reklama

Hammelova rozprávka pre deti aj dospelých má 50 rokov

Je to album, kde má každá nota a každý takt svoje miesto, hovorí Pavol Hammel

Hammelova rozprávka pre deti aj dospelých má 50 rokov
Vtedajšia skupina Prúdy. Medzi členmi sa neplánovane ocitol aj Juraj Jakubisko. (Foto: Jozef Pernecký)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Čas je neúprosný a ďalšia zo zásadných nahrávok domáceho rocku oslavuje svojich päťdesiat rokov od vydania. Minulý rok sme si pripomínali kultovú Zelenú Poštu Mariána Vargu a Pavla Hammela – a na veľký úspech týchto osláv si ju budeme môcť opäť pripomenúť aj štvoricou koncertov v máji (Košice, Bratislava, Brno a Praha). A kým sa pred päťdesiatimi rokmi obaja hlavní protagonisti vybrali po spoločnom projekte opäť k svojim vlastným aktivitám, neznamenalo to, že by neboli úspešní aj osve. Práve naopak. Marián Varga žal svoj úspech s Collegiom Musicom a Pavol Hammel pokračoval vo vytýčenej, nemenej úspešnej ceste rockového trubadúra. V rovnakom čase už totiž pracoval na albume Šľahačková princezná, ktorý sa ešte aj dnes svojim poňatím a spracovaním vymyká všetkým bežným rockovým albumom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tvorivé, zásadné ale aj veľmi náročné obdobie
Presne takto opisuje Pavol Hammel obdobie rokov 1972 a 1973, kedy sa Šľahačková princezná rodila. Pripomeňme si však zopár vtedajších reálií, ktoré bezprostredne ovplyvnili vývoj udalostí. Keď sa v roku 1968 rozhodol Marián Varga odísť z vtedajšej, dnes legendárnej zostavy Prúdov na vlastnú sólovú dráhu, Pavol Hammel, zakladateľ skupiny neváhal a čoskoro na to postavil novú kapelu. Medzitým stihol nahrať album plný protest songov Pokoj Vám, ktorý svetlo sveta uzrel až o tridsať rokov neskôr a do kapely angažoval mladého, už vtedy veľmi výrazného hudobníka a gitaristu Fera Grigláka. Vyústilo to do druhého albumu nazvaného Pavol Hammel & Prúdy (1970), kde prakticky rovnou autorskou polovicou prispeli Pavol Hammel s Ferom Griglákom a vznikli z toho časom overené skladby – Koče plné ruží, Princezná Zlatovláska, Stromy... Toto plodné obdobie však vôbec netrvalo dlho a Fero Griglák odišiel do Vargovho Collegia Musica. Pavol Hammel tak znova v priebehu dvoch rokov zakladal novú kapelu. Ako však čas ukázal, bolo to len na prospech veci. Migrácia členov bola prínosom a životaschopný Pavol Hammel to vždy vedel umne využiť. Svojim voľným prístupom k veci vniesol do domáceho rocku celkom nezvyčajné, pomerne inovatívne prvky, mimo iného aj napríklad v podobe elektrického violončela. Nová zostava skupiny sa predstavila na časti skladieb tretieho albumu Prúdov Som šťastný, keď ste šťastní. Kuriozitou Pavla Hammela je aj to, že ešte popri hudobnej kariére stihol veľmi úspešne promovať zo štúdia práva na vysokej škole.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(Zaujímavosťou je, že mnohé zo skladieb tejto zostavy Prúdov, ktoré sa nedostali na albumy ostali polozabudnuté na singloch či épečkách, ktoré sa v prúde času trocha stratili, no práve vďaka tomu ukrývajú veľké poklady. Dôkazom je aj dvojica skladieb z tejto hudobnej televíznej relácie Chvíľa pre pesničku z roku 1973. Okrem skladby Zelený papagáj pochádzajúcej z nášho spomínaného albumu sa tu nachádza Možno zajtra prídem k vám a jedna z najlepších Hammelových skladieb Bábkar s fenomenálnym gitarovým sólom Jozefa Farkaša. Textárom obidvoch skladieb je Boris Filan.)

