Peter Gabriel prináša kus premyslenej krásy

Po dvadsiatich rokoch vydáva nový album. Je to veľké vyvrcholenie roka 2023, ktorý pre tohto génia hudby znamená veľa.

Peter Gabriel prináša kus premyslenej krásy
Peter Gabriel (Foto: Nadav Kander, Zdroj: www.telegraph.co.uk)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Po niekoľkoročnej pauze sa vydal na turné, ktoré odštartoval v máji a medzičasom zavŕšil v októbri. Pomedzi to zverejňoval skladbu po skladbe a odkrýval tak svoj nový album. Vždy, keď mesiac na oblohe dosiahol spln alebo nov, prišla nová pieseň aj s podrobnou introdukciou samotného autora. Silný myšlienkový základ, na ktorom svoje nové dielo postavil chcel posunúť čo najďalej.

Najprv turné, potom album
Mohlo by sa zdať, že dvadsať rokov od vydania posledného riadneho štúdiového albumu je veľa. Určite je tomu tak pri pomyslení, že Peter Gabriel v 70. a 80-tych rokoch prekvapoval s novým albumom, soundom aj pracovným prístupom v priemere skoro každé tri roky. To, že sa tento čas natiahol až na dve dekády napokon prekvapilo aj jeho samotného. Peter Gabriel však nikdy nepatril k autorom, ktorí by niečo uponáhľali či vypustili do sveta niečo nedomyslené. Rok 2023 to dokazuje absolútne, pretože v ňom spojil hneď niekoľko rovín, ktoré vystihuje priam neuveriteľná precíznosť a - dovolím si povedať – dokonalosť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Peter Gabriel je jednoducho pojem, ktorý evokuje záruku kvality, krásy, jedinečnej výpovede. Je za tým nesmierny kus práce a hlbokej brázdy, ktorú za vyše päť dekád v umení a hudbe zanechal. Svoju pozornosť si získal už ako nezabudnuteľný frontman skupiny Genesis a už vtedy, začiatkom sedemdesiatych rokov potvrdil, že vo svojom osude má vpísané o niečo viac, než bežní smrteľníci. Stať sa legendou už za života je niekedy nebezpečné, ale história aj súčasnosť zväčša dávajú za pravdu to, že toto označenie si zaslúžia len tí najlepší autori. Zároveň potvrdzujú to, že spomínať na staré zlaté časy je síce pekné, ale nestačí to. Nie je totiž nič krajšie, než keď sa takáto legenda opäť predstaví s niečím novým a rovnako vydareným.

SkryťVypnúť reklamu

Prvou vzrušujúcou informáciou, ktorá spôsobila zvýšený srdcový tep všetkým fanúšikom a fanatikom, bola tá z konca minulého roka o pripravovanom turné. Patril som medzi nich a netrpezlivo čakal na avizované spustenie predaja lístkov. Turné štartovalo v poľskom Krakove v polovici mája. Keď si ešte aj dnes, po vyše pol roku na ten magický večer spomeniem, lomcujú mnou silné emócie a mohutný životný zážitok. My, hudobní fanatici to už raz tak v živote máme, že zásadné koncerty svojho života považujeme za momenty, kedy sa náš život zrazu zmenil, zlepšil, posunul nás bližšie k sebe samým. Jedinečnosťou toho večera bolo aj to, že nikto z tých skoro dvadsaťtisíc ľudí nevedel, čo nás čaká. A takéto prekvapenia sú najlepšie. Už beztak dokonalá show sa postupom turné ešte zlepšovala.

SkryťVypnúť reklamu

Viac sa dočítate v tomto koncertom reporte:

Sme súčasťou všetkého
Málokto si dovolí sa po niekoľkoročnej pauze predstaviť na pódiu s koncertom, ktorého repertoár z prevažnej väčšiny stojí na nových, skoro vôbec nepoznaných skladbách. No ak niečím zaujať a zanechať vo fanúšikoch a poslucháčoch hlboký dojem, tak je to ten správny recept. Peter Gabriel ho tentokrát využil v plnej miere a svoj nový album ešte pred jeho vyjdením takmer celý odprezentoval na vyše šesťdesiatke koncertov, ktoré počas turné stihol absolvovať.

