Váhal som či slovko úspešne dať do úvodzoviek, pretože sa zrejme jedná o finančne dobre situovaného človeka, ktorého meno sa objavovalo v najmenej štrnástich obchodných spoločnostiach.
Keďže napriek tomu, že sa teraz jedná o ministra životného prostredia a mňa na ňom v prvom rade upútala jednak jeho ekotuposť, ktorá mu poskytuje v jeho vyjadrovaní a konaní absolútnu slobodu, jednak žiadne vhodné vzdelanie, žiadna erudícia, vzťah k životnému prostrediu, žiadne odborné znalosti, len neľútostný boj o pozornosť, snaha zviditeľniť sa presláviť a prirodzene zarobiť a ešte viac zbohatnúť, pozrel som sa na obchodné spoločnosti, v ktorých v minulosti figurovalo meno tohto ekologického bimbóa. No a, …., to máte tak – príliš často sa vo výpise z obchodného registra týchto obchodných spoločností opakujú slovné spojenia – ex offo výmaz, v likvidácii, dobrovoľný výmaz, spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia atď. , atď.
Presne tak Tomáš Taraba pristupuje k slovenskej prírode. Ráno sa prebúdza s myšlienkou…. Tak akú pičovinu zase dnes vymyslieť, napísať na sociálnu sieť, natočiť s popisom prevratného objavu, prirodzene až potom, čo svoje kšeftárske telíčko narve do festovného obleku.
Ako sa také kšeftárske ekonemehlo mohlo stať ministrom životného prostredia ? Webové stránky. Ako je to dávno, čo sa objavili prvé webové stránky ? Tridsať rokov ? YouTube a Facebok vznikol okolo roku 2005, keďže my Slováci máme pomalšie rozjazdy, k nám sa dostali asi v roku 2008. V roku 2012 uzrel svetlo sveta Instagram za guľatú miliardičku doláčov. Tak a máme to v histórii ľudstva necelých 20. rokov, keď sa ktokoľvek, aj Taraba, Danko, Huliak, Kuffovci, Kotlár , Šimkovičová, Machala, ktorých poznáme pod spoločným označením plochozemci, dokážu zviditeľniť do tej miery, že spravujú životné prostredie, kultúru na Slovensku. Na obsadenie ministerských miest nepotrebujete žiadne odborné vedomosti, žiadnu publikačná činnosť, žiadne skúšky, konkurzy, postačuje len pripojenie na internet a plná hlava nápadov. Ten kto je kreatívnejší , nápaditejší, má väčšiu schopnosť zaujať, ten ide až do politiky, kto nie, ten chcípne, teda aspoň mediálne a teda aj politicky.
Keďže pod ministerstvo kultúry patrila aj verejnoprávna RTVS a doteraz seriózne a mainstreamové súkromné médiá, tieto v pude sebazáchovy zavesili serióznosť na klinec v snahe zostať aspoň mainstreamové. Teda plochozemci budú v týchto médiách rozhodovať, čo je dostatočne slovenské a bude sa vysielať a čo je len progresívna perverznosť, prinajlepšom progresívna pseudokultúra a vysielať sa nebude. Rozhodnúť o tom má strana, ktorá vyhrala voľby s 5.6 % ( počul som to od Danka aj Tarabu ), ktorá už ovládla Fond na podporu umenia a Audiovizuálny fond. O mesiac, o dva, masírovania mozgových buniek, väčšina Slovákov bude presvedčená, že zem je plochá, že žiadna covidová pandémia nebola a 20 000 Slovákov zomrelo na podvrtnutie členka, prípadne vírus bol umelo vyrobený v ukrajinských laboratóriách, aby mohli americkí Židia následne bohatnúť na výrobe vakcín, že ak znížime produkciu CO2 v ovzduší, podusíme sa kyslíkom.
Ale vráťme sa k ekotruhlíkovi Tomášovi Tarabovi. Nepripomína vám osud Tarabových firiem ( pre objektívnosť je potrebné priznať, že niektoré stále spravuje zločinec, na ktorého bol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, či osoba v minulosti obvinená z vraždy ) osud slovenskej prírody ?
Keď o pár rokov zmrzačená slovenská príroda bude vstupovať do likvidácie, jej spoločníkom a konateľom – Tarabovi, Huliakovi, Dankovi , Kuffovcom pribudne na účet kopa zlatiek s jednotkou na začiatku a množstvom, množstvom núl. Veď ale posúďte sami. Taraba je chronický neplnič úloh spojených s plánom obnovy, ak niektoré úlohy nesplní, navrhne ich jednoducho zrušiť. Čo ale má pre tohto ekovagabunda najväčšie čaro, je ťažba stromov v národných parkoch, navrhuje preto zníženie bezzásahových území SR pod 2 % celkovej rozlohy, čo by znamenalo rušenie niekoľko desiatok tisíc hektárov najprísnejšie chránených území, následná masívna komerčná ťažba a úplná rezignácia na ochranu prírody. Ďalším cieľom plochozemcov je nastavenie ochrany prírody na najnižšiu možnú mieru vyžadovanú legislatívou EÚ.
Na konci dňa bude slovenská príroda zrelá na uterák. Jeden vyšinutý jedinec, ktorý využíva slovenské lesy na zhŕňanie dukátov sa spolieha na to, že informácií je toľko, že ich nestačíme spracovať, overovať a že teda potrebujeme príbehy a kto skôr príde zo zjednodušeným príbehom, vyhráva. U Tomáša Tarabu a ostatných plochozemcov sa úplne stratila hranica medzi vedeckými faktami a bludmi, medzi ktoré patrí napríklad to, že naznačuje, že vďaka Tarabovi stúpla produkcia elektriny v Gabčíkove hádam preto, že vlastnoručne lial vodu na turbíny pomocou prineseného kávovaru, že vyklčovaním všetkých pionierskych drevín ( schválne, opýtajte sa Tarabu nech vymenuje aspoň tri ) na nelesnej pôde získa Slovensko potravinovú sebestačnosť ( tento zákon pomôže poľnohospodárom hlavne po likvidácii mestských parkov a inej mestskej zelene ).
A čo má s týmto všetkým spoločné medveď hnedý ? No stovky jedincov tejto krásnej šelmy za rabovanie plochozemcov v národných parkoch a celkove v našej spoločnosti, zaplatí svojim životom, pretože medveď sa stal zástupnou témou, veď uznajte, medveď žerúci v obci pred knižnicou triedu prváčikov aj s učiteľkou, prekryje zrušenie aspoň troch národných parkov. Ak prestane fungovať medveď, natočíme nejaké iné nebezpečenstvo, ono to nejak fungovať bude. Leda žeby sme začali používať vlastný rozum, pretože ak by plochozemci na čele s Tomášom Tarabom mali natáčať inštruktážne videá a písať len to, čomu na 100% rozumejú, za pár dní by bolo po ich sláve.
