Dávno som neblogoval, ale súčasný stav spoločnosti ma nenecháva ľahostajným. Zoznam autorových rubrík: Príbehy (bez pointy) mojej žen, Rozprávky pre Kuba, Súkromné, Nezaradené
Potrebujeme systémovú zmenu. Prosiť súčasnú vládu o dôsledné vyšetrenie vraždy a súvisiacich káuz či rekonštrukciu vlády už nestačí. CHCEME SPRAVODLIVOSŤ A ŠTÁT, KDE ÚPLATOK NEBUDE VŠEOBECNE AKCEPTOVANOU FORMOU FUNGOVANIA!
Blížia sa nám komunálne voľby a už niekoľko týždňov nás zaplavujú všetci možní kandidáti všakovakými predvolebnými sľubmi. Všetky letáky si zo schránky poctivo vyberám a príjemne sa nimi zabávam. Komu nie je cudzí absurdný humor, zgustne si aj na tom, čo nám sľubuje pán Marián Vereš. Kam až sa dá zájsť v snahe zapáčiť sa voličovi?
Záhady sa deju a evidentne nielen v pornopriemysle. Odpozorované dnes cestou do práce v BA.
Stalo sa našim už vari hádam aj folklórom porušovať stavebné zákony, pravidlá a všeobecné etické normy, keď sa jedná o to postaviť čosi-kdesi niečo. Dokonca som počul, že za to môžu neefektívne štátne úrady a že je oveľa jednoduchšie postaviť niečo načierno a dodatočne to legalizovať, ako vopred absolvovať tortúru vedúcu k stavebnému povoleniu. U nás totiž údajne platí, že "keď už to raz stojí", tak to úradníci "nejak schvália" (príbehom samým o sebe by mohli byť billboardy načierno vybudované na cudzích, väčšinou mestských pozemkoch po celej Bratislave). Toto je príbeh o Slovenskej sporiteľni a jej bez stavebných (a všakovakých iných - napr. hygiena) povolení vybudovanej svetelnej reklame.
Facebook je dlhodobo známy problémami s bezpečnosťou, hold rastie príliš rýchlo, než aby jeho autori dokázali zvládnuť v tom chaose aj niečo také ako zabezpečenie privátneho obsahu. Čudujem sa ľuďom, ktorí na facebook dokážu dávať kompromitujúce materiály zo svojho života, ale ľudia sa v tomto asi nepoučia a každodenné článočky-kuriozitky informujúce ako toho-ktorého človeka profil, status, fotka stáli prácu, rodinu, majetok, atď sú toho jasným dôkazom. Čo sa podarilo tento raz?
Som človek, ktorý sa pomerne intenzívne zaujíma o politiku a nie je mu úplne ľahostajné, kam sa toto naše malé Slovensko uberá. Účasť vo voľbách považujem ba priam za povinnosť, no na aktuálne prebiehajúce voľby som sa úplne vykašľal - prečo? Čítali ste si vôbec ponúkané kandidátske listiny?
Išli sme s babami okolo Brlohu* a vo výklade mali reklamu na (asi) Zaklínača. Holky, keď ju zbadali, povedali na toho chlapíka (asi Zaklínača) na nej: Aha! Veď ten vypadá ako Lucius Malfoy! * obchodík s komiksami, fantasy a sci-fi literatúrou, hrami, atď. v centre BA
Dnes som videla takého malého svalnatého chlapíka v oranžových trenírkach. Nemal nič len tie trenky a okolo seba omotanú oranžovú baby-šatku a v nej bábo v oranžových trenkách a oranžovom tričku. Potom som išla ďalej a stretla som ženskú celú v oranžovom - a to bola ich mamina!
Tatra banke sa asi nesplnili očakávania, ktoré si sľubovala od svojej prevratnej čítačky a rozhodla sa, že svojim klientom nedá na výber, či chcú byť bezpečnejší (rozumej viac obťažovaní), alebo nie - čítačku proste bude musieť mať každý. Toto je odkaz pre Tatra banku od jej niekoľkoročného (asi 6) klienta - nemusíte mi ju posielať, s vami som skončil.
Bolo-nebolo, v krajine ďaleko-preďaleko, v malom domčeku na kraji lesa žili tato a mama a tí mali syna Kuba. Bol veľmi lenivý a neporiadny a veru žiadneho úžitku z neho nebolo a starnúcim rodičom reálne hrozilo, že ich budú na staré kolená musieŤ opatriť iba v Domove sociálnych služieb Pezinok. Keď Kubo dovŕšil šestnásty rok, rozhodli sa tato s mamou, že by ho mali dať vyučiť sa remeslu.
