Od apríla 2005 do novembra som pracoval na SVF ako športový riaditeľ. Môj prvý zámer v súvislosti so strediskom centralizovanej prípravy dievčat v Nitre bol zrušiť ho. Ani kadetky ani juniorky sa nikdy nekvalifikovali na ME, resp. MS. V ženskom družstve nie je za desať rokov fungovania strediska (šesť rokov Vital Bratislava, štyri roky Nitra) ani jedna hráčka, okrem Hatinovej, ktorá ak by sa nebola vrátila pred dvomi rokmi z nejakej nemeckej dediny na Slovensko poriadne trénovať, tak by v reprezentácii nebola ani ona.
Nechcel som však šiť tento problém horúcou ihlou. Navštívil som Nitru, našiel tam veľmi zapáleného riaditeľa Mačeka, oddanú zástupkyňu pre šport Majtiaškovú, vynikajúce podmienky na prípravu, regeneráciu, solídne sociálne zázemie. Samozrejme plno stôp po veľmi neodbornej práci trénerov, ktorým velil vtedajší a súčasný športový riaditeľ Tomáš Singer.
Ján Tokár, člen SR SVF a pracovník MŠ SR, ktoré Nitru z našich daní dotuje, navrhol do Nitry trénera z Japonska. Koichiho Shutta, ktorého nikto nepoznal. S odstupom času potvrdzujem, že dobrého trénera. Prinieslo to samozrejme plno rôznorodých názorov.
Po jednom odbornom seminári so ženskými extraligovými družstvami a po porade v reprezentačnej rade som sa rozhodol SCP v Nitre nezrušiť, risknúť a angažovať Shutta a navrhnúť iný model prípravy. Ústredný motív projektu bol značne zefektívniť financovanie, zúžiť počet hráčok a trénerov v Nitre, presadiť myšlienku, aby v extralige žien hralo kompletné reprezentačné družstvo junioriek, t.j. spolu s hráčkami z Bratislavy, Senice, Žiliny. Povýšil som Ivana Hiadlovského z chlapčenského SCP do funkcie zodpovedného trénera za obe SCP. Pravidelne do Nitry chodil a spolupracoval.
Po opätovnom seminári na pôde Združenia klubov Slovenska sme dali projektu všetci zelenú. S reptaním, ale dali sme. Presadili sme realizáciu výberového konania na trénerov do Nitry. Prišli iba bývalí tréneri SCP. Niektorí boli úbohí, jeden vybraný to radšej vzdal. Zľakol sa práce. Novej práce. Chýbal mu priateľ Singer.
Družstvo odohralo ročník veľmi sympaticky, bojovalo so sťaženými podmienkami, s náročnosťou súťaže. Bolo veľmi zložité každotýždenne bezchybne zabezpečiť chod družstva, zladiť termíny všetkých klubov, informovať načas kluby a médiá o presnom kalendári družstva, ktorý bol neštandardný.
V ročnom projekte okrem iného bola naplánovaná dôležitá etapa po 15.januári, keď družstvo plánovane opustilo extraligu. Bolo nutné neprerušiť kontinuitu názorov, práce, disciplíny, klímy družstva. V pláne boli minimálne jednodňové zrazy každé dva týždne s jedným, dvomi priateľskými zápasmi.
Už od septembra sa však objavil jeden vážny problém. Koichi Shutto sa začal v Nitre hrať na svojom piesku a čoraz viac a viac začal „nebrať vážne“ hráčky z Bratislavy. Postupne znechucoval život Krajčovej, Čižmárovej z Doprastavu, Hnátovej z UK. Prerastali jeho spory zo Sláviou UK. Raz za týždeň som to v Nitre hasil, zároveň sledoval jeho solídnu prácu, metódy na tréningu a stupňovanie disciplíny, ktorá v SCP desať rokov nebola.
Po mojom odchode zo SVF mal vo všetkých dohodnutých veciach pokračovať Marek Prokeš. Žiaľ bohu, tento nesmierne lenivý, konzumný, lajdácky a nezodpovedný pracovník takmer v ničom nepokračoval. Musím zároveň poznamenať s plnou vážnosťou, že je to diletant, ktorý práci, za ktorú na SVF v súvislosti so ženskou zložkou zodpovedá, vôbec nerozumie.
