životného .prostredia.
Tento kritický článok si síce prečítalo viac ako 23 tisíc čitateľov, ja som si však s odstupom času uvedomil, že som pánovi Huliakovi vlastne krivdil. Nie, na obsahu článku nemám čo meniť, uvedomil som si však, že takých fakegazdov stretávame denne na každej slovenskej dedine a pán Huliak je len z týchto tiežsedliakov najviditeľnejší , pretože sa skoro stal ministrom. Napravme to teda.
Či sa to mestskému – „ panskému “ prostrediu páči, alebo nie, Slovensko je vidiecky definovaná krajina, Slovensko je hlavne vidiek a vidiek vyhráva voľby.
Aké sú klasické znaky fakesedliakov ? Napriek tomu, že nechovajú ani jednu jalovicu, ovcu, ošípanú, či zajaca a nezamestnávajú ani jedného zamestnanca, sú dominantnými lídrami vo vidieckom prostredí, pretože sú funkcionármi v poľovných združeniach, miestnych lesných spoločnostiach a nezriedka aj starostami svojich obcí. Zásadne však nežijú vidieckym spôsobom života, v mnohých prípadoch sú modernými zamestnancami štátu, či úspešných firiem. ale ani výrazný deficit formálneho vzdelania z oblasti lesníctva, či ochrany životného prostredia ( nahrádzajú ho poľovnými skúškami ), im nezabraňuje bezostyšne sa pasovať do pozície odborníkov.
Aj keď klasické roľnícke živobytie im je cudzie, uvedomujú si ,že status a prestíž na dedine im prinesie vlastníctvo dostatočnej rozlohy lesnej a nelesnej pôdy. Nadobúdajú a vlastnia pôdu nie za účelom zhodnocovania dedovizne ( tento termín si obzvlášť obľúbili ),ale ako komoditu na trhové zhodnotenie. Nadobúdajú výlučne vysoko bonitnú lesnú ( napr. rubné porasty ) a nelesnú pôdu s vysokou likviditou.
Navonok volajú po revitalizácii vidieka, roľníctva, sceľovaniu pozemkov ( ani jedna vláda sa k tomuto za posledné desaťročia nedostala ), avšak ekológiu považujú za panské huncúctvo. Zásadne nesúhlasia s akoukoľvek formou ochrany lesa, pretože táto by znamenala nižšiu a k prírode šetrnejšiu ťažbu dreva.
Ale čo so skutočnými ochranármi, ktorí lásku k prírode nespájajú s akoukoľvek formou vlastníctva, čo chodia do lesa len z toho jediného dôvodu, že je im tam dobre a zásadne bez strelnej zbrane ? Vyhlásia ich za nepriateľov štátnosti,vedú proti mimovládkam zaoberajúcimi sa problematikou životného prostredia priam križiacke výpravy a prírode šetrné hospodárenie v lesoch vyhlásia za obmedzovanie ich vlastníckych práv.
Zatiaľ je to pokračovanie bitkárstva na stohu slamy z detstva na dedine, časom sa však títo populizmom nasiaknutí idioti menia na najradikálnejší výhonok dedinského fašizmu a z niektorých častí vidieka sa stáva kolíska reakcionárskej politiky.
Vidíte, dostali sme sa od ochrany prírody k dedinskému fašizmu a cez demižóny, klobásy, domácej pálenky a hlavne poľovačky sa dostaneme až do vlády, resp. NR SR, pretože agrofašistom vždy ide o vlastníctvo pôdy v tom najkapitalistickejšom zmysle, o monetarizovateľné vlastníctvo tejto komodity a vo finále o politiku.
