synom božím. Podobne by sme postupovali aj my v dnešnej dobe, keby niekto pred nás predstúpil a vyhlasoval o sebe, že je božím synom.
Tento príbeh, pravdepodobne výplod blúznenia, má však pre cirkev veľký význam. Je v ňom v skratke popísaný návod, ako má duchovný pastier odolávať a vyhýbať sa odpovediam.
"...Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!" (Luk4,7) Je to v skutočnosti jediná veta, ktorú potrebuje kňaz ovládať, keď treba odpovedať na kritické otázky veriacich.
Samovražda
Podľa vatikánskej komisie pre "Svätý rok" (2000), šiel Kristus v ten deň do Jeruzalema s čistým úmyslom zvestovať a naplniť svoju vykupiteľskú úlohu.
Podľa Novej zmluvy sa obetoval za nás ako veľkonočný baránok, aby vykúpil naše hriechy. (1.Kor.5,7)
Ako inak nazvať počínanie, ak sa postavíte medzi koľaje, aj keď viete, že za pár minút po nich prechádza rýchlik? Čo iné ako samovražda by to mohlo byť? Podobne to bolo aj vtedy. Kristus bol varovaný zrejme nejakými osvietenými farizejmi, aby nechodil do Jeruzalema, lebo sa ho pokúsi Herodes zabiť. (Luk13,31) No Ježiš chcel ísť do Jeruzalema a dať svojmu príbehu grandiózne finále. (Luk13,33)
Tu vychádzajú na svetlo niektoré zaujímavé otázky. Ak Ježiš vedel, čo ho v Jeruzaleme očakáva, prečo tam šiel? To, že z nás nesňal žiadne hriechy dnes už vieme, ale prečo bolo nutné celé to krvavé divadlo a prečo odohral svoju rolu ako herec až do konca? Nemohol svoje posolstvo svetu zvestovať aj iným, menej krvavým spôsobom? Alebo tu bolo ešte niečo iné, o čom biblia nepíše a bola rozohraná nejaká iná napr. mocensko-politická hra, ktorá sa novému náboženstvu nehodila do karát a z príbehu bola vypustená? Veľa udalostí nasledujúcich dní by tomu nasvedčovalo.
A najväčšia otázka zo všetkých. Vzniklo by nové náboženstvo, ak by Ježiš do Jeruzalema nešiel?
V tomto svetle aj inak vyznieva Judášova zrada
Ak si čitateľ pozorne prečíta niektoré pasáže z Jánovho evanjelia, nadobudne pocit, že bol Ježiš s Judášom dohovorený, aby celkom vedome privodil svoje zatknutie. (Jan18,4) Ak veľkonočná cesta Krista k vykúpeniu človeka bola dopredu určená, tak bol Judáš len nevyhnutnou spúšťou bez ktorej by sa udalosti neodohrali. Nebol to teda zradca, ale aktívny pomocník na božskej ceste vykúpenia. Podľa Jána sa dá dokonca hovoriť o určitom poverení Judáša Ježišom. (Jan13,27)
Tu sa nám natíska jedna zaujímavá otázka. Je Judášova vina na Kristovej smrti väčšia, ako vina samotného Krista, keď si ten bol svojho konca vedomý a mal vôbec Judáš na výber v zmysle slobodnej voľby, ak to bola božia (Kristova) vôľa? Veď mal len tú smolu, že vo veľkonočnom cirkuse, naplánovaného zrejme Kristom mu pripadla nevďačná herecká rola. Však aké by to bolo predstavenie bez zápornej postavy.
2. časť úvah na biblický príbeh vyjde za hodinu a budeme spolu so svätým písmom spomínať na Ježišov proces a v 3. časti, ktorá vyjde za 2 hodiny budeme uvažovať o tom, aké mohli byť skutočné príčiny jeho odsúdenia. V poslednej 4. časti, ktorá vyjde po polnoci, spochybníme jeho smrť na kríži a zmŕtvychvstanie.