V čase môjho príchodu na federáciu som sa zhruba mesiac domnieval, že je to zanietený, ambiciózny mladý človek, ktorému leží na srdci úspech a výsledky ženského volejbalu. Hoci v personálnej politike nerobievam hrubé chyby, toto bola mýlka. Postupne sa prejavovali jeho silné stránky. Miluje dead line. V tom humuse som si poctivo viedol denník, všetko som si zapisoval. Ak dostal sto úloh, tak v termíne a k mojej spokojnosti splnil maximálne tri, štyri. Jeho okrídlená veta SOM V JEDNANÍ ma neskutočne vytáčala. Nikdy som nepočul hotovo, vybavené, zariadené. Keď sa šokovaný dozvedel, že o minútu začína plánovaná porada môjho úseku, vždy ozelenel od strachu. Mesiac mu trvalo, kým si vôbec začal na porade zapisovať úlohy, ktoré mu boli zverené. Týždne mu trvalo, kým začal chodiť na dohodnuté akcie dochvíľne.
Viac ako sedem mesiacov mu trvalo, kým posunul veci v podpise novej zmluvy medzi SVF a SCP v Nitre. Neviem či je dnes tento dokument vôbec podpísaný. Dva mesiace nebol schopný podpísať pracovnú zmluvu s Koichim Shuttom, ktorý nemohol oficiálne dosť dlho dostať výplatu. Desať dní po príchode trénera z Japonska býval Koichi v kutici, pretože byt nebol načas pripravený. Uprostred práce, v strede sezóny, mu tréner odišiel do Grécka na dovolenku za frajerkou a jeho šéf o tom ani netušil. Mužstvo oddychovalo !
Už v októbri som ho upozorňoval, že je nutné začať riešiť termínovú kolíziu maturity kľúčovej hráčky Jany Rusovej a termínu kvalifikácie v Turecku. Riešil to liknavo, zbabelo, cez telefón. Netušil, že treba rázne vyraziť na Vazovovu, že sa musí dostať až k ministrovi Froncovi, že musí bojovať. Nevybavil. Nezariadil. Duša družstva ostala doma a juniorky sú v Turecku bez dôležitej, veľmi dôležitej hráčky. Diletant.
celú sezónu sa mu nepodarilo zabezpečiť dievčatám v extralige menovky na dresy, aby boli hráčky každý víkend idnetifikované, stotožnené so znakom a nápisom SVK. Aby po Slovensku prezentovali svoje meno, kredit, Slovensko. To bolo takisto v projekte napísané.
Sedem mesiacov mu trvalo, kým bol schopný zariadiť míting Shutto – SVF – tlmočník, pretože sa ukázalo, že Koichiho anglický jazyk je slabý a nie je schopný pochopiť, čo chceme. Jeho yes, yes, yes nám nedávalo ani žiadne transparentné signály pochopenia problému. Dôkazom, že Shutto nevie, čí je, boli M SR kadetiek, na ktorých napísal do zápisu Nitry hráčku Doprastavu Krajčovú, ktorá tam bola úplnou náhodou. Nitra prehrala kontumačne a Prokeš sa pravdepodobne niekde v Bratislave vyvaľoval v soláriu. Opakujem, že Koichi Shutto je naozaj šikovný tréner.
Vzhľadom k tomu, že Prokeš nemá žiadnu charizmu a v hnutí nepoberá ani gram úcty, nemal síl riešiť narastajúce spory medzi Nitrou a UK, resp. Doprastavom. Ja som počas jesene doslova prosil prezidenta DPS Ruda Lešku, aby prestal hádzať mne, hráčkam, SVF, aj ním schválenému modelu polená pod nohy. Minimálne raz za týždeň som orodoval u Dr. Hančíka v jeho klube, aby pomáhal, pomáhal a aby jeho poddaní nedeštruovali. Obaja šéfovia frfľali, ale mi dôverovali a verili a ja rovnako im. Problémy samozrejme boli a boli očakávané, pretože obom klubom sme raz za týždeň museli vziať hráčky do extraligy pre štart v Nitre. Marek Prokeš jednoducho nemá na to, aby s týmito vlkmi vyšiel, hlavne nemal na to chuť a snahu. Mailami sa to nerieši. To chcelo opustiť stoličku na 7.poschodí a vyraziť do „nepriateľského tábora“.
Tragikomicky dopadol Marekom organizovaný prvý domáci zápas junioriek vo Vrábloch. Podávačky lôpt robili dvaja šesťdesiatroční páni v oblekoch, v celom meste nebolo jediného plagátu, nikto z divákov nevedel čo to ten hybrid je. Nitra ? Vráble ? Slovensko. V projekte sme hovorili o tom, že všade, kde budú juniorky hrať svoje domáce zápasy, je nutné „domácemu“ divákovi veci vysvetliť. Netušil, že on je vlastne head of delegation toho družstva. Pre neho to bola úplne španielska dedina.
Organizovanie domáceho zápasu v Liptovskom Hrádku, ktoré sa zámerne hralo dopoludnia, aby sa hralo pred plným hľadiskom gymnázia, dopadlo fiaskom za sledovania jednej znechutenej triedy, ktorú vytrhli z výtvarnej výchovy. Stále iné domáce prostredie družstva junioriek malo takisto svoj zmysel. Nepochopil.
