Zaiste, Danielova smrť bola nezmyselná a smutná, no existuje množstvo ešte nezmyselnejších a smutnejších prípadov úmrtí, vrážd a zabití po celom svete (hoci sa dá polemizovať o možnosti či morálnosti stupňovania prídavných mien v tomto kontexte), a - čuduj sa svete - ich obete až na výnimky nijaké tabule nepripomínajú. Mne to v podstate môže byť srdečne jedno - tabuľa sem, pomník tam, jedna mohyla hore-dole, ó, áno, Danielov otec totiž chce na Tyršovom nábreží - mieste vraždy - postaviť pomník. Samozrejme, rodičovská láska - tak ako každá láska, je slepá, no i v tomto prípade mi to príde scestné - malý krížik na pamiatku - prosím, ale ako by to vypadalo, keby sme pri každej vražde, nehode, infarkte myokardu či neotvorení sa padáku pribíjali po univerzitách tabule a stavali obetiam pomníky?
Neviem, či som niečo prepočul, ale Daniel naozaj nebol nič viac než človek, a hoci nespochybňujem nevyčísliteľnú hodnotu ľudského života, je mi zle z tohto kultu či glorifikácie smrti, ktorý Slovenskom zavše prebehne - naposledy po autonehode Petra Fialu, ktorého už druhý album posmrtne vydáva jeho rodina (ak by niekto nevedel, aj ten prvý sa vydal až po nehode a hoci Peter mohol byť dobrý spevák, aj tak sa neubránil názorom, že si ho ľudia kupujú len preto, že zomrel (no čo, hlavneže sa predáva...)).
Isteže, mnohí pripomínajú, že Danielova tabuľa (pomník, mohyla) nám - obyčajným ľahostajným ľuďom majú symbolicky pripomínať obete rasizmu. Takisto by sme mohli tejto zimy zmrzluvším bratislavským bezdomovcom postaviť sochy z bronzu v nadživotnej veľkosti nie preto, akí boli úžasní ľudia, prínosní pre spoločnosť, ale preto, že zmrzli...
...aby nám to pripomínalo našu ľahostajnosť a ktoviečo ešte...
(Apropo, dnes som si v podchode na Trnavskom mýte všimol, že niekto ukradol pár dosiek mramoru z obloženia, možnože sa môj nápad už realizuje...)
No a perlička na záver (ktorá navyše vysvetľuje, prečo som sem zatiahol aj neboráka Fialu) - spomínaný pomník chce Danielov otec postaviť z peňazí, ktoré plánuje zarobiť predajom zbierky Danielových básní. Samozrejme, skoro každý vysokoškolák si v istom období svojho života písaval, píše, alebo bude písať básničky, veršovanky, úvahy a aforizmy, ale aká je šanca, že by ich niekto vydal Danielovi počas jeho života? Možnože ho podceňujem, ktovie, mohol byť z neho aj novodobý Krasko, ale napriek tomu ma prekvapuje, že Komenského univerzita, lebo to ona plánuje inkriminovanú zbierku vydať (a mimo iné zaplatila i tabuľu), nedokáže peniaze využívať efektívnejšie - možno na podporu skutočných talentov, ktoré nepochybne v radoch svojich študentov má.
Alebo musia tiež najprv zomrieť???
