Proces
Ak máme veriť biblii, tak bol Ježiš vynikajúci a charizmatický rečník, ktorý dokázal presvedčiť a osloviť davy. Tu však stojíme pred veľkým problémom. Jednoznačne išlo o najväčší proces v dejinách a to, čo sa nám o ňom zachovalo v biblii je žalostne málo. Z Ježiša rečníka sa stal zrazu vzdorovitý chuligán, ktorý na otázky odpovedá stroho, drzo, nekonkrétne a urážajúc ostatných. Miesto argumentov hromží a nadáva kňazom.
Skúsme sa na príbeh pozrieť očami vtedajšieho obyvateľa Jeruzalemu a uvidíme sami, že ich pohľad sa tak moc nelíšil od nášho súčasného. Našťastie dnes už nemáme dobu, aby každého chuligána, ktorý nie je kňazom pochuti upálili alebo ukrižovali, no táto sloboda je len výdobytkom novoveku a ak by kňazom tomu nebránila svetská moc, určite by sa to dialo aj v súčasnosti. (Napr. v Rwande, kde zlyhal právny štát sa v 90. rokoch minulého storočia zúčastňovali na hromadných vraždách obyvateľstva aj kňazi. Takže si nerobme ilúzie, že ľudstvo od tej doby vyspelo.)
Ježiš vstúpil do mesta v dobe významného náboženského sviatku, na ktorý sa obyvatelia starostlivo pripravovali. Najnavštevovanejším miestom bol v ten čas samozrejme chrám, kde sa chodili modliť a obetovať zvieratá bohu. A teraz si predstavte, že do tohto chrámu, príde neznámy vandal, prevracia stánky farizejom (zmenárnikom peňazí) a nadáva im a kňazom do pokrytcov. V očiach pobožných židov (nie to ešte kňazov) to bolo niečo, čo už hraničilo so znesvätením chrámu. V tej dobe patrili kňazi a bigotní veriaci, rovnako ako je tomu dnes, k najkonzervatívnejšej časti spoločnosti. Určite by podobné správanie aj dnes spôsobilo pohoršenie, ak by sa stalo vo vašom mestečku a vandal by sa netešil obľube u obyvateľstva. Určite by nezabrala u kompetentných ani obhajoba, že ide o reformátora cirkvi, pretože hlavnou zbraňou reformácie musia byť argumenty a nie vandalizmus.
Napriek tomu to nebol dôvod, ako neskôr napíšem, na jeho tvrdé potrestanie, i keď niekto môže namietať, že aj v našich zemepisných šírkach sa v minulosti kruto trestali prehrešky proti porušeniu cirkevného poriadku.
A tak si len pár slovami pripomeňme, ako sa Ježiš obhajoval pred súdom.
Beda vám, zákonníci a farizeji-pokrytci, že sa podobáte obieleným hrobom, ktoré sa zvonku zdajú krásnymi, ale vnútri sú plné umrlčích kostí a všelijakej nečistoty. (Mt23,27)
Hadi! Vreteničie plemeno! Ako uniknete pekelnému súdu? (Mt23,33)
Viac ako 39 veršov Ježiš hromží a nadáva učencom a kňazom. Nie je to práve príklad skromného správania a aj dnes by nikomu na súde neprešlo. Tuším sa to nazýva urážka súdu.
Otázka ale stojí tak, či by si mohol dovoliť vtedy takéto správanie, keby za ním nestála nejaká, v tej dobe vplyvná politická sila. Môžeme to aj obrátiť a spýtať sa, prečo sa nechali sudcovia od neho tak dlho urážať a nezasiahli? Žeby mali pred niečím strach?
Jediná politická sila, z ktorej mali v tej dobe strach aj farizeji bol rímsky Pilát. Veľmi podozrivo vyznieva aj jeho správanie, ako ho popisuje biblia. Nebol to totiž žiadny ľudomil a bez mihnutia oka by dal popraviť hocikoho nevinného. Nebol to človek, ktorého by trápili otázky svedomia. Na rozdiel od Ježiša, kde úplne chýbajú historické pramene a sme odkázaní len na bibliu, o Pilátovi sa dochovalo veľa historických záznamov a jeho obraz, ako ho biblia popisuje sa nezhodoval so skutočnosťou.
Vysvetlenia tohto rozporu môžu byť len dve. Prvým je možné spojenectvo s Kristom a jeho účasť na celom divadle, ktorého režisérom by mohol byť dokonca aj Pilát sám. Dôvody by sa na to našli. Farizeji mali totižto v tej dobe monopol na zmeňovanie peňazí, čo im prinášalo ohromné zisky. Tieto zisky neplodili len závisť, ale aj snahy ich o tento monopol pripraviť. Ak teda v prípade Piláta aj nešlo o spojenectvo, určite prechovával k Ježišovi sympatie len z tohto jediného dôvodu. Bol to totiž muž, ktorý sa dokázal postaviť proti farizejom, ktorých Pilát nenávidel.
Druhý dôvod je však pravdepodobnejší. Neskorší pisatelia evanjelií šírili kresťanstvo po celej Rímskej ríši. Nebolo to náboženstvo podobné judaismu, uzavreté samé do seba ale sa šírilo po všetkých častiach vtedajšej ríše. Civilizovaný svet tej doby bol Rím a imidžu nového náboženstva by neprospelo, keby hlavný vinník za Kristovu smrť bol práve Riman. Preto mohli pisatelia (alebo prepisovatelia) evanjelií Pilátov obraz úmyselne vylepšiť.
Sú to odvážne konštrukcie, sú nedokázateľné, ale z biblie sa nedozvieme takmer nič. Žiadna obžaloba, žiadna obhajoba a z Kristovej strany žiadne argumenty.
Ani pred Pilátom sa Ježiš nezmohol na nejakú rozumnú odpoveď. Na jeho slová "...Nehovoríš so mnou? Či nevieš, že mám moc prepustiť Ťa a mám moc ukrižovať Ťa?" (Jan19,10) Ježiš neodpovedal a pritom stačilo len pár ústretových slov a žiadne ukrižovanie by sa nikdy nekonalo. Nikdy by židia neboli obviňovaní z jeho ukrižovania a nemuseli byť zabíjaní po miliónoch.
Vo všetkých evanjeliách ostáva Ježiš nemým, neodpovedá. Dokonca označuje svojho nebeského otca za príčinu tejto drámy a vyslovil vetu, ktorá spôsobila parenie sa z kečky mnohým teológom. "Nemal by si moc nado mnou, keby ti nebolo dané zhora; preto, kto ma tebe vydal, väčší hriech má." (Jan19,11)
Má to snáď znamenať, že zlosynom a vinníkom je boh?
To nič nemení na fakte, že z Ježišovej strany nezaznela žiadna obhajoba a žiadne argumenty, kým jeho protivníci často signalizovali pripravenosť k rozhovoru o ktorý Ježiš nemal záujem.
To celé budí dojem, akoby odsúdený boží syn - Ježiš musel zomrieť, aby mohlo vzniknúť nové náboženstvo, ktorého sa stal maskotom.
V 3. časti, ktorá vyjde za hodinu skúsime vypátrať, za čo bol Ježiš odsúdený a 4. časti, ktorá vyjde až v nasledujúci deň po polnoci, aby nebol porušený kódex blogera, spochybníme jeho smrť na kríži a zmŕtvychvstanie.
