Šport a najmä všetci tí, ktorí tvoria šport, musia v tomto štáte dostať aj vďaka tejto pozícii väčšiu vážnosť a reálnu možnosť ovplyvniť športovú problematiku smerom k vláde, inštitúciám, legislatíve či súkromnému sektoru.
Ako to funguje dnes?
Momentálne šport zastrešuje sekcia športu pri ministerstve školstva vedy, výskumu a športu. Riaditeľ sekcie je však rýdzo politická nominácia, po voľbách vždy a medzi voľbami bežne sa meniaca.
Právomoci a kompetencie riaditeľa sekcie sú navyše veľmi chabé, až žiadne. Žiaden rukopis už dvadsať rokov. Bábka v kadejakých rukách – od splnomocnenca vlády po hokejového či futbalového prezidenta alebo dokonca aj majiteľa futbalového klubu. Smiešne.
Ako by to (ne)malo byť?
Ak dostane štátny tajomník oveľa silnejšie kompetencie, podobné jeho dvom kolegom na ministerstve, resp. aspoň podobné s tajomníkmi iných rezortov, pre šport to bude len dobré. Pre športovú obec je dehonestujúce, keď ministerka školstva Lubyová vyslyší hlas národného génia Antona Hrnka, poslanca SNS a montuje sa dokonca aj do dizajnu hokejového dresu. Namiesto toho, aby sa venovala chýbajúcim učebniciam, aby postavila tisícky jedální, v ktorých budú môcť dostávať žiaci Ficove obedy zadarmo, odsúhlasí nákup neskutočne drahého snežného ratraku do areálu na Štrbské pleso, podporí miliónmi národnú motokárovú krytú halu.
Ak by sa do športu nemontovala, nebola by smiešna pri odborných odpovediach na interpelácie, týkajúce sa športu, od poslanca SaS Branislava Gröhlinga.
Aj kadejaké vojny o peniaze a moc v táboroch paralympionikov by mohla ponechať riešiť iným. Skrátka Lubyová športu nerozumie a nech sa s plnou parou stará o školstvo, vedu, výskum a mládež.
Aký by mal byť štátny tajomník?
Dôležité je a bude, či sa štátny tajomník vyzná vo svojej kuchyni. Nie, či bude dobrý politik, manažér, ale hlavne či vie, kde je sever.
Prvý štátny tajomník pre šport na MŠVaV bude podľa našich informácií Jozef Gönczi, známy olympionik, pretekár v športovej streľbe. Dúfam, že nominácia bude viac odborná, ako politická. Na rozdiel od čerstvej nominácie na riaditeľa sekcie športu na ministerstve, ktorá vyzerá byť veľmi zištná, zámerne krátkodobá, profutbalová, oligarchická.
Vznikne športová agentúra a Fond na podporu športu?
Okrem štátneho tajomníka pre šport je v legislatívnych prípravách aj vznik štátnej športovej agentúry. Tlieskame.
Ale nech, preboha, nevznikne nová, lepšie povedané ďalšia inštitúcia. Treba ňou nahradiť nefunkčnú sekciu športu. Tá má v súčasnosti cca 15 – 20 ľudí, a to je nesmierne málo. Sekcia je poddimenzovaná. Desať rokov buduje ministerstvo (sekcia) informačný systém športu, nevyhnutný nástroj na zabezpečenie transparentnosti v športe. Dodnes nie je plne funkčný, neustále sa dopláca IT firme za dodatky, doplnenia, moduly, ale stále nefunguje, ako má.
Nachádzame sa v jesennom období, kedy národné športové zväzy dodávajú sekcii športu na ministerstve údaje o zákonne nastavených parametroch, ktoré po dosadení do vzorca rozhodnú, koľko peňazí sa im ujde z koláča.
Systém kontroly? Alebo neexistuje vôbec, alebo je nedostatočný. Nemá to kto urobiť, je to mravenčia práca, jeden, dvaja zamestnanci sú bez šance zvládnuť túto agendu. Zväzy tu hrajú trápnu hru na vzájomnú krížovú kontrolu. Vinárne zrejme praskajú vo švíkoch.
Pred zrodom je aj vznik Fondu na podporu športu.
Tomu zatiaľ netlieskame.
Neviem, čo si o ňom mám zatiaľ myslieť. Ale snívam o tom a nechcem už nikdy zažiť, že nastane stav spred 1.januára 2016, keď sa peniaze takisto dali na kôpku, ale rozdeľovanie malo zbojnícke prvky z Dobšinského rozprávok. Chcel si mať viac, najviac? Musel si mať pekný oblek, topánky, musel si vedieť hrať tenisovú štvorhru, alebo sa pri nej aspoň dôležito tváriť a chod zväzu (hlavne svoju a kamarátovu mzdu) si mal zabezpečený. Kluby živorili, bafíci boli napasení. Máme tu zákon o športe, v ňom máme vzorec. Jeho nastavenia treba logicky zlepšovať, prípadné chyby neustále odborne odkomunikovať a samozrejme opraviť, ale skúsme sa nevrátiť do doby zatuchnutej jaskyne.
