EDITORIAL
Autorke príbehu sa pod vplyvom skúseností s vlastným dieťaťom vybavuje epizódka, prerozprávaná kedysi dávno jej matkou (mojou svokrou), ktorá je, mimochodom, rovnako ako jej dcéra, majsterka svojho žánru (majú to skrátka v rodine).
Malé deti bývajú často naviazané na konkrétnu vec zo svojho okolia, mnohokrát nie drahú hračku od renomovaného výrobcu, ale praobyčajnú súčasť bežnej domácnosti (kus látky, niečo "zaujímavé" z kuchyne či kúpeľne, otcovu papuču, misku na žrádlo rodinného miláčika, atď.), tento jav sa stal predmetom mnohých štúdií psychológie malých detí a, prirodzene, dostalo sa mu pozornosti i v takom serióznom literárnom žánri, akým príbehy bez pointy bezpochochyby sú. Príbeh je situovaný do bližšie neurčenej minulosti a rafinovaným spôsobom (mamina známa, známi maminej známej) podsúva celý dej tak, akoby sa stal hocikomu z nás (našich známych).
Poznámka editora:
Som rád, že sa moja žena po sérii niekoľkých príbehov, ktoré - predstavte si - MALI AJ POINTU (!!!), dostala opäť do formy (a hneď na výslnie žánru) týmto literárnym skvostom, ktorý mi je cťou vám priniesť prostredníctvom môjho skromného blogu.
