Bratislava zažila vo štvrtok (6.3.) zvláštnu kuriozitu – ten istý večer totiž patril na rôznych koncertných pódiách dvom mimoriadnym osobnostiam českej hudobnej scény. Kým v NTC vystupoval spevák David Koller, Majestic Music Club (MMC) patril gitarovej legende Michalovi Pavlíčkovi. Iste sa tak mnohí fanúšikovia ocitli pred náročným rozhodovaním, na ktorý sa vybrať, a nebyť tejto dilemy, jeden či druhý, beztak naplnený koncert by mal o niekoľko divákov v publiku viac.
Keď sa povie Michal Pavlíček a Stromboli, vo vzduchu naokolo sa takmer okamžite zjaví uznanie, rešpekt a obdiv. V hudobnej pamäti sa okamžite ozve jedna z mnohých neobyčajných pasáží známych skladieb, ich čarovná a magnetizujúca atmosféra, a to všetko na pozadí mimoriadneho speváckeho talentu a hlasu Báry Basikovej. Keď sa toto hudobnícke spojenie v polovici osemdesiatych rokov zjavilo na českej hudobnej scéne, bolo to zjavenie.
Art-rockové cesty Michala Pavlíčka
Vo vtedajšom normalizačnom úpadku populárnej hudby, socialistickej hluchej šedivosti, prespievaných a infantilne pretextovaných zahraničných hitoch, ktorými sa český pop dlhé desaťročia vyznačoval, boli Michal Pavlíček so Stromboli čímsi, pre čo sa vlastne aj ťažko hľadajú slová. Kým na tony vylisovaných soc-popových platní si dnes už nikto ani nespomenie, známy dvojalbum Michal Pavlíček & Stromboli (1987) dodnes budí neobyčajné vzrušenie.
Hoci by sa zrod a vznik Stromboli mohol sprvu zdať ako celkom logický krok v kariére už vtedy mimoriadne uznávaného inštrumentalistu, nebolo to celkom tak. Kultový Pražský výběr, z ktorého sa stal takpovediac český národný poklad, sa v roku 1982 ocitol v totálnej nemilosti režimu. Kapela dostala absolútny zákaz vystupovania a nahrávania, a to vrátane jej členov.
Pražský výběr bol v hudobnej ceste Michala Pavlíčka zaujímavým žánrovým úkrokom, čo iba akcentuje jeho mimoriadny talent. Dnes si však len zasvätení poslucháči spomenú na jeho účinkovanie v skupine Bohemia pod vedením art-rockového barda Leška Semelku v druhej polovici sedemdesiatych rokov. Dravá, farebná a pulzujúca fúzia prog- a jazz-rocku, ktorú spoločne vytvorili na kultovom albume Zrnko písku (1977), je akoby východiskovým bodom, z ktorého sa v nasledujúcej dekáde celkom spontánne zrodil Pavlíčkov autorský projekt Stromboli.
Stromboli, Stromboli
Prvý raz sa zoskupenie predstavilo na Pražských jazzových dňoch v roku 1986. Spoločne s basgitaristom Vladimírom "Gumom" Kulhánkom a bubeníkom Klaudiusom Kryšpínom začínali Stromboli ako trio zložené pre túto špeciálnu príležitosť. Michal Pavlíček sa mohol po zákaze vystupovania postaviť na pódium po štyroch rokoch.
"Během zákazu a po něm se ve mně něco změnilo. Najednou jsem začal prahnout víc po hlubších a citlivejších sděleních. (...) Možná to způsobily poryvy v mém životě, které jsem přežíval. (...) Byl jsem emotivně hodně obnažený, a to byla živná půda pro nové hudební myšlenky," hovorí o vtedajšom období Michal Pavlíček vo svojej knihe Země vzdálené.
