Je to perfetná žena. Bola rozvedená a sama vychovala svoje dieťa a trúfam si povedať, že ho vychovala veľmi dobre. Celý život pracovala a v podniku si vybudovala dosť významné postavenie. Ľudia si ju vážili a vedela im pomôcť nielen radou, ale akýmkoľvek vhodným spôsobom. Napriek tomu by sa len ťažko dala označiť za príklad vzornej ženy z pohľadu niektorých ľudí. Bola spoločenská, príjemná, no rada si vypila a mala veľmi veľa kamarátov a známych. Aj k svojej dcére sa celý život snažila byť nielen dobrou matkou, ale aj kamarátkou, ktorej sa môže kedykoľvek zdôveriť. Netajila ale pred ňou, že až si nájde toho pravého muža, tak sa znova vydá, lebo nechce ostať sama.
Medzitým sa to už stalo a teraz je šťastne vydatá. A aj keď je už na dôchodku, tak podniká a vedie jednu firmu. Teraz chcem ale rozprávať o období života, keď ešte bola slobodná.
Bolo toho vtedy na ňu dosť. Musela zvládať domáce povinnosti a pritom ju funkcia v jej zamestnaní oberala aj o veľa voľného času. Pre iného človeka by sa zdalo nemožné, žiť spôsobom života, akým žila ona. No kto ju poznal, vedel že je to energická a silná žena. (Navyše veľmi pekná a inteligentná.) Vtedy mi rozprávala príhodu, nad ktorou sa musím aj teraz pousmiať, keď si na ňu spomeniem.
Hneď vedľa jej dverí žila rodina s postihnutou dcérou. Boli to už starí manželia a ich dcéra bola žena okolo 40-tky. V detstve prekonala zápal mozgových blán a bolo to tzv. božie dieťa. Nevedela nič povedať, iba "Dobrý deň." a je mi ľúto, že to musím vysloviť, ale jej inteligencia bola skôr na úrovni zvieraťa ako človeka. Ráno ju rodičia obliekli a poslali na chodník, aby sa šla prechádzať. Prikázali jej ale, aby nestúpila do mláky. Táto žena sa prechádzala, každého zdravila "Dobrý deň" a keď prišla na koniec chodníka tak sa otočila a trasu si zopakovala opačným smerom. Takto, ako lev v klietke to robila niekoľko hodín, kým na ňu z okna nezavolala rodičia, že má ísť domov. Som presvedčený, že keby na ňu zabudli, tak by sa prechádzala, až do úplného vyčerpania.
Keď sa náhodou stalo, že na chodníku bola mláka, tak ostala stáť a dlho rozmýšľala čo má robiť. Vedela, že do mláky nesmie stúpiť a po dlhom rozmýšľaní sa otočila a prechádzala sa opačným smerom, kým neprišla na koniec chodníka, alebo k inej mláke. (Nenapadlo ju, že sa dá mláka aj obísť.)
Raz sa stalo, že rodičia tejto postihnutej Janky ju naučili, že sa má zdraviť ich susede menom. Tá suseda bola moja kamarátka Hanka. Hneď ráno Janku vypustili na prechádzku, tá ale zabudla, že sa má ísť prechádzať a stála pred Hankinimi dverami a čakala až ju uvidí. Keď Hanka niekam z bytu išla, tak pred dverami našla postihnutú Janku, ktoré stále opakovala: "Dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka....". Toto opakovala bez prestania.
A dialo sa to stále. Ráno kamoška utekala do roboty a prvé čo videla pred dverami bola Janka, ako ju s rukou na ústach a skloneným zrakom zdraví: "Dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka..." Moja kamoška sa jej tiež pozdravila : "Dobrý deň Janka.", načo jej tá zase odvetila: "Dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka..."
Prvé, čo videla, keď prišla z roboty bola jej suseda, ktorá ju vítala s úsmevným pozdravom "Dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka..." Toto sa dialo niekoľko týždňov, či už išla do práce, z práce, na nákup, alebo otvorila dvere, keď k nej prišla návšteva. Moja kamoška ju tiež vždy pekne odzdravila a potom ešte dlho počúvala: "Dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka...", až kým jej neodišla z dosluchu.
Raz sa moja kamoška ponáhľala z práce domov a chcelo sa jej strašne čúrať. Rýchlo si hľadala kľúče v kabelke, aby si stilhla odomknúť a bežala hore schodmi. Pred dverami uvidela postihnutú susedu Janku ako ju už s úsmevom víta: "Dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka, dobrý deň Hanka..."
Kamoška odomyká v rýchlosti byt a kričí na ňu: " Drž p...u Janka!"