Útek do rozprávky
„Kamil Peteraj mal takýto dobrý nápad, aby sme urobili rozprávku. My sme mali ten únik do tém rozprávky už pri známej Medulienke a ďalších podobných skladbách. Boli sme ešte stále trochu frustrovaní z nevydaného albumu Pokoj Vám, ale potom sme sa pozviechali a spravili nové, iné veci, vrátane Šľahačkovej princeznej.“, spomína Pavol Hammel. Začiatok sedemdesiatych rokov bol znamením nástupu neslávne známej Normalizácie, ktorá tvrdo a nemilosrdne poznačila všetky umelecké smery. Vtedajší a na dlhé roky jediní textári Pavla Hammela a Mariána Vargu, Kamil Peteraj a Boris Filan zvolili cestu písania umeleckých textov skladieb, v ktorých si vtedajšia cenzúra nemohla nájsť veľa príležitostí na zakazovanie. Neznamená to však, že sa Filan s Peterajom prispôsobovali alebo sa uchýlili k zjednodušenému písaniu. Čas napokon preveril ich umelecké kvality a estetickú hodnotu textov a priradil ich k tomu najlepšiemu, čo bolo na tomto poli u nás kedy vytvorené. Pozorným a citlivým poslucháčom to však určite netreba pripomínať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Raritou projektu sú... Jozef Kroner
„Rozprávka ako taká však bola niečo úplne iné, najmä preto, že to bol celok a zaujalo nás to. Začal som to postupne zhudobňovať. Vždy som hudbu písal na texty, tak sa mi robí najlepšie“, pokračuje Pavol Hammel. Témou albumovej rozprávky je jednoduchý príbeh o šľahačkovej princeznej, jej pýche, otrhanom spevákovi, vrabcovi vševedovi, ktorého spevák so zlomeným krídlom uzdraví až napokon vrabec zariadi, aby rozprávka skončila šťastne, no s poučným koncom – tentoraz už bez šľahačky. Je to jednoduchý, trochu naivný, no vo svojej podstate múdry príbeh. Druhým spevákom, teda, lepšie povedané rozprávačom príbehu je po Hammelovi legendárny Jozef Kroner. „Od začiatku sme to zamýšľali pripraviť čo najlepšie, čo sa napokon aj podarilo – takže kto iný nám mohol napadnúť na nahovorenie sprievodného slova, než československý, dokonca aj za hranicami známy Jozef Kroner? Ten našu ponuku prijal a prišiel to do Prahy nahovoriť. Trochu nám ale skomplikoval život. Možno sa mu nechcelo, možno nemal čas, ale nenahovoril to do hudby, ktorá bola pripravená. Takže to napokon nahovoril celé bez podkladu a my sme to potom týždeň mixovali to hudby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

...výborná kapela
„Nahrávali sme v Supraphone v Prahe - Dejvicích, kde som mal stále nahrávaciu zmluvu. Mali sme to však precízne naskúšané a pripravené. Naozaj sme to prepracovali a možno aj preto to je jedna z mojich najlepších platní. Každý takt a nota tam má svoje miesto. Dokonca keď s nami nahrával flautu Jiří Stivín, tak povedal, že sa s takouto poctivou prípravou nestretol.“, dopĺňa a pokračuje Pavol Hammel: „Je to ináč strašný nářez, ako hovoria Česi. Nie je to nič milučké, ako by sa mohlo zdať. Deťom sa to však vždy páčilo, len tí rodičia boli z toho vždy trochu vydesení.“ , smeje sa. Šľahačková princezná patrí medzi najviac rockové albumy, ktoré bohatá diskografia Pavla Hammela ponúka. Základ piesní stojí vždy na jeho overenom a znamenitom skladateľskom kumšte, ktorému vždy pristál primeraný rockový kabát. O ten sa v tomto prípade postaral najmä výrazný, no dnes už zabudnutý gitarista Jozef Farkaš, ktorému kontroval výborný hráč na klávesové nástroje a Hammond organ Ján Lauko. Znamenitú rytmickú sekciu tu vytvorili basgitarista Ivan Belák a bubeník Ľubomír Plai. Peter Baran sa zhostil elektrického violončela. Kolektívnosť na tvorbe albumov Pavla Hammela nie je žiadnou výnimkou ani v tomto prípade. Pod piatimi skladbami albumu sa v spoluautorstve vystriedali všetci členovia skupiny.

...Juraj Jakubisko
Neodmysliteľnou súčasťou každého výnimočného albumu je jeho obal. Ten hral vo svete populárnej a rockovej hudby vždy podstatnú rolu. Na svoju filmársku planétu nedávno odišiel aj výnimočný Juraj Jakubisko, ktorý svojim nezvyčajným videním sveta a výtvarným talentom dal tvár aj Šľahačkovej princeznej. Hral som v jednom jeho filme Dovidenia v pekle, priatelia, kam si ma vybral z konkurzu a kde som hral klaviristu, ktorý nepovedal jediné slovo. Zaujímavé bolo, že po dvadsiatich rokoch sme to nahrávali a dorábali znova. My sme ho však oslovili už aj na obal albumu Zelená Pošta, ktorý vymyslel – toho známeho bieleho koňa, biliardový stôl, skrátka celé stvárnenie. Na Šľahačkovú princeznú som ho však poprosil, keďže som vedel, že aj krásne maľuje, aby spravil obal. Vo vnútri bookletu je aj naša fotografia, kde Juraj pripravil šarkanov aj papierové čapice, ktoré sme si dali na hlavy. Je to, skrátka, čistý Jakubisko. Keďže sa však na fotenie nedostavil Ján Lauko, tak som ho poprosil, aby sa k nám na fotku pridal. Dal si čiapku trochu viacej do tváre, aby nebolo úplne jasné, že je to on. Mnohí ho aj tak spoznali. Neskôr sme sa z toho v jednej relácii smiali a spomínali, že Juraj bol vlastne člen Prúdov.

