Pár vlezdoprdelistov sa zrejme niekam k prezidentovi SVF Halandovi na pokec aj dostane, samozrejme nič nikam neposunú. Ostaní sú bez šance. Navyše sa mnohí boja otvoriť zobák, lebo nad všetkým bdie súťažný riaditeľ a ten ich cez pokuty spacifikuje. Licenčný seminár trénerov je defilé ticha. Doba temna. Funkcionári zväzu si robia čo chcú. Volejbal ako taký je im absolútne ukradnutý. Interesujú ich iba jeho konzumné produkty. Jediná šanca je písať a upozorňovať. Denne a na akomkoľvek poli. Funkcionári okolo Halandu sú po desiatich rokoch vládnutia úplne zabetónovaní stanovami, ktoré ak by si prečítali páni Chmelár, Gallis alebo Pellegrini, rozum im zamrzne. My musíme písať a hlásať a oni musia čítať a verte, že čítajú, lebo sa už nedokážu na ulici ani pozdraviť. Gadžovia.
Opatrenia, resp. hrach na stenu:
Vstup: do strediska nesmú odísť principiálne (nie dogmaticky) hráči z extraligových klubov. Je im v klube lepšie. V oddieli tréner neprežije dvadsať prehier, v klube je aspoň aká taká šanca, že mladému hráčovi bude do toho hovoriť Sopko, Červeň, Javorčík, Patúc, Hollý, Piňerua s Paezom, Nemec, Konečná, Smáková. Aj dvadsaťdvaročná Slávistka je pre mladú spoluhráčku lepšia, ako keď 16-ka radí 14-ke. Musia sa otočiť pri nábore inde. Hlavne musia tí lenivci konečne začať hľadať. Nesmieme dovoliť, aby nám rabovali v jednom klube hráča za hráčom. Halanda musí vydať prísny zákaz svojim trénerom v strediskách verbovať hráčov po Slovensku. Táto kompetencia musí byť priznaná iba športovému riaditeľovi a ten sa musí obracať s požiadavkou najprv na svojho partnera v klube. To nie je ani otec, ani mama a ani babka hráča. Ani kluboví tréneri.
Výstup: Je najvyšší čas, aby sa realizoval transparentný a riadený odchod hráčov, ale nie podľa nôt diletantov Singera a Prokeša. Ak sa nevytvorí komunikačná platforma medzi vedením SVF a základnými bunkami procesu - klubmi - do pár rokov je koniec. Fakty, analýzy, opatrenia, návrhy a liberálne kontry. Aspoň raz za olympijský štvorročný cyklus. Aspoň raz za štyri roky. Pracovná konferencia, ktorá je medzi dvomi volebnými konferenciami je jedna z najväčších frašiek činnosti aparátu na Junáckej. Tam už chýbajú len oslavné melódie a vystreté...
Extraliga: zrejme ju strediská musia hrať. Systém sa musí zmeniť. Napríklad, zdôrazňujem napríklad, odohrať to v časových blokoch. Máme 10 družstiev.
Urobme dva štvordňové a dva päťdňové zrazy. Spolu štyri. Jeden blok za mesiac. Od septembra do decembra. Štyri mesiace. Počas zrazu odohrá COP-ka 4 - 5 zápasov extraligy v jednom ťahu. Naraz. PO - UTO - STR - ŠTV - event. PIA. Treba k tomu napísať niečo odborné?
Domáce zápasy sa odohrajú v dvoch blokoch v halách, v ktorých potom hrá mládežnícka reprezentácia kvalifikácie.
Stretnutia u súperov by sa mohli hrať východ (SL-PO-SK-HU-KE) a západ (PD-MY-NT-BA/KN). Bude sa trošku nárazovo cestovať, ale aspoň nebude autobus plný pudingu a plienok.
Po tejto časti sa juniorský tím musí z ligy spakovať a nemotať sa v nadstavbe a play off. Poproste a vezmite od klubov na týchto 18 dní aj ich hráčov a hneď im ich aj vráťte, ešte nepoškodených a mentálne nezdevastovaných. 18 dní absencie v školách chalani zvládnu.
Proti svojim hrať nesmú!!! To je nemenná zásada. Dogma! Výchovná dogma.
Ostatné víkendy musia hrať mladí v nižšej súťaži. Je dobrá a nikdy ju juniori nevyhrali. Ideálne je hrať iba u súpera. Kluby ušetria a mladíci to budú mať zase o niečo ťažšie. V mešci vedenia SVF je peňazí dosť.
Na M SR juniorov a kadetoch COP-ky hrať nesmú.Nemajú tam čo hľadať. Ak si sami hráčov vychovajú, alebo nájdu v mestách, odkiaľ by sa hráči nikdy na M SR nedostali, potom ok. Kto vie, kedy sa na M SR prebojujú.
Reprezentácia: Ako je možné, že sa stane, že štátne produkty odmietajú reprezentovať? Nebolo by vhodné, aby vrátili časť prostriedkov investovaných do nich počas štyroch rokov? Aby sme si rozumeli, mne je úplne ukradnuté, či niekto chce, alebo nechce reprezentovať naše mladé, rozvíjajúce sa Slovensko, ale toto je zvrátené. Celé roky sa hráčovi a jeho rodičom hudie do gebule, že je reprezentant, a keď konečne má ísť hrať za ten dvojkríž, tak odmietne. Musím ešte podotknúť jeden zarážajúci fakt o efektivite strediska. Z ženskej vetvy sa 11 rokov (slovom jedenásť) nedostala do seniorského reprezentačného výberu ani jedna jediná hráčka. Ani jedna jediná!
Ivan Husár
