Mám štyri a pol ročnú dcéru. Zdá sa, že má mimoriadny hudobný sluch, krásne spieva, neskutočne rýchlo si osvojí akýkoľvek dlhý text. Ak logicky uvažujem, tak by som ju mal od zajtra začať učiť slová hymny. Namiesto Rapovalo prasiatko, Kom kom kominár, alebo Červený kacheľ, biela pec. Ani bohovi.
Mal by som jej začať vysvetľovať, že nejaký úchylný Rafaello z parlamentu, mimochodom ona vie, kde stojí tá nádherná, vkusná, estetická budova, jej určil pondelkové, ranné citovovlastenecké prebudenie do týždňa. Ani bohovi.
Prečo by mala vlastne spievať nejaký vlastenecký song ?
Chceli sme ju pokrstiť. Nedá sa, lebo v Šamoríne nemá trvalé bydlisko. Nechajte dietky ku mne prísť, tu je ich kráľovstvo božie, na Slovensku neplatí. Hymnu spievať nebude.
Keď mala rok, mala zápal ucha s vysokými teplotami. Na Kramároch bolo na pohotovosti v noci cca šesťdesiat detí, predbehnúť sa ako nemluvňa nemohla. Nemala šancu. Hymnu spievať nebude.
Jej matka mienila Sáre počas materskej zlepšiť situáciu v hygiene, strave, ošatení, tak po nociach jemne podnikala. Štát jej povedal, máme ťa, sociálku doplatíš. Hymnu spievať nebude.
Našlo by sa aj iné riešenie, mamina by nemusela do práce, ale pretože som si ju nevzal za ženu, tak na ňu nemám šancu odpísať v dani odpočet, hoci bola nezárobkovo činná, hoci zdieľala so mnou spoločnú domácnosť, jedla, pila, svietila, ohrievala sa. Hymnu spievať nebude.
Takmer rok bola v jasliach. Mama musela do práce. Platila za to okolo sedem litrov. Nebude spievať.
Teraz Je v predškolskom zariadení. Nie je veľmi na výber. Mnohé detské sady štát v meste zrušil. Triedy sú prepchaté, bez úplatku nie je jednoduché dať dieťa tam, kam by vám to časovo, pracovne vyhovovalo. Hymnu spievať nebude.
Čaká ju škola. Takmer všetko si bude musieť kúpiť. Možno aj toaletný papier. Naučila sa vzorne utierať si cikulu. Od pondelka do piatku bude na ňu možno zjapať nejaká feministka, ktorá chová doma mačky, ledva vyžije z platu, nič ju nebaví, nič ju nenaučí. Na telesnej výchove na ňu padne strecha telocvične, každý druhý deň príde domov s trieskou v riťke. Cudzí jazyk ju bude učiť každý pol rok nejaká nová študentka. Po škole bude v družine civieť do steny, ak bude obľúbenkyňa, (a to bude), bude sedieť na kolenách a česať vychovávateľku. Všetci budú mať mobily, nikto im ich počas vyučovania nezakáže, všade budú dlhé gate, šiltovky, rap, bordel. Hymnu spievať nebude.
Nastúpi na vysokú školu, bude drieť desať semestrov a nejakí jej spolužiaci to urobia za dva mesiace. Aj so štátnicou. Aj bez diplomovky.
Ak vyštuduje, bude musieť ísť zbierať jahody do Španielska, alebo pestovať nejakú malú hrdzavú vlastenku do Írska. Ak bude chcieť byť zdravotná sestra, bude musieť do Hainburgu. Ak predsa by len chcela slúžiť vlasti a napríkľad liečiť, alebo robiť vedu, musí si nájsť princa. Jedna z najlepších vedátoriek v medicíne Dr. Ostatníková má osemsto euro hrubého, posledný automechanik sedemkrát viac. Nezávidím mu, ale nech spieva hymnu jeho syn.
Ak bude bývať tam, kde dnes, bude chodiť do práce ráno sto minút, pretože rýchlocesta z Bratislavy do Šamorína nebude. Štát Maďari serú, cestu im neurobíme.
Za štrnásř rokov príde k voľbám a ak sa nič nezmení, bude musieť trpko večer skonštatovať, že premiér a predseda parlamentu sú komunisti, jeden člen koalície rozkráda pozemky v Tatrách, druhý je nomenklatúrny ožran. Sulík z novej strany vypíše referendum, podpíše to pol milióna ľudí a parlamentní idioti mu poťukajú na čelo.
Moja dcéra skrátka hymnu v pondelky spievať nebude. Ani vtedy, ak by bolo lepšie.