Už prvá zverejnená novinka Panopticom z januára dokázala jedno z jasných smerovaní nového albumu. Ten má tiež niekoľko rovín, no tie základné sú dve. Jednu tvoria pomalšie, do posledného detailu prepracované skladby, v ktorých dáva Peter Gabriel vyznieť hlavne svojmu vyzretému hlasu. Dokonalým príkladom sú piesne Playing for Time, So Much, Love Can Heal, Live and Let Live alebo And Still. Peter Gabriel už dávno nie je mladík, pred tromi rokmi oslávil sedemdesiatku, čo mu však na druhej strane nebráni pobehovať po pódiu ako kedysi, no práve v týchto piesňach zrkadlí poznanie života. Napísal som to už niekoľkokrát pri rôznych menách a opäť to zopakujem, no je za tým jeden silný pádny dôvod – je ním vek. V umení, tvorbe aj živote čosi nenahraditeľné.

SkryťVypnúť reklamu

Roky života, skúsenosti, poznanie aj filozofiu, to všetko Peter Gabriel pretavil do každého tónu aj slova piesní. Ich ozvena sa nesie ešte veľmi dlho a vyznáva sa v nich z hodnôt, ktoré svojim vekom našiel. Zároveň ich nikdy nestratil, pretože svojim životom nikdy neplnil titulné stránky bulváru a neživil okolo seba žiadne prázdne škandály. Vždy v sebe mal a niesol to, čomu sa tak jednoducho a krásne hovorí človečina. No kým na jeho predošlých albumoch ju bolo viac či menej tiež intenzívne cítiť, novinka i/o je jej skutočným stelesnením. Peter Gabriel spieva o pominuteľnosti života, o čase, ktorý má človek vymeraný, o sile lásky ale tiež spomienke na detstvo aj rodičov. V uplynulých rokoch sa stretol s viacerými blízkymi stratami aj zdravotnými ťažkosťami, ktoré na novinke spracoval.

Na druhej strane však Peter Gabriel nie je žiaden muzeálny kúsok okolo ktorého treba chodiť po špičkách a hľadieť naň z úctivej vzdialenosti. Tou druhou tvárou nového albumu sú aj skvelé, priam popové piesne – titulná i/o, Road to Joy a azda najlepší kúsok na albume Olive Tree. Gabrielovskú zmyselnosť pre inteligentný a chytľavý pop z čias kultového albumu So (1986) to miestami určite pripomenie, no ťah na „hitovú bránu“ je už dnes dávnou minulosťou. To, že sa svojim tempom výrazne odlišujú od ostatných skladieb im vôbec neuberá na význame, práve naopak. Už len titulná pieseň tlmočí pevný myšlienkový základ, na ktorom celý album stojí – o pomyselnej výmene energií, o tom, ako sme všetci so všetkým v tomto svete prepojení. Naopak, Road to Joy je o tom, že recept na život treba jednoducho mať a nezabúdať na to, že život je hlavne na to, aby sa žil. Olive Tree je o zázračnej helme, ktorú keď si nasadíte na hlavu, budete môcť čítať myšlienky iných.

 Lekcia z dokonalosti
Jedinečný hlas, ktorým si Peter Gabriel už od samého začiatku získal svoju charakteristickú a nezameniteľnú značku poznateľnosti, mu rokmi krásne dozrel. Svoje výšky vie stále dosiahnuť, hoci sa do nich púšťa opatrnejšie, no azda ako nikdy doteraz neznel jednoducho tak dobre, ľudsky a presvedčivo. Je za tým opäť to nezameniteľné fluidum rokov života a tomu sa nevyrovná ani sebe väčší talent mladších autorov.

