Velenie CEV mi (nám) dalo 24-hodinové ultimátum na korekciu a vysvetlenie slov. Dvadsaťštyri hodín !!! Uff. Čekol som svoj článok, klikol na slovníky cudzích slov a hľadal niečo zlé na slove senilný. Nič. Zavolal som nášho doktora MUDr. Somoru, či senilita nie je diagnóza. Poznáte to, poviete niekomu, že je idiot, mal by mať na to papier. Nič. Diagnóza to nie je. Počas tréningu som dumal na význame slova bezduchý. Podľa mňa oni ducha nemajú. Zadubenci. Moja babka v Poprade tak označovala zle vypraté prádlo. Také zadubené. Môj dojem, že ani farbu nemajú. Dá sa to vôbec preložiť ? Môj nebohý otec nadával večne spitému kuričovi do duševných maloroľníkov. Úsmevné počastovanie. Často som toto označenie používal na označenie úbohých rozhodcov. Na jeho pamiatku.
V texte je aj sloveso nasrať. Čo Pražák to vole, čo Nemec či Rakúšan, to scheisse.
Napriek sondáži netom, doktorom, som zvážil svoje klávesnicou naťukané slovo senilný a napísal na CEV v časovom limite ospravedlnenie. Za slovo senilný som sa všetkým dotknutým funkcionárom CEV ospravedlnil. V liste som samozrejme zásadne opäť nesúhlasil s neschválením našej haly v PKO na pohárové súťaze CEV pre pár centimetrov šírky, vyjadril som svoj postoj k niektorým aplikovaným úpravám pravidiel do pohárových súťaží rovnako, ako som to kritizoval v článku.
Dorazil demarš č. 2. List neakceptujú, neviem, asi sa ich dotklo, že som im ho zaslal v mojom rodnom jazyku, v tom istom, v akom bol napísaný článok a v rovnakom, akým boli písané mailové pozvánky. Je možné, že dôvod druhej ráznej odpovede je, že im to niekto milý účelovo preložil.
Budú sankcie napísali. Budeme Vás riešiť na zasadaní v Belehrade 20.októbra 2007.
O deň na to, 21.10. budem viesť VKP do bojov druhého kola Challenge cup v športovej hale na Pasienkoch proti švajčiarskemu Lausanne. V tejto hale som vošiel do veľkého volejbalu. Tuším na jar 1993 som kaučoval prvé reprezentačné družstvo mužov v predkvalifikácii MS proti Ukrajine. V rovnakej hale sa možno s veľkým volejbalom rozlúčim.
V pondelok 22.10.2007 ma na Námestí revolúcie upália. A ten slizký hadík, ktorý sa postaral v sídle CEV o rozruch, príde do Bratislavy v peknom kvádre, na služobnom aute, pre istotu v predvečer, ubytuje sa, zinkasuje nocľah, raňajky a diéty a bude hrdo stáť pred "hranicou"
Ivan Husár - VKP Bratislava
Mal som Vás rád
Najprv ma udali, potom prišiel demarš
Pred časom som napísal na náš klubový web článok o tom, čo si myslím o funkcionároch Európskej federácii volehbalu (CEV), ktorí neschválili v Bratislave, v PKO, kvôli pár centimetrom šírky halu pre európske klubové súťaže. Doplnil som to o moje názory na niektoré úpravy pravidiel, ktoré sa aplikujú v pohárových súťažiach CEV. Každý týždeň pred víkendom pozývam pozvánkovým mailom na ligový, pohárový zápas VKP Bratislava. Túto dvornú pozvánku zasielam vybranej skupine ľudí. Rodine, priateľom, pár spolužiakom, niektorým hráčom, ich rodičom, babkám, niektorým kolegom trénerom, niektorým volejbalovým činovníkom volejbalu za rieku Moravu. Tým s ktorými som prežil pri volejbale príjemné chvíle. Niekto z nich ma natrel. Alebo to tichúčko posunul inému slizovi, ten to v mene morálky, v mene spravodlivosti, v mene tony servilnosti, v mene nepoškrvnenia volejbalu zariadil. A tak zo sídla CEV prišiel na toto mladé, pokrokové a rozvíjajúce sa Slovensko demarš.