Autorom obalu albumu je Juraj Jakubisko. (Z fonotéky autora aj s autogramom Pavla Hammela)
Autorom obalu albumu je Juraj Jakubisko. (Z fonotéky autora aj s autogramom Pavla Hammela) 

Spomienka na Hynka Žalčíka
Dôležitým poslaním producenta je, aby nahrávke pomohol vyznieť čo najlepšie po všetkých stránkach, no pri tom sa nesnažil o svoj vlastný sólový album. To je výsada len tých najlepších producentov. Šľahačková princezná je toho výborným príkladom.

"Začátkem sedmdesátých let téměř monopolní, a tudíž přísně střežená firma Supraphon vydala několik alb, která nebyla ani v nejmenším poplatná normalizačnímu, pookupačnímu režimu. Naopak otevřela českému i slovenskému rocku, folku a zhudebněné poezii nové obzory. Za všemi těmi dodnes výjimečnými deskami stál Hynek Žalčík. Blonďatý mládenec do svých čtyřiadvaceti let dosáhl coby producent výsledků, pro něž nemáme v tuzemsku srovnání. Mimo hudební kruhy se o něm mnoho nevědělo. Jak nenápadně žil, tak také po náhlé nemoci zemřel.", si v jednej zo spomienok pripomenul výnimočného producenta publicista Jiří Černý.*

„My sme však boli natoľko silní a sebestační, že to Hynek Žalčík v Supraphone dokázal presadiť, aby sa album nahral. Mimo iného robil aj mnoho bočných producentských činností v štúdiu a tak má, samozrejme, veľkú zásluhu na tom, že album znie tak dobre. Tiež už, žiaľ, zomrel. Viem, že býval v Dobřichovicích, kde sme spolu zažili niekoľko veľmi dobrých žúrov (smiech). Bol vlastne jedným z nás, pretože sa podpísal aj pod albumy Flamenga Kuře v hodinkách alebo Provisorium Deža Ursinyho. Mal toto veľmi progresívne videnie a bol to veľmi dobrý chalan, ktorý pre hudbu urobil veľmi veľa zásadného.“, spomína Pavol Hammel.

Výročie, odkaz aj oslava v podobe reedície
Šľahačková princezná nie je známa tak, ako spomínaná Zelená Pošta, či iné Hammelove albumy. Nevzišiel z nej žiaden veľký hit a je skôr generačnou záležitosťou starších domácich rockerov alebo nenásytných pátračov po kvalitnej hudbe z mladšej generácie (Pozor, nie je nás málo! Sám poznám minimálne ďalších štyroch!, pozn. aut.), no čas, ten najprísnejší kritik ukázal, že je to dielo nadčasové. „Je to určite jeden z mojich najlepších albumov, vlastne všetkým – nápadom aj prevedením.“ , hovorí Pavol Hammel a je z jeho slov cítiť, že má k albumu špeciálny vzťah. V roku svojho vydania získal prestížnu cenu časopisu Mladý Svět - cenu Bíla vrána za najlepší album roku 1973. Hrdý je autor a hrdí môžeme byť aj my, poslucháči, pretože stretnutie autorov a tvorcov je tu skutočne svetové. Od pánov Pavla Hammela a Kamila Peteraja po Jozefa Kronera a Juraja Jakubiska.

Album sa dokonca v roku 2016 dočkal aj divadelnej podoby pod vedením Jána Ďurovčíka. Po šiestich rokoch repríz sa však dočká svojej derniéry, no pomyselný život tohto výnimočného diela nadobudne svoje ďalšie pokračovanie v podobe vinylovej reedície. Zaplesajú aj zberatelia a fanatici, pretože reedícia bude obsahovať aj exkluzívny pôvodný booklet s textami a veľkou fotografiou kapely, ktorý sa z pôvodných vydaní albumu rokmi záhadne postrácal.

(*Cit.: www.ireport.cz „Hynek Žalčík - Nenápadný producent a textař, který prosadil vydání alb mnoha kapel nepohodlných komunistům“)

Samuel Ivančák

Samuel Ivančák

Bloger 
  • Počet článkov:  90
  •  | 
  • Páči sa:  372x

24 ročný autor s celoživotnou láskou k hudbe a s ambíciou stať sa súčasťou Slovenského rozhlasu. Blog je niekoľkoročným snažením autora o čo najlepšie sebavyjadrenie a prezentáciu jeho obľúbenej hudby a všetkého, čo s ňou súvisí. Píše a prispieva pre časopisy .týždeň a Nový Populár. Zoznam autorových rubrík:  Z hudobného svetaZ archívov RTVSIné texty

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu