Urobiť pokus o analýzu mládežníckych stredísk sa oplatí. Urobím ju na tri časti. Ako rýchle trojdňové antibiotiká. Beriem si na pomoc výroky kolegu Pavla Novotu, trénera z Malaciek. Pracuje vo volejbalovom klube, ktorý je jeden z tých, ktorých systém centralizácie úplne zdevastoval. Vykradol a zničil. Boh ochraňuj Levice, Hrádok, Revúcu.
Myšlienka štátno-súkromných mládežníckych stredísk v Trenčíne (chlapci) a v Bratislave, neskôr Nitre (dievčatá) je určite správna, ale posledné výsledky hovoria, že vedenie Slovenskej volejbalovej reprezentácie zdevastovalo pôvodnú myšlienku trénera Dr. Kalného a jej realizácia sú vyhodené peniaze.
P. Novota: "Centralizovaná príprava je v poriadku iba vtedy, ak sa do systému dostane to, čo tam má byť. Momentálny stav ukazuje, že to nie je v poriadku. Chýbajú výsledky."
Názov: pomenovania SCP - Stredisko centralizovanej prípravy, neskôr COP - Centrum olympijskej prípravy sú jednými z kazov. Ani slovo talent by v nich byť nemalo. OŠG - osemročné športové gymnázium úplne v minulosti stačilo. SVF je s tými zavedenými názvami projektu smiešna a seje medzi kluby vietor. Zbytočne.
Podmienky: v Bratislave boli biedne, po presune do Nitry výborné vďaka druhu školy, budove, jedálni, internátu a hlavne veľká zásluha patrí riaditeľovi Mačekovi. V Trenčíne trošku horšie, ale určite výborné. Tento ideál nemusí byť vždy výhodou. Majú to všetci, donedávna rovnostársky. Majú všetko, čo potrebujú, ale na miske váh má dať - dal určite nie je rovnováha. Netrpia, neplačú. Nevážia si, neboja sa, že niečo stratia. Plnia tabuľky. Športový riaditeľ SVF Prokeš robí mnoho technických zabezpečení v systéme s obrovským časovým sklzom. Lajdácky a povrchne. Je to cítiť a všetci to vedia.
Vstup: stalo sa módou, že tréneri chodia poza chrbát klubových trénerov a funkcionárov a lanária hráčov a hráčky do strediska. Osvedčený medový motúzik znie: "Poď, budeš reprezentant." Automaticky. To je najväčší "zločin", ktorého sa na deťoch v systéme pracovníci SVF dopúštajú. Stavajú im vzdušné zámky a ohlupujú ich. Najnovšie používajú aj sakra silné zbrane. Lákajú deti do svojich košiarov už od polovice júla na reprezentačné sústredenia. Žiaden klub na to nemá peniaze, nikto to nemôže dorovnať, takže tie ryšavé východniarky a ich maminy sú z tých profitov riadne omámené.
Pochopiteľne, že hráčom sú za štátne schopní ponúknuť najlepšie technické podmienky, velebia to všetci tréneri, ktorí v dievčenskom stredisku pracovali. Domnievam sa, že nie je nutné, aby mali okolo seba takú bavlnku. SVF nikdy nedokáže ponúknuť hráčom v centrách zdravú klubovú klímu. S tlakom, povinnosťami, so vzormi, s klubovou disciplínou, túžbami. Kvalitnými trénermi. Smiešne je, že školský systém je na toto nenastavený a musí sa plniť počet žiakov do tried a rôzne debilné komunistické normatívy, aby to mohlo fungovať. Za 15 rokov sa prezidentom SVF s ministrami školstva nepodarilo vec vhodne prenastaviť, hoci povinnosť týchto dialógov majú zakotvenú aj vo svojich odporne komunistických stanovách. Názov COP sa aj týmto automaticky profanuje, pretože v Trenčíne nikdy nie sú najlepší hráči daného ročníka a tí, ktorí tam ísť nechcú, alebo nemôžu, reprezentujú málokedy.
S dievčatami je to trochu iné, najlepšie hráčky z Bratislavy tam nikdy nepôjdu a väčšinou ony neskôr vytvoria kostru reprezentačného družstva. Samozrejme záleží na trénerovi, ktorý robí nomináciu. Veľmi smutné je, že si chlapčenské centrum v Trenčíne pre svoje potreby dlhých pätnásť rokov nič v okolí nevychovalo. Ešte aj Trenčan Šimon Krajčovič šiel len náhodou okolo haly s kámošom. Vlani po dlhej dobe vytvorili v Trenčíne žiacke družstvo a po roku ho rozpustili, lebo zistili, že kradnúť hráčov je jednoduchšie.
P.Novota: "Urobil som si prieskum u vlastných odchovancoch čo odišli do TN. Všetci vyjadrili súhlas s týmto krokom aj po rokoch a chválili tréningové podmienky, kritizovali akurát stravu. Na otázky, či si myslia, že je tento systém výhodný pre slovenský volejbal a či sa podľa nich dostali do systému najlepší hráči mi odpovedali vyhýbavo. Ich pohľad je taký sebecký. Nevedia posúdiť samotný prínos COP. Z klubu išli preč preto, lebo mali pocit, že to tam bude lepšie. Všetko je iba o pocitoch..."
Mohol by som čo to dodať ku každému chalanovi, ktorý tam šiel - niečo konkrétnejšie..., ale myslím si, že je zbytočné zachádzať do podrobností, stačí v krátkosti. Z deviatich kusov, ktorí išli do Trenčína, si mohli nárokovať túto prípravu maximálne traja, štyria. Ostatní boli hlboko pod priemerom. To, že tam takých vzali, na začiatku motivovalo u nás aj ďalších, zistili, že majú šancu a možnosť odísť do centra. Zobrali tam vlastne kažého, kto mal od nás záujem. Zo strany SVF bol záujem aj o ďalších, ale to zase oni nemali záujem o volejbal. Vytvorilo sa také prepojenie, treba tam ísť, lebo tam to bude super. Samotní hráči však nevedia povedať podstatu toho suprového, no a my v klube sme ten "super" nemali čím prebiť.
II. časť vo štvrtok
Husár Ivan