Kde bolo, tam bolo, v kráľovstve za siedmymi horami, siedmymi dolinami a siedmymi nákupnými centrami stál prekrásny zámok. A v tom zámku žil najpyšnejší človek na svete - volali ho Pyšný Kubo.
Ľudia, neplaťte za veci, ktoré nepotrebujete, ignorujte Tatra banku aj s jej čítačkou a jednoducho sa správajte ako rozumní používatelia - vtedy sa vám nemôže naozaj nič stať.
Išli sme s Ťoťom do Čiernej Hory a stáli na chorvátskych hraniciach. Keď colníci všetko skontrolovali, rozdávali pasy tak, že čítali mená, Ťoťo ako bol unavený z riadenia, zaspal. Colníci došli na jeho meno a hovoria: Martin Šiška, a Ťoťo nič. Martin Šiška! a Ťoťo stále nič. Colníci pozerali po nás, ale nikto sa nehlásil. Martin Šiška!!! to už som drgol do Ťoťa, že: To si ty, nie? a colník na nás kukal, že čo vystrájame.
Zaspomínajme si - na youtube.com dnes človek nájde kde-čo - toť pred chvíľou som objavil pôvodný klip kapelky Team - Reklama na ticho - kvalita je síce mizerná, ale ako sa hovorí lepšie ako drátom do oka.
Ráno sme vyrazili od svokra skoro. Kubo bol zlý a ja som sa potreboval prejsť a pretráviť štúrovskú kuchyňu. Chvíľku sme sa motkali okolo paneláku a potom som zamieril s kočíkom k mestu. Nechcel som ísť popri hlavnej ceste, tak som sa táral bočnými uličkami. Samozrejme som sa v nich strácal, hoci ma neraz tade viedli a po asi pol hodine sme konečne natrafili na mne povedomú Školskú ulicu.
K jednej známej mojej matky raz prišli na návštevu rodičia s malým dieťatkom (nejakí jej známi) a to bábätko malo starú plienku ako žmolítko. Keď odtiaľ odišli, zistili, že tú plienku tam zabudli, tak celí nešťastní volali maminej známej, aby ju pohľadala, pretože nemohli bez nej svoje dieťa utíšiť. Mamina známa prekutrala celý byt, ale nemohla ju nikde nájsť a oni boli veľmi zúfalí. A predstavte si - po asi dvoch týždňoch mamina známa tú plienku-žmolítko predsa len našla - zapadnutú za gaučom.
Keď som bola malá, hrala som sa s obalom z kinderka a hrala som sa s vodou. Umývadlo pre mňa bolo príliš vysoko, a tak som otravovala mamu, ktorá práve umývala riad, aby mi to kinderko napĺňala. Nabrala mi vodu raz, druhýkrát, ale keď som prišla za ňou opäť, prestalo ju to už baviť a mrzuto mi kázala ísť si nabrať do záchoda.
Otec má suseda, ktorého priezvisko je Hevő. On ho však volá Hevé. Tak som sa rozhodla ho uviesť na pravú mieru a vravím mu, že on sa nevolá Hevé ale Hevő. A otec že - Hövő...
Ak niečo na ľuďoch nemám rád, tak je to neschopnosť priznať si chybu. Pokiaľ sa jedná o bezvýznamného červíčka v obrovitánskom mravenisku života, nemusí to byť až taký problém ako v prípade dajme tomu predsedu vlády, marmarského maharadžu či Aštara Šerana, no dnešný vyspelý svet masmediálnej komunikácie, ako nazývame tú hŕbu bulváru, zvieratiek a ľudskej zloby, čo sa na nás rúti z každej strany, je schopný neuveriteľne znásobiť ľudskú stupiditu a ignoranciu.
Stalo sa vám už, že váš diskusný príspevok niekde na www.sme.sk bol jednoducho vymazaný??? Nie, nemyslím nadávky a oplzlosti, ktoré inkvizícia premaže hláškou Príspevok porušil kódex správania a bol vymazaný, aby tak ochránila puritánov a malé deti, omylom popri surfovaní na www.porn4children.com zablúdiace aj na www.sme.sk (tatko to má nastavené ako domovskú stránku a nepomohlo ani prosíkanie, že sa za to hanbia pred kamarátmi...), myslím sprosté vymazanie príspevku z databázy, akoby tam nikdy žiaden ani nebol...
