Ja tú svoju stretávam každé ráno cestou do práce, v istom nešpecifikovanom rannošpičkovom prepchatom autobuse bratislavského dopravného podniku. Väčšinu ľudí už z videnia poznám, občas chodia baby z Gratulanta (áno, za túto reklamu som dostal zaplatené), takže som nútený, hoci nerád, rozdeliť svoju pozornosť medzi ne a JU. Vždy ma prekvapí niečím úplne novým a celý deň nedokážem myslieť na nič iné. Určite si moju pozornosť už neraz všimla, na ženy v autobusoch civím podobne ako teľa na nové vráta, a možnože to všetko robí len a len kvôli mne, ktovie.
Má okolo dvadsať päť rokov, trikrát toľko kíl a dve brady. Chodí oblečená v šatoch svojej mladšej sestry, v ktorých preteká sadlom i na partiách, kde sa to snáď ani nedá. Účes je klasikou všetkých tlstých hrúz - do postupna vystrihané krátke vlasy natupírované tonou a pol gelu. Bacuľaté líčka sa ružovejú i spod štyroch nánosov púdru...
...a ako som už písal, vždy ma dokáže prekvapiť niečím úplne novým a o to nevkusnejším:
tak naposledy mala vo vlasoch veľkú čiernu umelú ružičku (ženy vo všeobecnosti nemajú súdnosť vo vzťahu k svojmu zovňajšku, ale tým pekným to chlapi aspoň dokážu prepáčiť)...
Skrátka a jasne - mám svoju obludu, ale teší ma fakt, že iní nie sú na tom o nič lepšie.