Asistenta prvého trénera Koichiho začal riešiť uprostred sezóny. Na turnaj do Malaciek priviezol mladého trénera Mašeka z ŠK Bilíkova, keď o tom nevedeli prezident klubu, prezident SVF, určite o tom netušili členovia reprezentačnej rady a úplne trápne bolo, že o tomto racionálnom ťahu nevedel nič ani samotný prvý tréner. Prokeš prišiel, nepredstavil, posadil na lavičku nového kolegu a zdrhol. Logicky ho Koichi po dvoch setoch odtiaľ vyrazil. Chudák chalanisko. Byť na jeho mieste, nakopem Prokeša liberálne do zadku. Tieto scény som osobne sledoval, pretože som z nostalgie za tým družstvom občas zašiel.
Ja mám samozrejme v tomto zlom konci svoj podiel. Ale otvorene, šance som nemal veľké. Zhruba po dvoch mesiacoch spolupráce som v zmysle Zákonníka práce napísal a odovzdal som Marekovi písomné pokarhanie za opakované porušovanie pracovnej disciplíny. Jeho chránenec a zástanca, vtedy generálny sekretár ing. Halanda v prítomnosti nebohého prezidenta vzal tento akt na vedomie, ale nemienil ho podpísať. Vlastne mi medzi riadkami oznámil, že reči o tom, že ja šéfujem Prokešovi, že je to môj podriadený, sú keci. Ak by bol býval Halanda toto akceptoval, možno má dnes jedného pracovitého pracovníka. Takto má len jedného verného nochsleda.
Moja chyba bola aj v tom, že som ho nebral na rokovania s UK, DPS, že som ho neprinútil chodiť so mnou do Nitry. Ale aj dnes sa mi to zdá byť luxusom. Trpezlivo som tam pravidlene vysvetľoval Shuttovi, načo na Slovensko prišiel, aká je jeho úloha, že on nie je trénerom NITRY ale REPREZENTAČNÉHO DRUŽSTVA JUNIORIEK, ktoré má jasný cieľ, postup na ME. Yes, yes, yes.
Vrcholom všetkých sporov bolo vyradenie Hnátovej z reprezentácie, keď si obe súperiace strany, Koichi a klub za pol roka nedokázali vyjasniť, či je to nahrávačka, smečiarka, alebo čo to vlastne je. A pritom to bolo také jednoduché.
Musím povedať, že po neúspešnej sezóne sa nebude dať urobiť analýza, nebudeme sa môcť spätne postaviť pred ženské kluby na nejakom trénerskom fóre s odpoveďou, či navrhnuté zmeny bolo to pravé a správne riešenie. Prokeš úplne zatemnil spätné vázby, aby sme mohli po sezóne odpovedať na desaťročnú dilemu, mať či nemať SCP dievčat.
Pri mojom odchode sme si samozrejme všetci podávali ruky a vtedy som ponúkol čerstvo zvolenému prezidentovi Halandovi, že by ma mohol nominovať ako šéfa výpravy do Turecka. Žoviálne som mu povedal, že ak chce postup, tak mu to zariadim. Mohol kľudne poslať Vlada Hančíka, alebo výborného a úspešného kauča a menežéra Vlada Sirvoňa zo Senice. Alebo kohokoľvek zasveteného, kto s tým má skúsenosti. Kto by postrážil hlavné smery. Niekoho, kto by povedal: Shutto pŕŕŕŕ.
Ale poslať tam diletanta bolo nezodpovedné, to svedčí o tom, že ani jeden z dvojice Halanda, Singer po úspechu dievčat nebaží, ani s tým nezaspávajú a ani sa s tým nebudia. Spia pokojne a vo veľkom kľude aj ráno vstávajú.
Tréneri a hráčky, ktoré tomu v sezóne dali možno maximum, sú v Turecku, všetci sú určite zdecimovaní. Ich šéf príde vysmiaty, otrasie sa a napumpuje do SCP Nitra zase o niečo viac.
Družstvo nepostúpilo. Samozrejme, že zodpovedný tréner Shutto je tým pádom neúspešný. Prokeš však je a bol priamo zodpovedný za chod družstva, za kvalitu prípravy, on dovolil robiť Shuttovi voloviny. Je zodpovedný za rozhajdákanie milióna korún, ktoré do toho družstva vrazili daňoví poplatníci.
Sám minister školstva by ho mal odpáliť. Na Mesiac. Aby sme si rozumeli, nie na mesiac, ale na Mesiac. Raketou. Mne sa to nepodarilo.
Ak chcete niečo dodať, napíšte na vkp@mail.eurotel.sk. Uverejníme !