Spočiatku výhradne inštrumentálny projekt svoju podobu zmenil príchodom výraznej speváckej osobnosti Báry Basikovej. Ako hovorí sám Michal Pavlíček, bolo to pre neho osudové stretnutie nielen na hudobnej či umeleckej úrovni, ale aj tej životnej. Vokálne schopnosti, talent a hlas akoby z celkom iného sveta, s ktorým do Stromboli Bára Basiková prišla, na Pavlíčka pôsobili ako mimoriadny tvorivý impulz a inšpiračný zdroj. Mnohé zo skladieb, ktorých sa spevácky zhostila, boli napísané priamo pre ňu.
Stromboli prišli najmä s novým, mimoriadne aktuálnym zvukom. Michal Pavlíček začal používať vtedy mimoriadne atraktívne gitarové syntetizátory a čerpajúc zo svojho prog/jazz-rockového fundamentu vytvoril na českej hudobnej scéne jeden z inštrumentálnych olympov, ktorý žánrovo ťažko zaradiť. Navyše, ako vyhľadávaný hudobník a inštrumentalista mal za sebou aj bohatú štúdiovú aj producentskú prax zo spoluprác na albumoch Zuzany Michnovej, Jany Kratochvílovej, Jany Koubkovej a mnohých ďalších.
Kľúčovou zložkou pri tvorbe sa v tomto čase pre Michala Pavlíčka stali texty. Bolo to prvýkrát, kedy sa pre neho stali východzím bodom pri komponovaní."Když jsem připravoval Stromboli double, hledal jsem textaře, kteří by se strefili do mých představ. Měl jsem zhudebněných několik Morgensternových básní v překladech Josefa Hiršala. Byl to můj první inspirativní kontakt s textem, kdy jsem skládal hudbu na slova básně. Měl jsem třeba hotový obrys melodie a harmonie a lehce jsem ho upravil, aby seděl na rytmus veršů. Košilela vznikla tak, že jsem se prohrabával texty, zkoušel si zpívať melodii a u toho jsem si brnkal motiv na kytaru," hovorí o surrealistických výpovediach, ktoré sa stali základmi pre skladby Košilela, Bezejmenná, Houpací židle na opuštěné terase či Veliké Lalulá.
Mnoho hudobných tvárí
Vrcholné obdobie Stromboli však vôbec netrvalo dlho a skončilo vlastne ešte pred nástupom deväťdesiatych rokov. Kultový dvojalbum z roku 1987 zarezonoval mimoriadnym spôsobom, okamžite sa ho predalo cez 120-tisíc kópií, no nasledujúci Shutdown (1989) už silu svojho predchodcu neprekonal. Okrem toho, že sa celé obdobie projektu Stromboli odohrávalo na pozadí neľahkého životného obdobia Michala Pavlíčka, členovia Stromboli využili možnosť emigrácie a kapelu opustili. Kľúčovým sa však opäť stalo umelecké spojenie s Bárou Basikovou. "Cítil jsem, že jsem už za zenitem a že naše propojení s Bárou už ztrácí na síle a nefunguje jako předtím," približuje záver tejto etapy Michal Pavlíček.
Stromboli je však iba jednou z mnohých kapitol a tvárí tohto výnimočného hudobníka, ktorú síce vo svojom bohatom umeleckom živote na prelome 80. a 90. rokov uzavrel, no ukázala sa natoľko silná, že ju v roku 2014 opätovne priviedol k životu. Tvorbu Stromboli odvtedy príležitostne prezentuje, čoho sa stal dôkazom aj koncert v Bratislave.
Po etape so Stromboli bol Pavlíček súčasťou viacerých významných projektov BSP, Big Heads, Faces ako autor či hosť. Predovšetkým ale ešte viac rozvinul svoje komponovanie scénickej a symfonickej hudby, s ktorou sa presadil aj za hranicami rodného Česka. Zložil hudbu k 16 filmom, desiatim televíznym seriálom, 35 televíznym inscenáciám – k tomu má na svojom konte štyri muzikály, šesť baletov a hudbu k 23 divadelným predstaveniam.