Po hudobnej aj zvukovej stránke je novinka i/o do posledného detailu premysleným umeleckým dielom. Svojej povesti neostal Peter Gabriel nič dlžný a po predchádzajúcom štúdiovom albume Up (2002) upustil od prílišnej elektroniky a do popredia vniesol organickejší zvuk, akustické nástroje, nádherné sláčikové a orchestrálne aranžmány. Po jeho boku stáli a stoja hudobníci tej najvyššej ligy a opäť nechýbajú také overené mená ako basgitarista Tony Levin, gitarista David Rhodes a bubeník Manu Katché. Naprieč dekádami stabilnú štvoricu čiastočne na albume, no hlavne na turné doplnili výrazne mladší hudobníci a hudobníčky.

 Nejednému vnímavému oku neunikne ani vizuálna - výtvarná a grafická stránka celého albumu. Každú pieseň totiž sprevádzali originálne výtvarné diela od širokého spektra autorov. Hudobná novinka sa tak vyznačuje aj takouto pestrou prehliadkou najrozmanitejších diel a je zaujímavé sa nechať prekvapiť, ktoré z týchto diel k človeku prehovorí najviac. Ku mne už počas spomínaného koncertu prehovorilo dielo výtvarníčky Megan Rooney. Po návšteve Petra Gabriela v jej ateliéri a vypočutí si skladby And Still svoju emóciu zvečnila na obraze, ktorý sa mi v pamäti uložil ako jeden z najsilenejších momentov koncertu – kedy sa celé pódium premenilo na pomyselnú výstavnú sieň jedinečnej galérie.

Keď sa pódium stane galériou (Foto: Samuel Ivančák)
Keď sa pódium stane galériou (Foto: Samuel Ivančák) 

Album i/o sa tak vzhľadom na dĺžku tvorby (možno) stáva aj posledným štúdiovým albumom Petra Gabriela, čo však neznamená, že nás svojou prítomnosťou nebude ešte dlho obohacovať. Medzi fanúšikmi sa však šíria chýry o tom, že toto mimoriadne úspešné turné sa dočká svojho pokračovania. Ktovie? V predchádzajúcich prípadoch to tak hneď niekoľkokrát zopakoval. Tí, ktorí ho nemali možnosť zažiť sa však určite dočkajú špičkového záznamu, ktorý bude vystavaný hneď z niekoľkých záverečných koncertov celej šnúry. No zatiaľ tu máme nový album, ktorého pomyselným refrénom je nádej, ľudskosť a neha. Tie po vypočutí ešte veľmi dlho znejú a vedú k zamysleniu. Možno je to aj obdobím, v akom si človeka toto hudobné dielo nájde, Peter Gabriel však prichádza ako jeden vzácny, vyrovnaný, skúsený a láskavý muž. Nemusí si nič dokazovať, napínať svaly ani robiť okolo seba rozruch a to ho robí mimoriadne slobodným. No najmä v tomto rozkolísanom a neistom období prináša týmto albumom kus rozvahy, nadhľadu a porozumenia, ktoré – bez všetkej patetiky – tak veľmi potrebujeme. Napokon, presvedčte sa o tom sami...

Článok vznikol pre časopis .týždeň.

Samuel Ivančák

Samuel Ivančák

Bloger 
  • Počet článkov:  111
  •  | 
  • Páči sa:  495x

25 ročný autor s celoživotnou láskou k hudbe. Niekoľko rokov intenzívneho spoznávania, počúvania a v neposlednom rade aj premýšľania o hudbe ho napokon v roku 2018 priviedlo k prvým publikovaným článkom. Píše a prispieva pre časopis .týždeň a portál hudba.sk. Aktuálne pracuje na knižnej hudobnej monografii. Jeho dva rozsiahle články o skupine Fermata sa stali súčasťou novej knižnej monografie o tejto legendárnej skupine. Medzi jeho najväčšie ambície patrí stať sa súčasťou Slovenského rozhlasu. Zoznam autorových rubrík:  Z hudobného svetaZ archívov RTVSIné texty

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

135 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

311 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu