Čítal som raz kontroverznú knižku nemeckého autora, ktorý píše, že šport je vojna. Plne sa s ním stotožňujem. Plne. Prečítal som si heslá Jose Mourinha, trénera Chelsea, pred odvetou v Barcelone. Pomsta, boj, zúrivosť. Som na jeho strane. Ten to chápe. Ten vie, o čo tu ide. Dobre, je aj arogantný a možno nepokorný, takže si to aj zlizne, lebo to tak v živote je, ale kam príde, tam vyhráva. Kĺudne mu neprajte. Vyhrať všetko sa aj tak nedá. To by sme na našom území nehovorili slovensky, všetky naše blondíny by žili v Ankare a Istanbule.
Do vrcholového športu známe heslá o barónovi Coubertinovi vôbec nepatria. To sú táraniny a kydy, ktoré len maskujú neschopnosť vyhrávať. Ktoré sú parádnou pôdou pre vytváranie alibi. Barón žil dávno. Podľa mňa, on by sa ani nenahneval, keby videl dnes realitu profesionálneho športu. Švédi nám v pohodičke dali v skupine vyhrať. Vraj špekulovali. Figu borovú. Švédske média sa do nich strašne obuli. A hráči sa smejú. Majú zlato. Peniaze. Slávu. Vplyv. Neverím, že ich tí istí novinári na letisku v Stockholme vešali na kandelábre. Nevešali, lebo sú zbabelí a nemajú o pointe VRCHOLOVÉHO športu mnohí ani páru. Švédski - vynikajúci - hokejisti použili len jeden z prostriedkov boja. Ako tí chlapci, ktorí vysekali z dreva a postavili Trójskeho koňa. To bolo nefér sa takto v tme schovávať za hradbami. Ako Gari Kasparov, ktorý používa vo svojej stratégii obeť pešiaka. To je nefér takto zavádzať protihráča. Ako servismani v bežeckom lyžovaní, ktorí kradnú súperom potajme vosky. Nemajú asi rovnakú šancu si ich zohnať.
Nastáva čas, keď sa blížia v súťažiach záverečné boje play off. Prizrite sa pozorne na výsledky v českej volejbalovej extralige, na jej posledné kolo. A prečítajte si o tom kole besné chatovanie na idnes/volejbal. To sú duševní maloroľníci. Všimnite si závery v slovenskej, českej, nemeckej, fínskej, švédskej hokejovej lige. Všetci špekulujú, nie ? Figu borovú. Vyberajú si súperov do rozhodujúcich bojov. Áno kalkulujú, rátajú, rozmýšľajú, vyhodnocujú štatistiky. Lebo chcú vyhrať na konci. Len tam sa to počíta. Prečo bossovia v F1 nepostavia do tímu k Schumacherovi rovnako dobrého. Lebo by mali len polovicu bodov. Prečo v tom istom cirkuse F1 jazdia 70 kôl dva Renaulty za sebou a nikoho pred seba nepustia. To je nespravodlivé ? To je nefér ? Je to pre divákov nuda, ale ide o titul, peniaze, slávu. Ako vo vojne. Ide o územie, o kopec, o bojovú zástavu. Korisť. Odmyslime si pri tomto vnímaní straty na životoch vo vojnách, aby sme to nekomplikovali. Ale na druhej strane, viem ako tréner, že keď nejde hráčom "o život", tak z nich 100 % nedostanete.
Keď som počúval z každej rádiostanice, televízie, že sme hrali so Švédmi naplno, že nešpekulujeme, nevymýšľame, tak mi to pripadalo, ako keby Feri Hossa nevedel narátať do päť. Ako keby nevedel, že niekto je slabší (Švajčiari) a niekto je lepší (Česi). Ako keby nevedel, že generál musí čo to obetovať, vymyslieť lesť, hľadať cestu zo zajatia, ako keby nikdy nečítal o Stalingrade, partizánskych praktikách, Cosa Nostre, ako keby nevidel Šakala s Bruce Villisom. Samozrejme, že nikoho nesmiem podceniť, keď nechcem byť na konci trapný, ale veď sú tu štatistiky, papierové predpoklady, vedieť to na niekoho a na niekoho nie. Chceli sme prejsť turnaj bez strát ? Takže aj Rimania, Sparťania, Napoleón, Stalin, Hitler to mali bez ujmy. Všetky boje boli na lúkach. Nebolo kopcov, roklín, hlmy, hladu, zimy, kuriev, zradcov. Všetci mali vždy rovnaký počet nábojov. Takže olympijský turnaj je asi ako superstar, že to rozhodnú smsky. Naivné, naivné, naivné. A my, totálne pokazení socializmom tomu veríme, vytvárame na to pôdu a potom sme smutní a závidíme. Typické. Švédi už týždeň pijú. Mimochodom, športovci nepijú, lebo oni sú iní. Oni nemajú mäso, kosti, oni sú ideálni, oni majú byť príkladom .... Tu niekde pramenia tie voloviny, ktorými sa obaľujeme. Vždy, keď vidím a počujem Bondru, tak žasnem, aký je to borec. Aká charizma, koľko intelektu. Solídnosti. Veľmi ho uznávam. Totálny profesionál. Ale dlhodobý stabilný vyhrávač asi nebude. Prsteň z NHL nemá. Mal byť v niektorých otázkach ticho. On nevelí. Resp. nemal. On nie je zodpovedný za výsledok. On sa len na ňom podieľa. Generál je Hossa. resp. mal byť. Alebo šéfoval europoslanec Peter ?
Jeden alebo druhý, mali po troch výhrach vziať špagátiky do rúk. Pritiahnuť eufóriu, nechať oddýchnuť, nakŕmiť, napojiť kone. Vyspať. Dobiť baterky. To neurobili. Poviete si, po boji je každý generál. Aj to je debilný výrok. Vôbec netvrdím, že by sme vyhrali. Ja píšem len o tom, prečo majú Švédi zlato. Po boji generál je fakt volovina. Pretože len víťaz má pravdu. Nie každý generál. Iba víťaz. Porazený má mlčať. Netárať o zranených, nepriazni osudu, prázdnej kase v klube. Keby jednoducho neplatí. To je hypotéza. Akademická debata. Skrátka porušili sa princípy. A medzi ne fair play, .... hlavne sa zúčastniť nepatrí. Na toto sú pravidlá. V športe sa nezabíja, nevraždí, sú tu čiary, rozmery, dopingové lietačky. Kto poruší pravidlá, skončil. Aj doživotne. To je v poriadku. Neviem si dosť dobre predstaviť, keby sa v stredovekých pištoľových súbojoch niekto otočil a pálil skôr, ako to dovolil sekundant. Tyson s Holyfieldom si tresnú aj na tlačovke, ale po gongu, alebo po STOP neudiera nikdy nikto. Tam to má byť nekompromisné.
Ak by šport nebola vojna, ak by nemal znaky neľútostného boja, tak by nebola nevraživosť medzi klubmi, neboli by v športe žiadne peniaze, nebolo by dopingu, nebolo by podplácanie, neboli by na lýtkach a bruchách krvavé rany od kolíkov na kopačkách, Maradona by sa priznal k ruke, všetci rozhodcovia v skokoch do vody by dávali, v tancoch na ľade by boli len zlatí. Bobová dráha by bola rovná. Nemohli by byť doživotne diskvalifikované rumunské gymnastické rozhodkyne, nemohol by nejaký Fín pri mantineli zmasakrovať Jágra. A potom Straka zavelí na vendettu. Myslíte si, že by niekto chodil trénovať do miesta 3 000 m nad morom, že by niekto chodil do kryokomory trápiť svoje telo pri mínus 100 ? Jazdil by Armstrong v januári 200 krát opakovane to isté 11 kilometrové stúpanie na hornú stanicu lanovky ? Načo. Príde v lete na Tour, pojazdí, požartuje, pozrie údolia a ide domov. Lenže on príde vyhrať. Kúpi si tím bojovníkov, strelcov, nosičov, obranárov, siedmi spolujazdci na neho robia. Rozrážajú mu vzduch. Presne tak ako špióni a prieskumníci. Jednoduch má to prvky vojny a boja. Ak by to tak nebolo ... Šport by bola samá nuda. Prázdne krčmy, prázdne mešce. V televízii iba filmy.
Prečo tí, ktorí kričia nešpekulujme, prečo chodia na štadión. A prečo neodídu z hokeja domov, keď je mastenica. Keď tečie krv. Záverom chcem dodať, že vždy sa na boj zodpovedne pripravím, zranených a chorých nechám u felčiarov, chcem, mienim vyhrať čestne, v rámci pravidiel, s čo najväčšou prevahou, ísť po boji na pivo so súperovým generálom. Ale ruky pred zápasom sa mi podávať nechce a je to bezduché.
Žiaľ, vyštudoval som biológiu a nikdy som nevidel sokola, ktorý by najskôr zapískal na hlodavca a oznámil mu, že už letí ...