"Písně, které jsem dělal pro Výběr a Stromboli, jsou přesně ta rovina, na které se zrodila vlna, po které jsem vyplul. Je ve mně silně obsažena a cítim ji pořád. Nicméně ve scénické hudbě jsem začal koketovat s různými žánry, popisovat nálady, vystihovat atmosféry, pocity, emoce. Právě pestrost a vytváření odlišných hudebních ploch a odstínů mne vedly dál a poskytovaly mi sebeuspokojení," hovorí o rozmeroch svojej tvorby.
Týchto mnoho tvárí Michal Pavlíček predstavil aj počas štvrtkového večera v bratislavskom klube MMC. So svojím triom v zložení Martin Ivan (basgitara), Michal Nejtek (klávesy) a Michal Daňko (bicie nástroje) vstúpili na pódium krátko po ôsmej večer, aby sa ponorili do vyše hodinového vzájomného hudobného dialógu so skladbami Stopy, Ve znamení Jayi či Kostky jsou vrženy Achabe. Prvá inštrumentálna časť koncertu mala svoje prirodzené vrcholy, ale aj momenty vydýchnutia pre publikum aj hráčov na pódiu. Michal Pavlíček tu prejavil svoju mimoriadnu hráčsku zrelosť, schopnosti aj rozmanitosť v pulzujúcich rockových plochách v piesňach Zhurta či Honička, ale aj dravú vrúcnosť v úvodnom Andělovi.
Koncert, ktorý sa takmer nekonal
Druhá polovica koncertu patrila na pódiu aj špeciálnym hosťom a, dovolím si smelo povedať, aj tomu, čo mnohých fanúšikov azda najviac na koncert pritiahlo – tvorbe z obdobia Stromboli s Bárou Basikovou za mikrofónom. Nasledujúca bohatá hodina tak patrila tomu najlepšiemu, čím sa toto silné obdobie projektu Stromboli vyznačuje.
Hoci bola úvodná pieseň Sandonoriko trochu rozpačitá a Bára Basiková si po vrelom prijatí na pódiu chvíľku zvykala, nasledujúce piesne Třesky, blesky, duet s Michalom Pavlíčkom Carmen či legendárna Košilela boli verné svojím originálom a mnohým spôsobili zimomriavky. Mimoriadne obdivuhodnou je stále Basikovej výnimočná spevácka kvalita a nasadenie, na ktorom vek nič nezmenil.
Zo snových nálad tak trochu nasilu vytrhol bratislavské publikum ďalší hosť večera – spevák a niekdajší člen Stromboli aj Pražského výběru Vilém Čok. Na pódium vtrhol sebe vlastným štýlom, aby rozprúdil atmosféru svojím humorom. Spolu s Michalom Pavlíčkom priniesli aj kus bláznivej a uvoľnenej atmosféry s "Výběrovskými" skladbami Olda je přítel můj či Zubatá. V Čokovom podaní nemohla nezaznieť ani známa pieseň Ó hory, ó hory. Hoci rozumiem kultu, ktorý okolo seba Pražský výběr nesie, zbytkom večera ešte mohli zaznieť aj ďalšie skladby Na koni a Ivanhoe, ktorých sa pôvodne Vilém Čok v Stromboli spevácky zhostil.
K vydarenému dojmu zo štvrtkového večera však prispela aj mimoriadna vrelosť publika. Tá prekvapila aj samotného Michala Pavlíčka, ktorý toto prijatie viackrát ocenil. O to prekvapujúcejšie bolo, keď spomenul, že len dva dni pred koncertom uvažoval o jeho zrušení kvôli viróze, ktorá ho trápila. Ako však priznal, aj bratislavský koncert ho nabil mimoriadnou energiou, ktorá ho z virózy zázračne dostala. Podobnú silu energie, ktorú popísal Michal Pavlíček však v publiku zažili určite mnohí a bude to určite dôvod na opätovný návrat do Bratislavy.
Článok vznikol pre portál hudba.sk.
Archívny bonus pre fanúšikov – krátky film o Stromboli z roku 1988:
